Rozvod rodičov predstavuje jednu z najzávažnejších životných skúšok, ktorá má hlboký dopad na deti. Máloktoré dieťa zostane rozvodom rodičov nedotknuté. Niektoré deti sa s touto situáciou vyrovnávajú lepšie, iné horšie, a u niektorých môžu pretrvať trvalé následky, ktoré ovplyvnia ich budúci život. Dôležité je pozerať sa na rozvodovú problematiku bez zbytočného pesimizmu a hľadať účinné spôsoby, ako zmierniť deťom bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Význam harmonickej rodiny pre vývin dieťaťa
Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou, najčastejšie matkou.
Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diódy matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
Dôležitosť zrelého spracovania rozchodu rodičmi
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním.
Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť.
Vplyv rozvodu na vývin osobnosti dieťaťa
Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa. Výskumy ukazujú, že u detí rozvedených rodičov sa častejšie vyskytujú problémy v emocionálnej, sociálnej a motivačnej oblasti. Tieto deti môžu trpieť úzkosťou, emocionálnou nestabilitou, neistotou, napätím a môžu mať dispozície k neurotizmu. Často majú problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresivitu a impulzívne správanie.
Výskum zameraný na deti rozvedených rodičov
Výskum porovnával deti rozvedených rodičov (RR) s deťmi z úplných rodín (UR) v sledovaných psychologických parametroch: emocionalita, sociabilita, motivačná úroveň, školská výkonnosť. Zúčastnilo sa ho 126 detí z RR a 78 detí z UR vo veku 8-14 rokov. Výsledky ukázali signifikantné rozdiely u 60% detí z RR. Ako príznačné boli zistené: úzkostnosť, emocionálna instabilita, neistota, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresívnosť, impulzívnosť v správaní.
Možno hovoriť o tzv. rozvodových poruchách osobnosti. Súčasnosť nie je žičlivá nerozlučiteľnosti manželstva. Tolerancia voči rozvodom nesporne ovplyvňuje správanie manželských párov. Rozvodovosť sa hodnotí ako módny prvok, prijateľný už aj pri menších nedorozumeniach. Sporadické napätia, konflikty môžu vyvolať manželskú krízu. Kríza je epizóda v živote manželov, keď sa hromadia nežiaduce príčiny vytvárajúce stav ohrozenia. Prameňom krízy sú nereálne predstavy o partnerovi, o láske, manželstve, postupujúce opotrebovanie vzájomného vnímania, boj o moc, nevera, manželská zrada, podozrievavosť, stereotyp deštruktívnych hádok, deľba práce v domácnosti, nedostatok spoločných záujmov, nezhoda názorov na základné problémy, neschopnosť zabezpečiť hmotné záležitosti, neadekvátna intervencia rodičov manželskej dvojice. Deti citlivo vnímajú pretrvávanie rodičovského konfliktu pred rozvodom i po ňom. Strácajú istotu existencie rodinného zázemia.
Špecifické prejavy u detí rozvedených rodičov
Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie. Bývajú sprostredkovateľmi, vyjednávačmi, koaličnými dôverníkmi alebo zbraňami jedných proti druhým, náhradnými objektami, rivalmi, ale i sudcami vlastných rodičov.
Výskumná vzorka tvorili deti rozvedených rodičov (RR) zverené do starostlivosti matky, v počte 126, vo veku 8-14 rokov. Pre porovnanie bolo náhodne vybraných 78 detí ako kontrolná skupina (KS) z úplných rodín.
Porovnateľné výsledky:
- Deti rozvedených rodičov (RR) v porovnaní s kontrolnou skupinou (KS) sa štatisticky významne (na hladine 0,01) javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám, ktoré majú psychastenické, úzkostné a depresívne, ale aj asociálne znaky.
- Osobná a spoločenská začlenenosť, vpravenosť, hodnotená testom sociálnej adjustovanosti:
- Veľmi dobre včlenených, adaptovaných vo svojom sociálnom prostredí je 13 % detí RR, kým v KS je to 26 %.
- Priemerne adaptovaných je 47 % detí RR a 67 % v KS.
- Problematická sociálna vpravenosť: deti RR tvoria 40 %, kým deti z úplných rodín len 7 %.
Na viacpoložkovej hodnotiacej škále správania sa v rozsahu piatich stupňov (od veľmi prijateľného po vyslovene zlé), učitelia posudzovali vlastnosti dieťaťa, jeho postoje, reakcie, predpoklady školskej úspešnosti, sociálnu pozíciu v skupine, ašpiračnú úroveň a pod.
- Deti KS vysoko skórujú na 1. a 2. stupni, kým deti RR kulminujú na treťom, s percentom hodnotených na 4. a 5. stupni.
