Tento príbeh nie je len o dvoch ľuďoch, ktorí sa kedysi milovali, splodili potomka, prešli rozvodom a potom sa ponorili do nenávisti. Je to príbeh o pekle, ktoré aktívnou účasťou sociálnych služieb a súdov spôsobili svojmu dieťaťu.
Prvé roky po rozvode: Zdanlivý pokoj
Spočiatku to pre Filipa (12) vyzeralo dobre. Manželstvo jeho rodičov, dvoch vážených lekárov, sa síce nevydarilo, ale rozvod prebehol pokojne a oni sa dohodli aj na starostlivosti o syna. Filip mal vtedy štyri roky a spočiatku ani nevedel, že rodičia sú už rozvedení. Zverili ho so súhlasom otca do starostlivosti matky. K otcovi však chodieval aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Mama s otcom spolu komunikovali, vedeli sa dohodnúť.
Filip neskôr tvrdil, že obaja boli výbornými rodičmi, ako malý sa však od otca vracal neraz mĺkvy a smutný. Nečudo, stále sa musel vyrovnávať s dočasným odlúčením od ľudí, ktorých miloval.
Zlomový rok 2008: Otec žiada o výlučnú starostlivosť
Rok po rozvode, v roku 2008, otec podal na súd návrh, aby syna zverili výlučne do jeho starostlivosti. S matkou sa mal stretávať len jedno poobedie v týždni a v sobotu. Nie je úlohou tohto príbehu skúmať motivácie otca na toto rozhodnutie.
To mala byť úloha úradu sociálnych vecí a rodiny. A to, či je opodstatnené, mali vyriešiť rýchlo, aby sa dieťa, ktoré už trpelo rozlukou dvoch milovaných bytostí, nestalo obeťou ich osobných pohnútok, prehnaných emócií či pomsty jedného voči druhému. Trvalo to štyri roky! Štyri roky plné neistoty pre Filipa, ktorý mal vtedy päť rokov. Jeho názor nikoho nezaujímal.
Traumatizované dieťa a neistota
Celkom na začiatku, po prvom pojednávaní dostala matka od právnikov jasnú radu. Dávať Filipa otcovi v presne stanovených a súdom určených termínoch. „Ak budete dávať nad rámec, môže sa to použiť proti vám,“ povedali jej. „Nechcete predsa vzbudiť podozrenie, že nie ste schopná starať sa a nemáte čas, lebo robíte kariéru, však?“ A tak Filipa postavili pred hotovú vec: „S otcom môže byť odteraz v stredu a každý druhý víkend.“
Malý chlapec počúval od otca, ako ho trápi, že už spolu nemôžu byť tak často, a od matky, že ich sledujú úrady a ona nemôže konať inak. Filip mal rád oboch rodičov, ani jedného sa nechcel vzdať. Ich konflikt riešil tak, že sa uzavieral do seba. Mame nehovoril o otcovi, otcovi o mame.
Rok 2009: Diagnóza ako dôvod na zmenu starostlivosti
Až prišiel rok 2009. Filip sa vrátil z Kanady, kde bol s mamou na dvojtýždňovom pobyte, s diagnózou nutkavé močenie. Urológ do správy napísal, že môže ísť o psychickú príčinu. To bol pre sudkyňu dôvod, aby dieťa okamžite zverila otcovi.
Matka sa odvolala, ale syna k otcovi odviezla. Filip jej na to povedal: „Stalo sa to najhoršie…“ Ale neplakal. Chcel spolupracovať, lebo sa bál, že príde o otca, ktorého miloval. V šiestich rokoch ho postavili pred Sofiinu voľbu. Otec potom zariadil, aby Filip mamu dva mesiace nevidel. Zopár ráz s ňou telefonoval, ale nemohol jej povedať, kde je. Otec mu vymenil škôlku, zariadil novú školu, vymenil logopéda, psychológa, vybavil druhý pas, nakúpil hračky. Ako mu vysvetlil, že teraz nebude vídať mamu?
Obdobie neistoty a strachu
Nevedno, Filip o tomto období života nehovorí. Keď matka po dvoch mesiacoch zistila, kde jej syn aktuálne je, vydala sa za ním. Keď sa však stretli, Filip plakal, kričal a odmietal ju. „Nejdem s tebou, nechcem ťa,“ kričal na svoju matku. Tá to nezvládla, plačúce dieťa nasilu natlačila do auta a odviezla. O tom, že by ju mohli obviniť z únosu, v tej chvíli neuvažovala.
