Všetci rodičia sa niekedy dostanú do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi.
Prečo sa deti nechcú učiť?
Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet. Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa.
Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista. Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme.
Ďalším dôvodom je vek - puberta. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva.
Rozpoznajte štýl učenia svojho dieťaťa
Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť.
Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo! Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky.
Typy učenia:
- Vizuálny typ - Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.
- Sluchový typ - Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.
- Kinestetický typ - Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.
- Logický typ - Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.
Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpisov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva. Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.
Ako motivovať dieťa k učeniu
Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete. Ako rodičia môžete dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok a podporíte ho v predmetoch, ktoré mu idú.
Vytvorte podporné prostredie
Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať. Učenie by nemalo trvať príliš dlho, najmä pre žiakov základnej školy, ideálne je, ak sa úlohy stihnú vybaviť za 30, maximálne 40 minút. Zo začiatku to však niekedy nejde a učenie trvá dlhšie, buďte preto trpezliví.
Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľo informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.
Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať. Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí.
Stanovte jasné hranice a odmeňujte primerane
Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Ak sa ale snaží a má disciplínu, dostavia sa výsledky, ktoré na začiatku cesty vyzerali nedosiahnuteľne.
S odmenami buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne. Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku.
Zapojte dieťa do plánovania učenia
Dovoľte deťom sa aktívne zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú (samozrejme, ak je to možné). Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok. Ďalším dobrým nápadom je stanoviť si spoločne ciele, ktoré povzbudia túžbu učiť sa. Vytvorte si trebárs mapu cieľov.
Spolupracujte s učiteľmi a zvážte doučovanie
Pokiaľ si všimnete, že dieťa s nejakým predmetom bojuje, je dobré sa porozprávať s učiteľom, aby ste počuli názor odborníka. Väčšinou pomôže nájsť nejaký naozaj veľký, ideálne dostupný cieľ ako dôvod, prečo niečo zmeniť.
Pokiaľ ale takáto možnosť nie je, alebo nie je dostupná, radím nechať si to odžiť. Skúste zvážiť doučovateľa, ktorý môže s dieťaťom pracovať na konkrétnych problematických oblastiach. Deti často lepšie reagujú na odbornú pomoc a vnímajú pri učení doučovateľa ako väčšiu autoritu v porovnaní s rodičmi, čo môže výrazne zlepšiť ich sústredenie. Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie dokonale prispôsobia potrebám dieťaťa.
Hry a pochvala ako nástroje motivácie
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.
Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková.
Vyhnite sa zmätku a neistote
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková.
Problémová je aj závislosť na rodičoch. „A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne.“ Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Kedy treba vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková.
Nie vždy je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“
Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. „Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Praktické rady pre rodičov
Učte sa s dieťaťom každý deň: Opakovanie učiva z daného dňa je kľúčové. Nespoliehajte sa na to, že niektoré predmety bude mať v škole až o dva dni.
Učenie v pohybe: Pre nepokojné deti môže byť prospešné učiť sa aj počas bežných aktivít, napríklad pri nakupovaní alebo na prechádzke.
Odhaľte poruchy učenia: Ak sa dieťa veľmi snaží a učenie mu nejde, problémom môže byť dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia alebo iný problém. V takomto prípade je najvhodnejšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Skutočné vedomosti: Učenie znamená vedieť povedať o znalostiach bez nazerania do zošitov alebo kníh. Dieťa by malo byť schopné súvisle rozprávať o problematike.
Techniky učenia pre starších žiakov: Existuje množstvo techník, ktoré môžu staršie deti využiť na efektívnejšie učenie.
Vizuálne pomôcky: Ak má dieťa fotografickú pamäť, podporujte pri učení vizuálne prvky ako sú mapy, grafy či farebné poznámky.
Počúvanie a opakovanie: Pre sluchový typ učenia je dôležité, aby si dieťa látku poriadne vypočulo v škole a doma si ju s vami nahlas opakovalo.
Hľadanie kľúčových slov: Pri učení je dôležité identifikovať a pochopiť kľúčové slová v texte.
Krátke a efektívne učebné bloky (Pomodoro technika): Zistite, koľko sa vaše dieťa dokáže sústrediť, a potom mu doprajte krátku prestávku. Dĺžka sústredenia a prestávky sa môže líšiť.
Príbehy a asociácie: Vymýšľanie bláznivých príbehov alebo vtipných viet môže pomôcť pri zapamätávaní slovnej zásoby alebo pojmov.
Metóda Loci: Ukladanie pojmov na konkrétne miesta v dome môže pomôcť pri ich vybavovaní.