- Do 1. a 2. stupňa hodnotenia bolo zaradených 87 % detí KS, deti RR len 35 %.
- Do 3. stupňa hodnotenia sa zaradilo 5 % z KS, ale až 30 % z RR.
- Nepriaznivé hodnotenie detí RR v porovnaní s deťmi v KS:
- Celkové zaradenie dieťaťa podľa správania a prospechu, osobné výkonové tempo, koncentrácia pozornosti, samostatnosť, disciplinovanosť, spoločenskosť sú v porovnaní s KS významne nižšie na hladine 0,01 - 0,05 v neprospech detí RR.
- Požiadavkám školy sa prispôsobuje 40 % KS a len 14 % RR.
- Dobrý systém, presnosť a dôslednosť v práci pripisuje učiteľ 97 % žiakom KS a len 12 % deťom RR.
- Medzi prospechovo výborných a veľmi dobrých patrí 55 % z KS a len 16 % RR.
- Snaha vyniknúť a vyššia ašpiračná úroveň je evidentná u 44 % v KS a len 17 % RR.
- Spoločensky kladne prijímaných, obľúbených v triede je 51 % z KS a len 11 % v skupine RR.
Únik do choroby bol presvedčivou psychosomatickou reakciou u 24 detí RR. Udávali bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti, ranné zvracanie, tlak pri srdci, poruchy dýchania. Na pozadí týchto ťažkostí bola strata istoty, pretrvávajúce emocionálne napätie a afektívna atmosféra v rodinách.
Individuálne psychologické vyšetrenia detí poskytujú obraz zložitých, ale aj patologických emocionálnych vzťahov. Pokiaľ u dievčat osamelých matiek prevláda negatívny alebo ambivalentný vzťah k otcovi, u chlapcov je k nemu kladný; spravidla sa nestotožňujú s názorom matky na otca. U chlapcov častejšia u detí RR: agresívnosť, paranoidné príznaky, nedôverčivosť a impulzívnosť v správaní. Ich stupeň a frekvencia bola u týchto detí rozdielna do istej miery len tým, či sú napäté situácie v súvislosti s rozvodom akútne, alebo či je tam dlhší časový interval.
Negatívne hodnotenie detí rozvedených rodičov
Dytrych (1999) sa odvoláva na výsledky rozsiahlejšieho výskumu, realizovaného na českých deťoch, v ktorom sa ukázalo, že dieťa z rozvedenej rodiny je hodnotené nielen učiteľkami, ale aj svojimi matkami ako menej ambiciózne a menej svedomité, viac citlivé až precitlivelé, viac dráždivé a nervózne a menej obľúbené v žiackom kolektíve. Je to obraz dieťaťa s neurotickými symptómami, ktoré môžu postupne vymiznúť úpravou rodinných pomerov, ale ktoré môžu tiež, manifestne či latentne narastať až do klinického obrazu niektorých z detských psychických porúch.
Veľmi často sa stretávame so zníženou školskou výkonnosťou dieťaťa, ktorá sa prejavuje v zhoršenom prospechu, napriek tomu, že dieťa predtým prospievalo dobre. Je to dané tým, že v dôsledku trvalého stresu sa objavuje v jeho psychike stále viac napätia a úzkosti. To vedie k zhoršeniu koncentrácie a opäť k zhoršenému školskému výkonu. Dieťa stráca záujem o školu, pretože sa mu stáva zdrojom utrpenia, čím sa opäť zhoršuje jeho výkonnosť a bludný okruh sa uzatvára.
Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
Zhoršenie školského prospechu u chlapcov je podmienené najmä ich nekonformným, často agresívnym správaním, ktoré je prirodzeným dôsledkom dlhodobej frustrácie. U dievčat prebieha proces zhoršenia školského výkonu trochu odlišne, je menej nápadný. Chlapci sa javia vo všeobecnosti ako zraniteľnejší a citlivejší na nepriaznivé psychické faktory a viac ich ohrozuje aj rozvod.
Z preventívneho hľadiska by im mala byť poskytnutá včasná pomoc a podpora už v predrozvodovej fáze vrcholiacej manželskej krízy rodičov. Pri nedostatočnom kontakte s otcom, alebo pri jeho absencii, bývajú citovo ohrození.
V školskom veku väčšou premenou prechádza rola otca. Začína mať zdanlivo nosný a väčší význam, ako mala kedykoľvek predtým. Otec môže deťom slúžiť ako zdroj informácií a skúseností, ktoré im neposkytuje matka. Predstavuje inú autoritu ako matka. Otec je modelom mužskej role, v tomto slova zmysle je nevyhnutný hlavne pre synov, ale i dcéram poskytuje dôležitú skúsenosť slúžiacu ako model role, ktorá je k ich ženskej roli komplementárna.