Súd však už v tom čase vydal nové rozhodnutie, že dieťa sa vracia do starostlivosti matky. Nehľadajme v tom logiku, vráťme sa k Filipovi. Po týždni bol mame schopný povedať, že mu veľmi chýbala. Duševne bol na tom zle, proti astme, ktorú výrazne ovplyvňuje psychika, musel brať kortikoidy.
V obchode raz povedal mame: „Mami, ide za nami pani celá v čiernom, ja sa strašne bojím, že ma zoberie.“ Nikto za nami nie je, vravela mu mama. Filip napriek tomu spanikáril a utekal medzi regály. Jeho mama, v tom čase druhý raz tehotná, ho brala do náručia a utekala s ním k psychológovi. „Hlboko traumatizované dieťa,“ znel verdikt.
Mlčanie ako odpoveď
Malý chlapec do poslednej chvíle nevedel, kde bude chodiť do školy, kde bude večer spať, žil v permanentnej neistote. Žiaden úrad to netrápilo. Rovnako ako to, že Filip mal nulové sebavedomie, ako prvák nezvládal školu a v treťom ročníku ho spolužiaci šikanovali. Mlčal o tom. Mlčal aj u otca, ku ktorému chodil znova podľa rozsudku, a rovnako aj u mamy.
Až na jar 2012 sa konečne uskutočnilo osemhodinové pojednávanie. Filip mal deväť rokov, na svete už bola jeho sestra, ktorú má matka s novým partnerom. Na súde, ktorý chlapcovi konečne dal slovo, povedal, že chce zostať s mamou a vyrastať so sestrou Kristínkou. Sudkyňa teda rozhodla, že dieťa do výlučnej starostlivosti otca nepôjde.
Ďalšia mašinéria a návrat k striedavke
Pol roka po rozsudku však otec požiadal o striedavú starostlivosť a mašinéria sa mohla začať znova. Nový sociálny pracovník šiel za Filipom rovno do školy. Keď tam prišiel a povedal Filipovi, že je zo sociálneho úradu, ten sa rovno pocikal.
V júli 2013 Filip na súde povedal: „Keď sa mama s otcom dohodnú, mne je jedno, ako to bude.“
„Striedavku“ odsúhlasili. Lenže keď začal Filip chodiť k otcovi na týždeň, neraz sa oňho starala otcova druhá partnerka. Otec totiž robil kariéru v inom meste a prichádzal len na víkend. Macocha však mala bábätko, navyše bola opäť tehotná... Filip, ktorý dovtedy chodil k otcovi rád, odrazu začal deň pred odchodom plakávať, že on tam nejde. Musel však, inak by matka dostala pokutu. Napokon na jar 2014 zavolala macocha Filipovej matke.
Vraj zistila, že chlapec chce byť u nej, a ona ruší striedavku. Odrazu bola na stole rodičovská dohoda, že dieťa sa vracia do starostlivosti matky s možnosťou stretávať sa s otcom.
Dnešok a nezodpovedané otázky
Filip dnes študuje na bilingválnom gymnáziu, venuje sa vrcholovému športu, už neužíva kortikoidy. Lenže s otcom sa už nestretáva. Odmieta vysvetliť, čo sa udialo v ten deň, keď od neho odchádzal s plačom.
Otca už takmer dva roky nechce vidieť, hoci matka ho stále presviedča, aby svoje vzťahy urovnali. Vie, že chlapca to bolí a otca potrebuje, hoci to nedá najavo.
Záver je jasný. Do veľkých emócií a rozporov rodičov mali vniesť rozum a logiku štátne inštitúcie. Aj tie majú výraznú vinu na Filipových jazvách na duši a na tom, že perspektívny vzťah otca a syna nemá happy end.
Čo si myslia obhajcovia a odborníci
Jedna z obhajkýň odpovedala len anonymne, nemá záujem dostať sa do konfliktu so sudcami v prípadoch, v ktorých je zainteresovaná. „V súčasnosti pribúda rozvodov manželstiev, a to s maloletými deťmi aj bezdetných. Pálčivým problémom je výživné na maloleté deti, keďže najmä otcovia nechcú pravdivo uviesť svoj príjem, čo sťažuje situáciu súdu v dôkaznom konaní a tým sa celé súdne konanie predlžuje,“ hovorí.
