Hudba je univerzálny jazyk, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti. Vytváranie zvukov, tónov a hudby nás sprevádza od vzniku ľudstva na tejto planéte. Od nepamäti používali ľudia zvuk ako prostriedok na dorozumievanie a hudbu ako zdroj zábavy. Liečivá sila hudby je známa od pradávna. Tým, že uvoľňuje emócie, harmonizuje organizmus, zvyšuje odolnosť a môže priaznivo ovplyvniť priebeh mnohých fyzických a psychických chorôb. Ako sa vyjadril neurológ Oliver Sachs: „Schopnosť hudby integrovať a liečiť je zázračná."
Patríte medzi rodičov, ktorí považujú hru na hudobný nástroj za nemoderný prežitok, alebo fandíte amatérskemu muzicírovaniu a sami sa pokúšate hrať na nejakom hudobnom nástroji? V každom prípade hra na hudobný nástroj spestrí svet vášho dieťaťa, len je potrebné zachovávať podstatu vecí.
Vplyv hudby na rozvoj dieťaťa
Podľa odborníkov sa včasný hudobný tréning podpisuje na rýchlejšom rozvoji viacerých schopností dieťaťa. Preto si so svojím dieťaťom spievajte, trénujte rytmus a učte ho poznávať hudobné nástroje.
Kľúčové oblasti rozvoja
- Reč, slovná zásoba, komunikácia: Hudba rozvíja ľavú stranu mozgu, ktorá je zodpovedná za jazyk, komunikáciu a spracovanie informácií.
- Pozornosť, sústredenie sa: Pri hre na akomkoľvek hudobnom nástroji z nôt, sa dieťa učí súčasne sa sústrediť na hru a motoriku prstov, ako aj na čítanie notového zápisu.
- Intelekt: Hudba podporuje rozvoj mozgu a vytváranie nervových spojení, čo u detí vytvára predpoklady pre lepšie kognitívne schopnosti.
- Pamäť: Isté druhy vážnej hudby dokážu aktívne rozvíjať pravú aj ľavú hemisféru mozgu, čo zaručene pomôže deťom pri lepšom zapamätávaní si nových informácií či faktov.
- Predstavivosť a fantázia: Deti potrebujú stále snívať, tak prečo im to nedopriať prostredníctvom hudobného nástroja?
- Hrubá motorika detí: Dieťa pri manipulácii s hudobným nástrojom pravidelne precvičuje nielen svoju motoriku, ale aj koncentráciu.
- Vplyv na vzťahy s ostatnými: Človek je tvor spoločenský a už prvými pohybmi naznačuje, že nechce byť sám. Hudba je ako stvorená na vytvorenie sociálnej interakcie.
- Emočná inteligencia: Keďže hudba je hlavne o vyjadrovaní pocitov či nálad, má rovnaký účinok aj na poslucháčov, či samých tvorcov alebo interpretov. Správny výber na nás môže vplývať rovnako ako masáž.
- Vplyv na rozvoj rôznych školských zručností: Hra na hudobné nástroje deti prirodzene veľmi baví. Aj keď môže ísť len o búchanie na hrniec, vydávanie zvukov je pre deti už od batoliat veľmi príťažlivé.
- Matematika: Hudba rovnako ako matematika stavia na určitej pravidelnosti opakovaní, počtoch a postupnosti.
Lekárski odborníci sami tvrdia, že dnešná forma vzdelávania rozvíja predovšetkým ľavú mozgovú hemisféru (verbálnu) a hra na hudobný nástroj prispieva k celkovej vyváženosti, pretože rozvíja pravú mozgovú hemisféru (neverbálnu).

Kedy začať s hudobnou výchovou?
Nie je stanovená žiadna hranica, kedy je a naopak kedy nie je dobré s hudbou naozaj začať. Veľa štúdií dokonca ukázalo, že púšťanie hudby, či spev matky ešte nenarodeným deťom má na nich neskôr veľmi pozitívne účinky. Podľa odborníkov by každé dieťa malo skúsiť hrať na nejaký hudobný nástroj.
Pri hre na hudobný nástroj nie je predpísaný žiadny vek. A to je dobre. Niekto môže začať v štyroch rokoch, iný začne v ôsmich alebo aj neskôr. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorý vek je najlepší. Dnes nie je žiadnou výnimkou, že s hrou na hudobný nástroj začne dospelý človek. Prečo nie?
