Vrodené vývojové chyby predstavujú heterogénnu skupinu abnormalít, ktoré sa môžu vyskytnúť u novorodencov a detí. Tieto stavy si vyžadujú komplexnú a špecializovanú starostlivosť, pričom ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v celkovom manažmente dieťaťa a jeho rodiny. Tento článok sa zameriava na špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o deti s vrodenými vývojovými chybami, s dôrazom na najčastejšie stavy a ich dopad na dieťa a rodinu.
Vrodené Vývojové Chyby: Prehľad
Vrodené vývojové chyby sú definované ako štrukturálne alebo funkčné abnormality, ktoré sa vyskytujú počas vnútromaternicového vývoja. Môžu postihovať rôzne orgánové systémy a majú rôznu závažnosť. Niektoré vrodené chyby sú zjavné už pri narodení, zatiaľ čo iné sa môžu prejaviť až neskôr v živote. Vrodená vývojová chyba je odchýlka, ktorá vzniká počas vnútromaternicového vývoja plodu, buď na podklade dedičnom, alebo aj bez dedičného zaťaženia. Nie každá vrodená chyba je nezlučiteľná so životom, mnoho z nich sa dá liečiť. Poznáme viac ako 4000 rôznych vrodených chýb, od minimálnych až po veľmi závažné.
Väčšina vrodených chýb sa vyskytuje počas prvých 3 mesiacov tehotenstva. Vrodená chyba môže ovplyvniť to, ako telo vyzerá, funguje alebo oboje. Niektoré vrodené chyby ako rázštep pery alebo poruchy neurálnej trubice sú štrukturálne problémy, ktoré možno ľahko vidieť. Iní, ako srdcová choroba, sa zisťujú pomocou špeciálnych testov. Vrodené chyby sa môžu pohybovať od miernych až po ťažké.
Etiológia Vrodených Vývojových Chýb
Príčina vzniku vrodených vývojových chýb je často multifaktoriálna a zahŕňa genetické faktory, vplyvy vonkajšieho prostredia a interakciu medzi nimi. Medzi známe rizikové faktory patria:
Genetické faktory
Mutácie v génoch alebo chromozomálne abnormality môžu viesť k vzniku vrodených chýb. Genetické znaky sú uložené v každej bunke v chromozómoch. Každá bunka obsahuje 46 chromozómov, polovicu od otca a polovicu od matky. V chromozómoch je uložených okolo 25 000 génov, ktoré obsahujú informáciu od dĺžky prstov, tvar nôh až po farbu očí, či vlasov. Chýbajúci alebo zmenený chromozóm, alebo chýbajúci a zmenený gén môže spôsobiť vývoj vrodenej chyby. Chromozomálne poruchy sa dajú zistiť vyšetrením na každom genetickom pracovisku odberom krvi zo žily a vyšetrením chromozómov mikroskopicky. Rovnako sa dajú zistiť z plodovej vody u tehotnej ženy. Pri niektorých vrodených chybách je tvar, veľkosť a štruktúra chromozómov normálna, avšak zmeny sú v jemnejších štruktúrach v génoch, ktoré chromozómy obsahujú. Ochorenia spôsobené chybným génom sa volajú génové ochorenia. Môže sa jednať o zmenu poradia génov alebo zmeny v ich štruktúre. Tieto odchýlky sú oveľa ťažšie zistiteľné ako chromozómové, vyžadujú špeciálne prístrojové vybavenie. Takýmto ochorením je napríklad cystická fibróza, Prader Willy syndróm, svalové dystrofie a iné.
- Autozomálne dominantná dedičnosť: Ak je nositeľom chybného génu jeden rodič a má prejavy ochorenia, postihnuté je aj každé jeho dieťa, ktoré zdedí chybný gén.
- Autozomálne recesívna dedičnosť: Obidvaja rodičia sú zdraví, avšak obidvaja rodičia sú nositeľmi chybného génu pre to isté ochorenie. Ak dieťa zdedí vlohu pre ochorenie od oboch rodičov, prejaví sa u neho ochorenie. Ak len od jedného, zdedený zdravý gén od druhého rodiča dokáže prekryť chybu a ochorenie sa neprejaví. Štatisticky: 25% potomstva je postihnutá, 50% potomstva bude prenášať chybný gén, 25 % potomstva bude zdravá, nebude ani nositeľom chybného génu.
