Plač novorodenca je často vnímaný ako symbol radosti a života, ako prejav toho, že je dieťatko na svete, dýcha a "precvičuje si pľúcka". Avšak, kedy ide o prirodzený popôrodný plač a kedy už o zúfalé volanie po matke, od ktorej bolo dieťatko v rozpore s jeho prirodzenými potrebami oddelené?
Prvé okamihy po pôrode: Deväť inštinktívnych fáz
Združenie Ženské kruhy, na základe poznatkov švédskej výskumníčky Anny Marie Widström, ktorá sledovala správanie bábätiek po pôrode v kontakte koža na kožu, pripravilo prehľad prvých okamihov po pôrode. Tieto poznatky ukazujú, že ak je bábätko bezprostredne po narodení priložené na nahé telo matky, popôrodný plač trvá veľmi krátko, alebo nemusí nastať vôbec. Toto platí najmä v prípade, ak sa nechá dotepať pupočník a dieťa začína dýchať pozvoľna a je pri matke.
V takomto optimálnom scenári dieťatko prechádza nasledujúcimi fázami:
- Základný reflex: Prvá fáza, ktorá sa prejavuje v prvých minútach po pôrode.
- Uvoľnenie: Dieťatko sa upokojí na matke, prikryté suchou prikrývkou.
- Pohyb hlávkou: Dieťa začne vykonávať mierne pohyby hlávkou, čo sa môže stať už tri minúty po narodení.
- Hľadanie prsníka: Dieťa sa odráža nožičkami smerom k prsníku.
- Priblíženie k prsníku: Dieťa sa postupne dostáva k bradavke.
- Oblizovanie a skúmanie: Dieťa oblizuje bradavku a skúma prsník rukami.
- Samostatné prisatie a dojčenie: Zhruba hodinu po pôrode sa dieťa samo prisaje a začína sa dojčiť.
- Prvé nadojčenie: Nasleduje po námahe a prvom kontakte.
- Zakončenie prvých dvoch hodín: Po námahe a prvom kontakte nasleduje odmena pre matku i dieťa.
Tieto "zlaté hodiny" posilňujú puto medzi matkou a dieťaťom a stimulujú vyplavovanie oxytocínu, ktorý pomáha pri odlúčení placenty a zahájení laktácie. Prvé nadojčenie je možné len vtedy, ak je dieťa v kontakte s matkou, pokojné a neplače. Plačúce dieťa nejaví záujem o prsník a neprisaje sa. Preto je kľúčové, aby boli novorodenci v kontakte koža na kožu s matkami pre optimálnu popôrodnú adaptáciu a prvé samostané nadojčenie.
Plač ako znak zdravia a následne komunikačný nástroj
Plač bábätka v momente narodenia je dobrým znamením, symbolom zdravia a pripravenosti na život. Avšak, plač môže byť aj frustrujúci, vyčerpávajúci a hnevať, najmä ak je intenzívny a neutíchajúci.
Prečo detský plač vyvoláva intenzívne pocity u dospelých?
Výskumy mozgu ukazujú, že plač vlastného bábätka vyvoláva u mamičiek pocit nabudenia a úzkosti. Podobné pocity, vrátane zvýšenia hladiny stresových hormónov, vyvoláva aj u "nerodičov". Z evolučného hľadiska to má význam - dospelý sa pod vplyvom stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a rýchlo ju odstrániť, čím zvyšuje jeho šancu na prežitie.
Štatistika detského plaču
Vedci zistili, že plač bábätiek má určité zákonitosti. Novorodenci plačú málo, od druhého týždňa do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, dosahuje vrchol na konci druhého mesiaca a následne klesá. U predčasne narodených detí vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. Plač nie je len reakciou na prostredie, ale zohráva úlohu aj zrelosť nervovej sústavy.
Ako na nás vplýva plač bábätka?
Nadmerný plač dieťatka môže u rodičov vyvolať pocity zlyhania a straty rodičovskej kompetencie. V kombinácii s deficitom spánku a stresom to môže viesť k vyčerpaniu a depresiám. Plač môže ovplyvniť aj vzťah rodič-dieťa, kde rodič môže dieťa podvedome či vedome obviňovať. Je to náročné obdobie aj pre najviac milujúcich rodičov.
Plač ako komunikačný nástroj
Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať a nepozná čas. Plač je v prvých týždňoch jeho života jediným komunikačným nástrojom, ktorým signalizuje stratu pohody - hlad, chlad či strach. Za plačom sa väčšinou skrýva nenaplnená potreba, ako je spánok, jedlo, kontakt či podnet na hranie.
Zdravotné príčiny nadmerného plaču
Len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak plač súvisí so zdravotným problémom, býva prenikavý, hlasný a vysoký, až neznesiteľný. Dieťatko nemá denný rytmus, nerozoznáva deň od noci a plač pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami môžu byť:
- Neznášanlivosť kravskej bielkoviny alebo iná potravinová intolerancia.
- Reflux alebo hnačky sprevádzané úbytkom hmotnosti.
- Abnormality v centrálnom nervovom systéme.
- Infekcie močového traktu.
- Užívanie niektorých silných liekov matkou počas tehotenstva.
V prípade podozrenia na zdravotné dôvody je potrebné navštíviť pediatra.
Plač ako mechanizmus "hojenia sa"
Podľa biochemika Williama Freya slzy pri plači obsahujú stresové hormóny a neurotransmitery, ktoré sa takto z tela vylučujú, čím sa nastoľuje chemická rovnováha. Nadmerný plač bábätiek tak môže byť biologickým mechanizmom na zbavenie sa stresu, vybíjanie energie a navodenie hlbokého uvoľnenia.