Všeobecne sa odporúča začať hru na hudobný nástroj po prvom ročníku na základnej škole, kedy dieťa už vie, že keď sa chce niečo naučiť, je na to treba trpezlivosť a pozornosť. Dieťa musí byť na hudobný nástroj fyzicky pripravené, musíme vychádzať z telesných dispozícií a povahových vlastností.
Fázy zavádzania hudby do života dieťaťa
- Do 3 rokov: Predstavujeme hudbu formou spevu - vymýšľame si rôzne verše, rýmy, dieťaťu predstavujeme rytmus a recitáciu, tanca - s malým dieťatkom tancujeme v šatke, nosiči, v náručí, s väčším sa už držíme za ruky, tancujeme v kruhu, v páre, oproti sebe, alebo mu hráme na hudobný nástroj, či už je to xylofón, bubny, piano, ukulele, flauta.
- Od 3 rokov: Môžeme dieťaťu predstaviť hudobné lekcie. Či už pôjde o tanec alebo spev, je dôležité si ujasniť, že naším cieľom ešte stále nie je naučiť dieťa hrať na hudobnom nástroji.
- Okoloko 5 rokov: Dieťa býva pripravené na formálnejšie hodiny hudby. Ešte stále nie je cieľom, aby dieťa ovládalo hru na hudobný nástroj, ale jej len viac rozumelo. Dieťa sa zoznamuje s hrou na piano, husle, rovnako úspešne ho zaujme aj gitara alebo ukulele.
- Približne v 10 rokoch: Dieťa ovláda hru na hudobný nástroj, zameriava sa na jej správnu interpretáciu. Dieťa je už dostatočne silné, aby zvládlo udržať aj ťažší hudobný nástroj, ako napríklad akordeón alebo violončelo.
Ako vybrať vhodný hudobný nástroj?
Na začiatok sa je vhodné začať s niečim klasickým ako je gitara, klavír, či flauta. Neskôr, keď dieťa zapadá do kolektívov, chce sa pridať do kapely či školského orchestra, pre neho môže byť sympatická hra bicích, digitálnom piane, basgitare či husliach. Možnosti je naozaj veľa a je nekonečné množstvo spôsobov ako sa s hudbou spojiť.
Experimentovanie a skúšanie
- Experimentujte so sluchom: Nechajte dieťa vybrať si zvuk, ktorý sa mu páči. Najdôležitejšiu úlohu pri výbere zohráva samotný zvuk, ktorý konkrétny hudobný nástroj vydáva. Odborníci sa domnievajú, že práve zvuk rozhoduje najviac o výbere hudobného nástroja. Ak vaše dieťa obdivuje klavír, sprístupnite mu viacero žánrov. Môžete spoločne počúvať klasiku, džez, pop alebo pokojne aj nejakú skladbu z rozprávok. Takto zároveň formujete aj jeho sluch. Keď pochopí, aký rozsah a možnosti daný hudobný nástroj ponúka, dokáže sa lepšie rozhodnúť.
- Využite aj hmat: Dovoľte dieťaťu vyskúšať, ktorý hudobný nástroj by mu vyhovoval. Ak sa výber hudobného nástroja zúžil a dieťa vyčlenilo tie, ktoré lahodia jeho sluchu, umožnite mu priamy kontakt s vybranými nástrojmi a dovoľte mu vyskúšať si ich. Hudobný nástroj vyberajte vždy s ohľadom na vek dieťaťa. Napríklad, keď vyberáte sláčikové nástroje, upozornite dieťa, že najprv bude hrať na husliach a až neskôr sa dostane k hraniu na viole, violončele alebo kontrabase. Vysvetlite mu, že keď bude staršie, môže si vybrať akýkoľvek sláčikový nástroj. Toto platí napríklad aj v oblasti dychových nástrojov.
- Ukážte dieťaťu, kde všade sa môžu hudobné nástroje využívať: K správnemu rozhodnutiu pri výbere hudobného nástroja pomáha aj to, ak dieťaťu umožníte vypočuť si konkrétny hudobný nástroj z rozmanitých zdrojov. Môžete si pozrieť koncerty na obrazovke, počúvať hudbu v rozhlase, na internete, ale najlepšie je, keď idete priamo na koncert. Dieťa tiež zoznámte s rôznymi hudobnými skupinami, spevákmi, speváčkami, pozrite si filmy o týchto umelcoch.