- Ochorenia viazané na pohlavie: Napríklad hemofília, kde matky prenášajú ochorenie, ale synovia sú postihnutí.
Vplyvy vonkajšieho prostredia
Expozícia teratogénnym látkam počas tehotenstva, ako sú alkohol, drogy, niektoré lieky a infekcie, môže zvýšiť riziko vrodených chýb. Pod vplyvom vonkajšieho prostredia rozumieme napr. ionizačné žiarenie, rôzne chemické látky, infekcie - najmä vírusové (ružienka, cytomegalovírus, chrípka, herpes simplex, ovčie kiahne, ale aj toxoplazmóza) a lieky užívané najmä v prvom trimestri tehotenstva.
Nutričné faktory
Nedostatok kyseliny listovej, vitamínov skupiny B, alebo nadmerný príjem vitamínu A počas tehotenstva môžu tiež prispieť k vzniku vrodených chýb. Zvýšené riziko výskytu rázštepových chýb bolo pozorované aj pri nedostatku kyseliny listovej, pri nízkom príjme vitamínov skupiny B, pri nedostatočnom, ale aj nadmernom príjme vitamínu A.
Iné faktory
Vek matky, zdravotný stav matky (napr. diabetes mellitus) a niektoré etnické skupiny môžu tiež ovplyvniť riziko vzniku vrodených chýb. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu diagnostikovať niektoré vrodené chyby počas tehotenstva pomocou prenatálneho testovania. Iné vrodené chyby sa môžu objaviť až po narodení dieťaťa. Poskytovatelia ich môžu nájsť skríningom novorodencov. Niektoré chyby, ako napríklad rázštep, sú zrejmé hneď.
Najčastejšie vrodené vývojové chyby
Tretí marec je Svetovým dňom vrodených vývinových chýb. Cieľom tohto dňa je od roku 2015 zvýšiť povedomie o týchto chybách, ich výskyte, prevencii, liečbe a poskytovaných službách.
Rázštepové chyby tváre
Rázštepové chyby tváre patria medzi najčastejšie vrodené vývojové chyby. Ide o postihnutie buď len pery, pery a čeľuste, podnebia alebo kompletný rázštep pery, čeľuste aj podnebia. Existujú dve skupiny rázštepov - tie, ktoré sa vyskytujú v rodinách a tie, ktoré sa vyskytnú náhodne, aj keď v rodine nik rázštep nemal. Ak sú obaja rodičia zdraví a majú jedno dieťa s rázštepom, šanca, že aj ďalšie dieťa bude mať rázštep je menej ako 3%. Pravdepodobnosť výskytu je väčšia, ak je postihnutých viac ako jeden člen rodiny. Ak má jeden rodič rázštep, pravdepodobnosť výskytu pre prvé dieťa je menej ako 3%. V súčasnosti sa rodí na Slovensku priemerne 1 dieťa s rázštepom na 600-650 novorodencov (celoeurópsky priemer je 1:700-750).
Cieľom operačnej liečby rázštepu pery je zošitie kože, sliznice a svalstva pery. Na pracovisku v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica v spolupráci s Klinikou plastickej, estetickej a rekonštrukčnej chirurgie NsP F.D. Roosevelta, ako jediní na Slovensku pristupujú k operácii rázštepu pery už v prvom týždni po narodení dieťatka. Výhody operačného riešenia v novorodeneckom období, často v prvom týždni po narodení, sú nielen v tvorbe jemných a nenápadných jaziev, ale aj v dobrom psychologickom vplyve na rodinu. Správny vývoj zuboradia, lepšie sanie a priberanie na hmotnosti a taktiež znížený počet následných korekčných operácií sú ďalšími výhodami včasnej operácie rázštepu pery. Cieľom operácie je uzatvorenie mäkkého a tvrdého podnebia oproti nosovej dutine. Podľa viacerých štúdií včasné uzatvorenie mäkkého podnebia znižuje výskyt infekcií stredného ucha aj horných dýchacích ciest.
Výživa: Dieťa s rázštepom pery alebo podnebia môže mať ťažkosti s dojčením alebo kŕmením z fľaše. Je potrebné použiť špeciálne fľaše a techniky kŕmenia.
