Slovenská história je plná postáv, ktoré vzbudzujú záujem a fascináciu. Jednou z takýchto postáv je aj uhorská grófka Alžbeta Báthoryová, ktorej život bol úzko spojený s Čachtickým hradom. Práve tento hrad sa stal dejiskom mnohých tragických udalostí, ktoré viedli k povestiam o jej krutosti.
Pôvod a rodina
Alžbeta Báthoryová-Nádašdyová sa narodila v roku 1560 Jurajovi a Anne Báthoryovým. Patrila k významnému uhorskému rodu Báthoryovcov, ktorý mal svoje korene v Švábsku a vlastnil rozsiahle majetky najmä v Sedmohradsku. Rod Báthoryovcov bol charakteristický výstrednými povahovými vlastnosťami, pričom mnohí jeho členovia mali sklony k pýche, samoľúbosti, tyranstvu a sexuálnej zvrátenosti. Tieto sklony sa pripisujú aj genetickej degenerácii spôsobenou častými sobášmi v rámci rodiny.
Jej matka Anna Báthoryová zo šomlyóovskej línie bola vydatá už dvakrát pred sobášom s Jurajom Báthorim z ečedskej línie. Tento rodový pôvod a s ním spojené vlastnosti mohli ovplyvniť aj samotnú Alžbetu.
Manželstvo a deti
Alžbeta sa vydávala ako veľmi mladá, v pätnástich rokoch, za Františka Nádašdyho, ktorý pochádzal z rovnako významného magnátskeho rodu. Zaujímavosťou je, že obaja manželia boli rozdielneho vierovyznania - František bol evanjelik a Alžbeta kalvínka.
Manželstvo bolo spočiatku poznačené tým, že Alžbeta nedokázala dlhých desať rokov otehotnieť. Napokon však mali päť detí: Annu, Katarínu, Uršuľu, Andreja a Pavla. Uršuľa a Andrej zomreli v detskom veku, takže sa tešili z troch potomkov. Dcéry sa neskôr vydali do významných rodín - Anna si vzala Mikuláša Zrínskeho, príbuzného palatína Juraja Thurzu, a Katarína sa vydala za Juraja Drugetha. Syn Pavol sa tiež oženil, ale jeho potomkovia sa dožili rôzneho osudu, pričom jeden z jeho synov bol popravený.
František Nádašdy bol významným vojvodcom a bojovníkom proti Turkom, známym pod prezývkou „čierny bej“. Jeho neprítomnosť kvôli vojenským ťaženiam mohla viesť k tomu, že sa Alžbeta začala nudiť a venovať iným aktivitám.
Vzdelanie a jazykové znalosti
Napriek neskorším obvineniam z krutosti bola Alžbeta v tej dobe považovaná za mimoriadne inteligentnú ženu. Plynule hovorila najmenej tromi jazykmi a vedela čítať a písať v maďarčine, latinčine, nemčine a gréčtine.
Čachtický hrad a obvinenia z krutosti
Veľká časť života Alžbety Báthoryovej je spojená s Čachtickým hradom. Po smrti manžela v roku 1604 sa tam natrvalo usadila. Práve toto obdobie je spojené s najtemnejšími kapitolami jej života a legendami o jej krutosti.
Hovorí sa, že svoje slúžky týrala a mučila rôznymi spôsobmi, vrátane polievania studenou vodou na mraze, mučenia horiacimi sviečkami, či používania rozpáleného železa. Niektoré zdroje uvádzajú, že mučením oslavovala aj Vianoce a svadbu svojej dcéry, počas ktorej mali zomrieť dve mladé nemecké slúžky. Tieto informácie sa však začali šíriť až približne sto rokov po jej smrti.
Podľa dobových svedectiev boli mŕtvoly obetí pochovávané na cintoríne, v poli, alebo v obilných jamách, pričom niektoré boli pochované tak nedbanlivo, že ich vyhrabali psy.
Súvislosti s legendami a mýtmi
S menom Alžbety Báthoryovej sa spájajú mnohé legendy, často plné krvi. Najznámejšia z nich je tá o jej kúpaní sa v krvi mladých panien, aby si zachovala večnú mladosť a krásu. Tieto mýty sa stali základom pre vznik upírskych legiend. Je však dôležité poznamenať, že tieto informácie sa objavili až dlho po jej smrti a ich vierohodnosť je spochybňovaná.
Spomína sa aj tzv. železná panna, mučiaci nástroj v tvare ľudského tela s klincami vo vnútri. Archeologické nálezy však takýto nástroj z obdobia života grófky nepotvrdili a je pravdepodobné, že išlo o dobový mučiaci nástroj, ktorý však nebol železný, ale drevený s železnými klinmi.
Zatknutie a súdny proces
Sťažnosti na správanie Alžbety Báthoryovej sa množili a napokon viedli k vyšetrovaniu. Dňa 29. decembra 1610 ju palatín Juraj Thurzo prichytil priamo pri čine mučenia mladých dievčat na Čachtickom hrade. Po tomto incidente bola Alžbeta Báthoryová uväznená na Čachtickom hrade.
Súdny proces sa začal 2. januára 1611 v Bytči. Obvinení boli aj štyria pomocníci Alžbety Báthoryovej: Ján Ujvári (Ficko), Dorota Sentešová, Ilona Jóová a Katarína Benická. Presný počet obetí nie je známy, pričom sa diskutovalo o číslach od 20 až po 2000. Svedectvá pochádzali najmä od obyvateľov blízkych obcí.
Pomocníci boli odsúdení na trest smrti. Ficko bol sťatý a jeho telo spálené, Dorota Sentešová a Ilona Jóová boli zaživa upálené po tom, ako im boli vytrhané prsty na rukách. Katarínu Benickú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil.
Samotná Alžbeta Báthoryová pred súdom nikdy nestála a jej vinu sa nepodarilo priamo dokázať. Jej pôvod z jedného z najvplyvnejších a najbohatších rodov tej doby jej pravdepodobne zabránil v priamom odsúdení na krutý trest.
Posledné roky a smrť
Po súdnom procese s jej pomocníkmi bola Alžbeta Báthoryová umiestnená do domáceho väzenia na Čachtickom hrade, kde strávila zvyšok svojho života. Zomrela v noci 21. augusta 1614 vo veku 54 rokov. Miesto jej posledného odpočinku nie je s istotou známe, hoci sa predpokladá, že bola pochovaná v čachtickom kostole.
Niektorí historici, najmä z Maďarska, naznačujú, že proces mohol mať politické pozadie a mohol byť spojený s bojom o majetky. Taktiež sa uvádza, že jej synovia a zaťovia sa snažili majetok rozdeliť ešte pred jej zatknutím, aby ho nekonfiškovali.
Grófka Alžbeta Báthoryová: Vrahyňa zo 16. storočia | Absolútny zločin
Odkaz v kultúre
Príbeh Alžbety Báthoryovej inšpiroval mnohých umelcov a tvorcov. Jeho spracovania sa objavili vo filmoch, románoch, hudobných albumoch a dokonca aj v počítačových hrách. Film Juraja Jakubiska z roku 2008 s názvom "Bathory" je jedným z najznámejších moderných spracovaní jej príbehu.
Napriek rozporuplným názorom na jej vinu a skutočný počet obetí, Alžbeta Báthoryová zostáva jednou z najznámejších a najfascinujúcejších postáv uhorskej histórie, symbolom temných strán ľudskej povahy a predmetom neustálych historických diskusií.