Finančná náročnosť
Finančná náročnosť nie je zanedbateľná. Najnákladnejšie je určite klavírne krídlo, lacnejším riešením je digitálna verzia klavíra. Z tých drahších nástrojov sú aj elektronické súpravy bicích. Husle, flauty, trúbky či gitary sú omnoho dostupnejšie.

Čo robiť, keď sa dieťa nechce učiť hrať na hudobný nástroj?
Nie každé dieťa inklinuje k hre na hudobný nástroj. Čo teda robiť, aby sa aspoň trochu venovalo hudbe? Môžete vyskúšať prinajmenšom rôzne hudobné hračky, ktoré do určitej miery tiež rozvíjajú hudobné cítenie a sluch. Skvelou voľbou sú sady hudobných nástrojov veľkostne aj farebne prispôsobené deťom.
Keď sa už chystáme kúpiť akúkoľvek hudobnú hračku, vždy je dobré mať na pamäti, koľko rokov dieťa má. Je dobré ju vyberať aj s ohľadom na schopnosti a motorickú vyzretosť dieťaťa, ktorému je hudobná hračka určená. Nie je to len kvôli prípadnému zraneniu, ale aj riziku, že príliš zložitým nástrojom dieťa od ďalších hudobných pokusov odradíte.
Prístupy k motivácii
- Nenútiť, nestrašiť, nevyhrážať sa, nepodplácať: Treba si uvedomiť, či dieťa má len jeden zo svojich dní, keď by sa radšej hralo s kamarátmi alebo ho naozaj hra na hudobný nástroj prestala baviť. Najmä v puberte sa môže stať, že namiesto cvičenia by rado vysedávalo s kamarátmi či hralo počítačové hry. Vtedy by mal rodič naozaj „zatlačiť“ a trvať na tom, že dieťa má aj povinnosti.
- Správna motivácia: Neznamená to, že ho budete uplácať sladkosťami či sľubovať nový tablet. Dieťa môžete správne motivovať i tak, že mu ukážete, že na hudobnom nástroji si cvičením môže zahrať pesničky od svojej obľúbenej skupiny.
- Trpezlivosť a pochopenie: Pripravte sa na to, že môže prísť situácia, keď dieťa hra na hudobný nástroj prestane baviť. Je to úplne normálne. Dieťa hľadá a skúša a tak záujmy, ktoré malo v prvej triede ho v piatej prestanú zaujímať.
SILA HUDBY VO FILME - Ako hudba ovplyvňuje film
Ako podporiť hudobnú inteligenciu u dieťaťa?
Zahrňte hudbu do bežného chodu domácnosti. Aktívne počúvajte hudbu - venujte určitý čas aktívnemu počúvaniu. Tancujte s dieťaťom - tancom podporujete cítenie rytmu a hudobnej dynamiky. Tvorte hudbu spoločne - či už je dieťa vo veku, kedy vie hrať na hudobný nástroj, alebo zatiaľ len udiera paličkami po xylofóne, je vhodné ho doprevádzať.
Motivácia dieťaťa k hre na hudobný nástroj
Určite poznáte nasledujúcu situáciu. Vaše dieťa vás presvedčí, že chce hrať na hudobný nástroj. Vy mu nástroj kúpite, nájdete učiteľa. Zo začiatku je všetko v poriadku, ale ako dni plynú, zrazu sa dieťaťu nechce precvičovať zadané cvičenia. Začne sa vyhovárať na domáce úlohy z iných predmetov, na to, že chce ísť von s kamarátmi, že sa chce najprv pohrať na počítači a až potom pôjde cvičiť hru na hudobný nástroj. Bežne máte toľko povinností, že dieťaťu dovolíte, že sa môže pohrať a až potom pôjde hrať na hudobný nástroj. Zrazu je tu však večer a vy zistíte, že je veľa hodín a dieťa musí ísť spať. Opäť neprecvičovalo hru na hudobný nástroj!