Starostlivosť o ranu: Po operácii rázštepu pery alebo podnebia je dôležité udržiavať ranu čistú a suchú a sledovať príznaky infekcie.
Podpora reči: Dieťa s rázštepom podnebia môže potrebovať logopedickú terapiu na zlepšenie reči.
Vrodené chyby srdca
Ide o najčastejšie vrodené chyby, ktoré postihujú štruktúru alebo funkciu srdca. Vrodené vývinové chyby srdca sa zúčastňujú približne v 35% na všetkých vývojových anomáliách narodených detí. Vrodené chyby srdca sú extrémne variabilné, od jednoduchých chýb po kombináciu rôznych anatomických anomálií jednotlivých štruktúr srdca a odstupujúcich ciev. Ako sme uviedli, vývoj normálnych štruktúr srdca sa môže narušiť hlavne v prvých týždňoch tehotenstva genetickými faktormi a vonkajšími vplyvmi, ako fajčenie, lieky, návykové látky, nezdravý životný štýl a pod. Až v 80% vznikajú z neznámych príčin.
Počas vnútromaternicového vývoja plod nedýcha pľúcami, lebo je vo vode a výmenu kyslíka zabezpečuje placenta. Cez pľúca preteká len 10% krvi, toto množstvo je potrebné na ich rast a vývoj. Okysličená krv priteká z placenty do plodu pupočnou žilou do brušnej dutiny, kde sa jej prúd rozdelí: časť prúdi do pečene a časť do dolnej dutej žily a do pravej predsiene. Práve z pravej predsiene obchádza pľúca otvorom v predsieňovej priehradke - oválnym okienkom (foramen ovale) a tepnovým spojom (duktus) medzi veľkými cievami a pľúcnicou, najčastejšie jej ľavým ramenom. Tento typ cirkulácie nazývame fetálny typ cirkulácie a skraty, ktorými krv pľúca obchádza, voláme fetálne skraty. Prostredníctvom nich prúdi okysličená krv ku všetkým orgánom vyvíjajúceho sa plodu. Stiahnuté cievy v nevzdušných pľúcach kladú veľký odpor pravej komore, ktorá tak pracuje proti veľkému tlaku a stáva sa dominantnou pri práci srdca ako pumpy. Pôrodom sa následne životné podmienky plodu prudko menia. Najdramatickejšie zmeny sa odohrávajú v dýchacom systéme a v krvnom obehu a to v dôsledku začiatku dýchania a prebratím tejto funkcie z placenty na pľúca. Otvorí sa cirkulácia pľúcami tým, že sa pľúcne cievy roztiahnu a klesne tlak v pľúcnom riečisku. Nastane vstrebanie tekutiny z pľúcnych lalôčikov, ktoré sa prevzdušnia a stúpne v nich tlak kyslíka. Súčasne končí funkcia tepnového spoja a oválneho okienka. Duktus sa po narodení pod vplyvom kyslíka rýchle stiahne, avšak v prvom dni života môže byť čiastočne priechodný, čo sa prejaví posluchovým nálezom charakteristického šelestu. K úplnému funkčnému uzáveru dochádza v 2. týždni života, anatomické uzatvorenie predpokladáme do troch mesiacov života. Ak sa do tejto doby duktus neuzatvorí, považujeme ho za srdcovú chybu. Oválne okienko umiestnené v strede predsieňovej priehradky sa funkčne uzavrie chlopničkou už v prvých minútach po narodení, avšak ostáva priechodné prvé tri mesiace, často až do jedného roka života. U 20% detí sa neuzatvorí vôbec.
Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné sledovanie srdcovej frekvencie, dýchania, krvného tlaku a saturácie kyslíkom.
Podávanie liekov: Podávanie liekov na zlepšenie funkcie srdca a prevenciu komplikácií.
Zabezpečenie výživy: Zabezpečenie adekvátneho príjmu potravy, pretože deti s vrodenými chybami srdca majú často zvýšené energetické nároky.
Prevencia infekcií: Dodržiavanie zásad asepsy a antisepsy, očkovanie.