Predčasne narodené bábätko, ktoré je často vystavené stresu a odlúčeniu, môže profitovať z láskyplného držania a dovolenia vyplakať sa. V prípade závažnej traumy môžu záchvaty plaču trvať aj niekoľko mesiacov.
Kategórie stresu u bábätka
Existuje šesť hlavných kategórií stresu, ktoré môžu u detí vyvolať plač:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Stres zažitý v maternici, úzkosť či depresia matky počas tehotenstva, ťažký pôrod, odlúčenie od matky po pôrode.
- Nenaplnené potreby: Konkrétne potreba dotyku a nosenia, najmä u detí, ktoré strávili prvé týždne v inkubátore.
- Zahlcujúce podnety: Množstvo nových informácií, ktoré dieťa nedokáže spracovať. Predčasne narodené deti sú citlivejšie na hlučné prostredie či ostré svetlo.
- Vývojová frustrácia: Bezmocnosť a nešikovnosť, ktoré sú súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: Od bolesti spôsobenej vyšetrením, cez chlad, teplo, až po chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, prudké zdvihnutie, hluk.
Dotyk ako prostriedok upokojenia
Štúdia ukázala, že matky, ktoré svoje deti viac nosili, mali deti, ktoré v šiestom týždni plakali o hodinu menej. Prítomnosť inej ľudskej bytosti efektívne uvoľňuje napätie a vytvára emočné bezpečie. Náruč na vyplakanie pomáha dieťatku zbaviť sa traumy, posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie.
Hoci je detský plač stresujúci, je dôležité uvedomiť si, že je to "len obdobie" a plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. V prípade potreby je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Plač ako prejav túžby a nedokonalostí
Bábätko nedokáže hovoriť, preto plačom komunikuje svoje potreby - hlad, únavu, bolesť bruška, alebo jednoducho smútok za matkou. Prvorodičky môžu mať spočiatku problém porozumieť plaču, no časom sa naučia jeho rôzne prejavy rozlišovať.
Typy plaču a ich príčiny
- Plač z hladu: Začína mierne, postupne sa zosilňuje.
- Plač z únavy: Dieťatko sa šúcha po očiach, vyzýva k spánku.
- Plač z bolesti: Začína výkrikom, nasleduje intenzívny, rázny plač.
- Plač z nepohodlia: Napríklad potreba prebaliť plienku.
- Plač z túžby po kontakte: Dieťatko potrebuje cítiť blízkosť matky.
- Plač ovplyvnený náladou matky: Bábätko cíti rozpoloženie matky.
Ak máte pocit, že dieťatko plače bez príčiny, skúste ho pohladiť, jemne sa mu prihovoriť alebo zaspievať. Uviazanie do šatky či ergonomického nosiča, relaxačný kúpeľ alebo jemné pohupovanie môžu tiež pomôcť.
Zvuk mora, oceán ! Najlepšie biely šum pre štúdium, upokojujúce, relaxačné, spí, novorodenca
Genetika a plač bábätka
Nová švédska štúdia publikovaná v časopise JCPP Advances naznačuje, že genetika zohráva významnú úlohu v dĺžke plaču a schopnosti bábätka upokojiť sa. U dvoch mesiacov starých detí sa na tom podieľa genetika v 50 %, u päťmesačných až v 70 %.
Výskum na dvojčatách potvrdil, že niektoré deti jednoducho plačú viac než iné, a nie je to dôsledkom nesprávnej starostlivosti rodičov. V prvých mesiacoch je plač z veľkej časti neurologicky podmienený a reflexný. Až po polroku začína plač viac formovať správanie, temperament a prostredie.
Vplyv prostredia na spánok
Environmentálne faktory mali vplyv na počet prebudení za noc u detí a na schopnosť zaspať u dvoch mesačných detí. Spánok sa mení s vývojovými míľnikmi, ako je rozvoj cirkadiánneho rytmu okolo štvrtého mesiaca.
Plač pri dojčení
Plač počas dojčenia môže signalizovať:
- Nedostatočný tok mlieka: Dieťatko sa prisaje, ale potom sa odtiahne a plače. Riešením môže byť zvýšenie toku mlieka, konzultácia s laktačným poradcom alebo lekárom, ale aj častý telesný kontakt.
- Gastroezofageálny reflux (GER): Materské mlieko sa vracia do pažeráka, čo je nepríjemné. Pomôcť môže zmena polohy pri dojčení, zahustenie obsahu žalúdka alebo konzultácia s pediatrom.
- Nechutné mlieko: Vplyv aromatických potravín, fajčenia či alkoholu v strave matky.
- Pocit hladu po dojčení: Dieťatko možno ešte nie je plne nasýtené.
- Potravinová alergia: Reakcia na určitý druh potraviny v strave matky.
- Potreba ísť na toaletu: Silné nutkanie na stolicu po jedle.
- Potreba blízkosti matky: Dieťa sa po dojčení cíti odobraté od matky.
Keď bábätko plače a plače
Pre mnohých rodičov, najmä prvorodičiek, môže dlhotrvajúci plač bábätka predstavovať obrovskú záťaž. Pocit bezmocnosti, neschopnosti a vyčerpania je bežný. V takýchto situáciách je dôležité vyhľadať podporu, napríklad u laktačnej poradkyne, ktorá môže pomôcť pochopiť správanie bábätka, správne techniky dojčenia a uspávania, a tým znížiť stres rodičov.