Chyby v motivácii
Dávajte si pozor na nepremyslenú a nevhodnú motiváciu. Rodičia chcú deťom s dobrým úmyslom pomôcť, ale ich slová majú často opačný efekt. Pri prehováraní, aby vaše deti išli precvičovať hru na nástroji, sa im nesnažte vysvetliť, že budú musieť v živote prekonávať ešte väčšie prekážky, ako je hudobný nástroj. Nehovorte im, že 30 minút denne sa dá prežiť a že majú myslieť na budúcnosť. Deťom je v tejto chvíli jedno, čo ich v živote čaká, nemajú skúsenosti ako rodičia a nepozerajú tak ďaleko do budúcnosti. Žijú predovšetkým prítomnosťou a vnímajú práve v tej chvíli iba pocit, že sa im cvičiť nechce. Eva Suchánková odporúča tiež rodičom, aby nikdy neporovnávali svoje dieťa s rovesníkmi alebo súrodencami. Tým sa nechuť niečo robiť u dieťaťa len zvyšuje.
Ako použiť pozitívnu motiváciu?
- Doprajte dieťaťu pocit výnimočnosti: Keď sa napríklad blíži rodinná oslava, napríklad dedko má narodeniny, povedzte dieťaťu: „ Vieš, čo by bolo krásne, keby si dala dedkovi na narodeniny? Vieš, čo by mu urobilo veľkú radosť? Keby si mu zahrala napríklad nejakú peknú skladbu!" Väčšina detí má rada pozornosť. Ak je dieťa extrovert a nehanbí sa, je to pre neho skvelá príležitosť predstaviť sa a ukázať, čo vie. Táto skutočnosť v ňom dokáže prebudiť motiváciu. Zároveň má určený presný termín, dokedy musí skladbu naštudovať, takže začne pracovať systematicky. Dieťa tak preciťuje pocit jedinečnosti, nezastupiteľnosti a dôležitosti.
- Vyberte dobrého učiteľa: Keď má dieťa dobrého učiteľa, veľa vecí urobí aj kvôli nemu, aby nebol smutný a sklamaný. Dôležité je tiež, aby mali aj rodičia dobrý vzťah s učiteľom, a to preto, aby mohli spolu komunikovať o tom, či sa dieťaťu skladba páči, s čím má problém a čo mu naopak spôsobuje radosť pri hraní na hudobný nástroj. Vďaka týmto poznatkom môže učiteľ vybrať dieťaťu primeranú skladbu, z ktorej má radosť. Všetky skladby nie sú vhodné pre každého. Dôležité je, aby dieťa úprimne povedalo, ktorá skladba sa mu páči a ktorá nie. Existuje veľké množstvo skladieb a vždy je z čoho vyberať.
- Používajte odmeny namiesto trestu: Ak nič iné nezaberá, skúste to aj s odmenou. Za každé cvičenie môžete dávať deťom niekoľko centov do pokladničky. Musí však hrať to, čo má určené od učiteľa. Odmenu môže dostávať aj na konci týždňa. Za tieto peniaze si dieťa môže potom kúpiť to, čo chce. Nemusí to byť v skutočnosti nič sladké. Môže to byť niečo, čo deťom naozaj chutí. S deťmi sa môže rodič dohodnúť aj tak, že keď dieťa bude celý týždeň poctivo cvičiť, cez víkend môžete ísť do cukrárne alebo obľúbenej reštaurácie. Hranie na hudobný nástroj je vždy spojené aj s koncertami. Na koncerty učitelia vyberajú najlepších žiakov. A tak rodič môže povedať dieťaťu, že keď bude dobre cvičiť a učiteľ ho vyberie na koncert, že mu niečo pekné na ten koncert kúpi. Dievčatku môžete sľúbiť, že mu krásne upravíte vlasy, kúpite topánky alebo šaty. A čo sľúbiť chlapcom? Ak rodič chce, aby ho deti brali vážne, musí svoje sľuby dodržiavať.
- Dovoľte dieťaťu, nech cvičí hru na nástroj vtedy, kedy ono chce: Neprikazujte dieťaťu, kedy má cvičiť. Dovoľte mu, nech rozhodne, kedy sa bude pripravovať do školy, kedy sa bude hrať napríklad s kamarátmi a kedy bude cvičiť hru na nástroj.
- Povedzte dieťaťu, že hranie na nástroj robí človeka lepším: Naučte svoje dieťa oceniť hudbu a všetko, to, čo hudba ponúka. Pomôžte mu zistiť, že hudba robí život krajším a plnohodnotnejším. Rozprávajte mu o živote hudobníkov, pozrite si nejaký film o ich živote alebo členoch nejakej hudobnej skupiny. Chodievajte spolu na koncerty.