Defekty neurálnej trubice
Zahŕňajú spina bifida a anencefaliu, ktoré vznikajú v dôsledku neúplného uzavretia neurálnej trubice počas vývoja. Kritické obdobie vývinu je 3. - 10. týždeň, kedy sa vytvárajú základy pre jednotlivé orgány a orgánové systémy. Zásah v tomto období môže mať štruktúrový alebo funkčný charakter. V prvom prípade dochádza, keď je narušený alebo neúplný vývin orgánu, doslova malformácia (znetvorenie), alebo orgán úplne chýba, funkčný charakter chyby sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale odhalí sa až neskôr, keď sa u detí začnú prejavovať závažné a často nezvratné, príznaky (symptómy).
Starostlivosť o ranu: Po operácii spina bifida je dôležité udržiavať ranu čistú a suchú a sledovať príznaky infekcie.
Podpora mobility: Dieťa so spina bifida môže potrebovať fyzioterapiu a pomôcky na zlepšenie mobility.
Starostlivosť o močový mechúr a črevá: Dieťa so spina bifida môže mať problémy s kontrolou močového mechúra a čriev. Je potrebné zabezpečiť pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra a čriev.
Downov syndróm
Chromozomálna abnormalita spôsobená prítomnosťou extra kópie chromozómu 21.
Cystická fibróza
Genetické ochorenie, ktoré postihuje pľúca a tráviaci systém.
Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou
Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou je komplexná a individuálna, zameraná na uspokojenie potrieb dieťaťa a jeho rodiny.
1. Komplexné posúdenie
Dôkladné posúdenie stavu dieťaťa je kľúčové pre plánovanie a poskytovanie adekvátnej starostlivosti. Zahŕňa:
- Anamnéza: Získanie informácií o priebehu tehotenstva, pôrodu, rodinnej anamnéze a predchádzajúcich zdravotných problémoch dieťaťa.
- Fyzikálne vyšetrenie: Zhodnotenie vitálnych funkcií, rastu a vývoja, neurologického stavu a prítomnosti pridružených komplikácií.
- Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia: Interpretácia výsledkov laboratórnych testov (napr. genetické testy, krvné testy) a zobrazovacích vyšetrení (napr. RTG, USG, MRI).
2. Plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti
Na základe posúdenia sa vypracuje individuálny plán ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý zohľadňuje špecifické potreby dieťaťa. Plán zahŕňa:
- Stanovenie ošetrovateľských diagnóz: Identifikácia problémov, ktoré vyžadujú ošetrovateľskú intervenciu (napr. riziko infekcie, porucha výživy, bolesť).
- Stanovenie cieľov: Určenie krátkodobých a dlhodobých cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť ošetrovateľskou starostlivosťou (napr. zlepšenie dýchania, zvýšenie príjmu potravy, zníženie bolesti).
- Výber ošetrovateľských intervencií: Výber vhodných ošetrovateľských postupov a techník na dosiahnutie stanovených cieľov.
3. Realizácia ošetrovateľskej starostlivosti
Realizácia ošetrovateľskej starostlivosti zahŕňa:
- Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné sledovanie teploty, pulzu, dýchania a krvného tlaku.
- Podávanie liekov: Podávanie liekov podľa ordinácie lekára a sledovanie ich účinkov a vedľajších účinkov.
- Zabezpečenie výživy: Zabezpečenie adekvátneho príjmu potravy, či už perorálne, sondou alebo parenterálne.
- Hygienická starostlivosť: Udržiavanie čistoty a sucha pokožky, prevencia preležanín.
- Polohovanie: Pravidelné zmeny polohy na prevenciu komplikácií.
- Prevencia infekcií: Dodržiavanie zásad asepsy a antisepsy, očkovanie.
- Podpora dýchania: Zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest, oxygenoterapia, umelá pľúcna ventilácia.
- Zmierňovanie bolesti: Používanie farmakologických a nefarmakologických metód na zmiernenie bolesti.
- Emocionálna podpora: Poskytovanie emocionálnej podpory dieťaťu a jeho rodine.