Ako dieťa prežíva rozvod v rôznom veku
Detské prežívanie rozvodovej situácie rodičov a spôsob jej zvládania závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa.
Obdobie 2 - 3 rokov
Dieťa reaguje na stratu úzkej citovej väzby viac neurotickými prejavmi strachu, neistoty, negativizmom, ale i deštruktívnymi tendenciami v správaní.
Predškolský a mladší školský vek
Prevažujú stavy emocionálnej lability, smútku, plaču, domnelého pocitu viny za to, čo sa v rodine deje. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
Okolo 9. - 10. roku a v dospievaní
Prevláda hnev na rodičov. Zodpovednosť pripisujú obom, niekedy obviňujú matku, inokedy otca. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú, že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí).
Adolescencia
V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Adaptačné fázy dieťaťa na rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
Prvá fáza (obranné mechanizmy)
V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu. Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza, neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
Druhá fáza (zlosť)
V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť. Pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia, ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
Tretia fáza (vyrovnávanie sa)
V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu.
Rozvedení ľudia a ich postoj k rozvodu
Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti.
Popretie istej skutočnosti patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy. V niektorých prípadoch by nebolo dobré brať dieťaťu obranné mechanizmy, pretože popretie ho môže pripraviť o možnosť účinnej liečby. Ak tento mechanizmus pretrváva, nedovoľuje "nástup" zdravších spôsobov prispôsobenia sa rozchodu. Dospelí, ktorí na to pôjdu priamo, zistia, že deti sa budú ešte pevnejšie pridržiavať svojho obranného mechanizmu. V takýchto prípadoch je potrebná zo strany dospelých veľká trpezlivosť.
Smútok a depresia u detí po rozvode
Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny.
Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. U väčšiny detí pocit nešťastia pomaly ustupuje. Postupne si na novú životnú situáciu zvyknú a vrátia sa k predchádzajúcim aktivitám a radostiam.
Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii. V horších prípadoch sa deti zaoberajú myšlienkami na samovraždu.
Ďalším faktorom, ktorý prehlbuje depresiu dieťaťa, je depresia rodiča, najmä toho, s ktorým dieťa zostalo žiť. Ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, rozvod uvíta a pokladá ho za príležitosť začať nový život, je pravdepodobné, že k nemu zaujme pozitívnejší postoj aj dieťa.
Ako komunikovať s deťmi v čase rozvodu
V prípade, že vo vašej rodine nastane nová situácia, je treba ju v prvom rade dobre odkomunikovať deťom. Keď dieťa prechádza zložitým obdobím, najdôležitejšie je venovať mu dostatok porozumenia, pozornosti a slov uistenia. Tráviť s dieťaťom dostatok spoločného času a uistiť ho o vašej láske a bezpečí.
Základné zásady komunikácie s deťmi v čase rozvodu:
- Rozprávať sa o svojich pocitoch, o hneve, aj o dôvode, prečo rozvod nastal.
- Nezvaľovať vinu na druhého rodiča a nezaťažovať dušu dieťaťa osočovaním.
- Dodržiavať dohodnuté pravidlá stretávania sa s dieťaťom.
- Ubezpečiť dieťa o svojej láske a podpore.
- Počúvať, neskákať do reči, nechať dohovoriť, povedať svoj pohľad na vec, svoj názor, nepoučovať, nerozkazovať.
Situácii neprospeje, ak jeden z rodičov bude zvaľovať vinu na toho druhého a zaťažovať dušu dieťaťa osočovaním. Komunikácia smerom k deťom by mala obsahovať pochopenie, porozumenie, ale aj dodržiavanie pravidiel. To, že sa rodičia rozviedli, neznamená, že teraz nebude nič platiť. Je treba nanovo vybudovať dôveru a pocit bezpečia a istoty, a dohodnúť si nové pravidlá.
Dva extrémne prípady z praxe:
- Pozitívny príklad: Moderátorka Alexandra Orviská a hudobník Martin Valihora udržiavajú silný priateľský vzťah po rozvode a na fotografiách pôsobia ako jedna veľká rodina, čo vytvára pre ich dcéru podporné prostredie.
- Negatívny príklad: Prípad moderátorky Very Wisterovej, ktorej bývalý manžel uniesol synov do USA, poukazuje na extrémne náročné situácie, ktoré deti môžu prežívať v dôsledku konfliktov rodičov.
V prípade, že rodičia nevedia spolu komunikovať a naťahujú sa o dieťa, alebo si chcú čo najviac navzájom ublížiť cez dieťa, je to pre dieťa najväčšou traumou. V takýchto situáciách je často potrebná pomoc psychológa alebo mediátora.