- Dovoľte dieťaťu zvoliť si hudobný nástroj, na ktorom bude hrať: Niekedy musia deti plniť sny svojich rodičov. Ak mama bola klaviristka, dcéra môže hrať aj na gitaru.
- Buďte fanúšikom svojho dieťaťa: Počúvajte čo najčastejšie hru vášho dieťaťa. Zo začiatku budú zvuky prerušované a dieťa sa bude často vracať na to isté miesto, ale vydržte. Cvičenie doma je často únavné nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Ale oplatí sa vydržať. Najväčším zážitkom potom je, keď svoje dieťa počujete hrať súvislú skladbu na koncerte.
- Oslavujte všetky úspechy: Možno vaše dieťa pôjde na hudobnú súťaž alebo sa zúčastní koncertu v meste. Určite na koncert choďte aj vy a nezabudnite dieťa pochváliť. Túto slávnostnú udalosť využite aj na malú oslavu.
- Posledná možnosť, keď to už ináč nejde: V dnešnej dobe je pre deti najväčším lákadlom elektronika. Dohodnite sa s dieťaťom, že keď bude v daný deň dlho a precízne precvičovať hru na hudobný nástroj, ten istý čas, ktorý venovalo precvičovaniu, môže využiť pri hre na počítači.
Hudobné hry pre deti
Hudba nie je len o tom, že si sadneš za klavír a cvičíš hodiny a hodiny (hoci to môže byť tiež super!). Hudba je všade okolo teba - v tikote hodín, v šume dažďa, dokonca aj v tom, ako kráčaš do školy. A najlepšie na tom je, že sa ju môžeš učiť pri hre!
Hudobné hry na rozvoj rytmu
- Bubnovanie na hrnce a panvice: Vezmi si drevené lyžičky alebo paličky na jedenie a premeň kuchyňu na svoj osobný koncertný sál. Začni s jednoduchým rytmom: “Bum-bum-ťap, bum-bum-ťap”. Veľký hrniec = hlboký tón (bum), malý hrniec = vysoký tón (ťap).
- Rytmické hry s tleskaním: Jeden z vás vytlieská rytmus (napríklad: tleskni-tleskni-pauza-tleskni) a druhý ho musí zopakovať presne tak isto. Postupne robte rytmy zložitejšie. Kombinuj tlieskanie s dupotom, skús tlieskať rýchlo a potom pomaly, vytvor rytmus k svojej obľúbenej pesničke.
Hudobné hry na rozvoj melódie
- Zaspievaj mi príbeh: Vezmi si svoju obľúbenú rozprávku alebo si vymysli vlastnú a skús ju zaspievať. Začni s jednoduchými slovami: “Bol raz jeden… (vysoký tón) malý medvedík… (nízky tón)”. Nech sa tvoj hlas pohybuje hore a dole ako na hojdačke. Keď sa v príbehu deje niečo vzrušujúce, spievaj vyššie! Keď je smutno, spievaj nižšie.
- Melodické hádanky: Niekto zahmká alebo zapiská začiatok známej pesničky a ostatní musia uhádnuť, o akú pesničku ide. Môžeš začať len s dvoma-troma tónmi a postupne pridávať ďalšie.
Vytváranie vlastných hudobných nástrojov
- Domáci xylofón: Premeníš obyčajné poháre na skutočný hudobný nástroj. Naplň prvý pohár len trochu vodou, do druhého nalej o trochu viac vody a pokračuj, až kým posledný pohár nebude skoro plný. Teraz jemne poklepkaj lyžičkou na poháre - každý bude znieť inak! Ak chceš, aby pohár znel vyššie, odlej trochu vody. Ak chceš nižší tón, pridaj vodu.
- Hudobné fľaše: Podobne ako s pohármi, ale fľaše majú svoj vlastný, jedinečný zvuk!
Mnohí šikovní a talentovaní študenti konzervatórií, VŠMU a už aj vyštudovaní hudobníci svorne tvrdia, že v detstve aj napriek veľkému talentu ich často premáhala lenivosť. Dnes vďačia svojim rodičom za to, že boli na nich občas aj tvrdší a že ich dokázali motivovať.