4. Hodnotenie ošetrovateľskej starostlivosti
Pravidelné hodnotenie účinnosti ošetrovateľskej starostlivosti je nevyhnutné pre úpravu plánu a dosiahnutie optimálnych výsledkov. Sledovanie pokroku: Monitorovanie dosahovania stanovených cieľov. Identifikácia problémov: Identifikácia nových problémov alebo komplikácií. Úprava plánu: Úprava plánu ošetrovateľskej starostlivosti na základe výsledkov hodnotenia.
Emocionálna podpora rodiny
Hospitalizácia novorodenca na oddelení intenzívnej medicíny je pre rodičov extrémne náročná situácia. Časom situáciu prijmú a prijmú aj svoje dieťa také, aké je. Rodičom sa snažíme pomáhať, no najviac funguje čas. Preto je dôležité poskytovať rodičom psychologickú podporu a poradenstvo. Rodičia potrebujú informácie o stave dieťaťa, priebehu liečby a prognóze. Je dôležité, aby mali možnosť klásť otázky a vyjadriť svoje obavy. Podpora rodiny je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o dieťa.
Etické Aspekty Intenzívnej Starostlivosti
Súčasná medicína dokáže zachrániť deti, ktoré by kedysi nemali nádej na prežitie. Je to drahá liečba, veľká výzva pre zdravotnícky systém aj personál. Veda sa naozaj veľmi posunula. Je nutné diskutovať o hraniciach medzi tým, čo medicínsky dokážeme, a tým, čo máme urobiť. Existuje takzvaná „sivá zóna“, ktorú máme na Slovensku stanovenú medzi 24. až 26. týždňom, keď veľmi intenzívne komunikujeme s rodičmi. Stanovenie arbitrážnej vekovej hranice, pod ktorú nepôjdeme, môže „odpísať“ tie 23-týždňové deti, ktoré by inak mali dobrú prognózu. Naopak, prístup, keď zachraňujeme za každých okolností a bez ohľadu na komplikácie, len aby dieťa prežilo, aj vtedy, keď významne znižujeme kvalitu jeho života, kladie veľkú záťaž nielen na zdravotnícky systém, ale predovšetkým na samotné rodiny, ktoré sa o tieto deti potom musia vedieť postarať. Osobne som zástankyňou toho, aby sme s rodičmi neustále komunikovali.
Výživa a podporné opatrenia
Cenné rady o výžive chorých detí: Obdobie, kedy v dieťatku prepukne nejaké ochorenie, je náročné nielen preň samotné, ale tiež pre rodičov. Okrem lekármi a lekárkami stanovenej liečby vedia účinne a efektívne pomôcť a chorobu skrátiť, či dokonca sa jej vyhnúť - potraviny. To, čo jeme počas obdobia choroby, ale aj mimo nej.
Čo určite NIE a prečo nie
- Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky): Živočíšne výrobky sú podstatne ťažšie stráviteľné a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu, čo v prípade choroby nie je žiadúce. Predstavujú tiež záťaž na obličky. Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí, ostatné výrobky by mali byť tabu. Najmä všetky mliečne výrobky. Z mäsa je prípustná sladkovodná ryba z overeného zdroja s ľahkou zeleninovou prílohou. Vajíčka napríklad ako súčasť zeleninových placiek sú v poriadku. Nie však ako samostatný alebo prílohový pokrm.
- Vyprážané potraviny: Zaťažujú tráviaci systém a zhoršujú príznaky choroby. Nepovažujú sa za zdravé vo všeobecnosti.
- Pikantné a silne korenené jedlá: Vo všeobecnosti výrazne zaťažujú tráviaci a tým pádom aj imunitný systém.
- Sladené nápoje, kola aj kofola: Sú presýtené cukrami a sladidlami (ťažko stráviteľné), dráždia hrdlo a môžu spôsobiť kŕče, prípadne hnačky, ak je imunita oslabená.
- Sladkosti: Cukor v akejkoľvek podobe je najväčším nepriateľom choroby. Cukor podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky, ktoré sa starajú o našu obranyschopnosť.
Čo do jedálnička určite zaradiť
Zelenina a ovocie majú tvoriť gro detského jedálnička. Najmä zelenina. Je preto vhodné pripravovať im rôzne typy zeleninových polievok. Používajte hlavne hlúbovú zeleninu (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha), nasekanú najemno, alebo rozmixovanú a krátko povarenú. Je zdrojom látok, ktoré majú protizápalový a antioxidačný účinok. Okrem toho zvyšujú imunitu. Telo sa tak lepšie bráni proti vírusom a baktériám. Správnou stravou totiž napomáhate aj rýchlejšiemu koncu choroby.
Vzorový jedálniček pre choré deti
1) V prípade horúčok:
- Raňajky: Čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami (konopné, ľanové, tekvicové).
- Desiata: Sezónne ovocie (nie citrusy, exotické ovocie, maliny, černice, sušené ovocie, džúsy či smoothies).
- Obed a večera: Polievka (zeleninová so strukovinou, vývar z kostí so zeleninou, krémová zeleninová polievka). Odporúča sa hlúbová zelenina, brokolica v polievke, plackách či naparená so zemiakmi. Možné sú aj pečená či parená zelenina, zeleninové placky, zeleninové rizoto, pšenoto, krúpoto, kukuričné cestoviny so zeleninovou omáčkou. Na chrumkanie napríklad cuketové tyčinky, na pochutenie tekvicové muffiny. Okrem brusnicovej šťavy aj 100% kokosovú vodu.
2) V prípade chrípok alebo kašľa:
Čaj dochucujte šťavou, sirupom alebo extraktom z čiernej bazy. Štúdie ukazujú, že čierna baza môže potlačiť rozvoj chrípkových vírusov a skracuje trvanie chrípky. Podobné účinky má aj šťava z višní. V tomto období je dôležité dodávať detskému organizmu zinok (sezam, tekvicové semienka, fazuľa azuki, slnečnicové semienka, ryža). Zvýšený príjem zinku hneď v prvých 24 hodinách po prepuknutí ochorenia znižuje jej trvanie o polovicu.
3) V prípade žalúdočných problémov:
Pri hnačke podávajte po lyžičkách sladený a mierne osolený čaj. Pri hnačke podávajte podusené jabĺčko alebo banán (pektín z jablka stolicu zhutňuje). Mrkva zabraňuje, aby sa v čreve usadili patogény vyvolávajúce tráviace problémy. Ryžová a ovsená kaša odľahčujú tráviaci trakt. Začnite odvarom z bielej ryže, postupne prejdite na kašu z bielej ryže, potom ovsenú kašu, podusené jablko, mrkva a banán. Zrelý banán sa odporúča pri hnačke, nezrelý pri zápche. Namiesto kuracej či slepačej polievky podávajte poctivý vývar z koreňovej zeleniny.
Fermentované potraviny: Kyslá kapusta, pickles, nakladané uhorky sú plné enzýmov, probiotík, vitamínov, vrátane koncentrovaného vitamínu C a sú ideálnou prílohou pri chorobe. Sú ľahšie stráviteľné, avšak pri histamínovej intolerancii či pri ekzémoch treba s nimi narábať opatrne.
Prevencia a zdravý životný štýl
Nie všetkým vrodeným chybám sa dá zabrániť. Získajte 400 mikrogramov (mcg) kyseliny listovej každý deň. Porozprávajte sa so svojím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o akýchkoľvek liekoch, ktoré užívate alebo o ktorých uvažujete.
Počas celého obdobia vývoja plodu od počatia až po narodenie je plod citlivý na vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú jeho ďalší vývin. Najcitlivejším obdobím je 15. až 60. deň tehotenstva, kedy sa vytvárajú základy pre orgánové systémy a jednotlivé orgány. Orgány sú založené, v týchto obdobiach tehotenstva prevláda ich rast, zväčšovanie a dozrievanie. To neplatí o mozgu, pretože mozog sa vyvíja počas celého tehotenstva a počas celého tehotenstva môže dôjsť k jeho poškodeniu škodlivým činiteľom.
- Chemické: hormóny, lieky.
- Biologické: vírusové infekcie matky napr. toxoplazma, rubeola, syfilis, cytomegalovírusová infekcia, herpesová infekcia.
- Fyzikálne: rádioaktívne žiarenie môže spôsobovať poruchu v chromozómoch, röntgenové žiarenie môže spôsobovať rozštep neurálnej trubice, nepriaznivo môže plod ovplyvniť aj vysoká teplota a vibrácie.
Poznať svoju genetickú výbavu. Ideálne je plánovať tehotenstvo.