„Každé dieťa citlivo vníma rozvod rodičov, nejedno dieťa uvedie v čase rozvodu, že by bolo najradšej, aby rodičia boli spolu a ono sa nemuselo rozhodovať, u koho chce zostať. Úrady práce sociálnych vecí a rodiny zastupujú deti pri rozvode. Nedostatočná právna úprava týkajúca sa kolíznych pracovníkov sťažuje celé rozvodové konanie v tom, že kolízny opatrovník sa síce vyjadrí o otázke úpravy a povinností voči maloletým deťom, ale často je jeho stanovisko formálne, keďže nevyšetroval pomery v rodine.
Po čase sa vraciame k téme často vynucovanej striedavej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode partnerov. Toto klišé v rôznych podobách sa stáva div nie samozrejmosťou pri rozhodovaní slovenských súdov. Aj keď sa nedá vylúčiť, že môžu byť v práve otcovia, v drvivej väčšine prípadov ide o zásah do prirodzených práv matky, čo na Slovensku od 1. júla 2010 umožňuje liberálny zákon č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. Pod tlakom vplyvových skupín nespokojných otcov slovenské súdy čoraz častejšie navrhujú striedavú starostlivosť ako prioritnú či dokonca zverujú dieťa do starostlivosti otcom, aj keď matka spĺňa základné podmienky na zdravú výchovu dieťaťa. Známe sú prípady, keď na výchove dieťaťa majú podiel aj psychopati či dokonca pedofili, ale to sa ťažko dokazuje na súde. Fyzický útok, pokiaľ zanechá na matke zreteľné stopy, sa ešte dokázať dá, ale psychické týranie veľmi ťažko. Súdy v mnohých prípadoch hľadia skôr na práva rodičov, ako na práva dieťaťa, hoci navonok všetci deklarujú, že im ide len o dieťa. Nie vždy správne a včas zasiahnu aj detskí psychológovia či sociálni pracovníci. Ak nemá matka dobrého právnika alebo nie je dostatočne finančne vybavená, má proste smolu.“
Odborný pohľad MUDr. Rosebergerovej
MUDr. Rosebergerová v rozhovore uviedla: „Nie, myslím si, že každý by mal mať niekde pevný bod, svoje miesto kam patrí, kde sa cíti bezpečne. Rodičom by sa človek nemal stať náhodou, omylom alebo iba tak, pre nerozmyslenú chvíľku naplnenia biologickej potreby. Nielen dieťa, každý živý tvor potrebuje pre svoj riadny a normálny vývin pokojné akceptujúce prostredie a veľa lásky. V súčasnosti takmer denne prichádzajú do mojej ambulancie rozhnevaní ľudia, ktorí si dieťa zvolia za trofej, korisť, prostriedok na vydieranie alebo vykonanie aktu pomsty voči partnerovi. Zurvalí rodičia sa domáhajú rodičovských práv za súčinnosti polície či sociálnych pracovníčok, ktoré opakujú: „Ty musíš ocka, mamku.“ A kričia: „Ty si moje dieťa, ty ma musíš milovať.. je presne 14 hodín, musíš ísť so mnou… a beztvará hmota vložená do telíčka dieťaťa sa musí presúvať, lebo ho jeho rodičia milujú… dieťa nemôže niečo chcieť, či nechcieť, dieťa nemôže mať dušu, túžbu, dieťa musí, lebo jeho rodič ho miluje…ak zaplače, je to preto, lebo nebolo dobre pripravené…to sa nesmie…nuž teda nabudúce peknú škatuľu s mašľou a poklad odovzdaný víťazovi…často ani nie jemu, možno starému rodičovi, ktorý nezvládol dekompenzáciu svojho neschopného dieťaťa a vnúča bude to, čo sa mu možno už konečne podarí.
„Každý rok na jar pozorujeme vtáky vracajúce sa k nám, prichádzajú do svojich starých hniezd, na obvyklé miesta. Bocian si stále postaví hniezdo na svojom stĺpe, o mláďaťa sa starajú obaja rodičia v jednom hniezde. Aj keď je vedľa krajší komín, nestavajú hniezda dve. Mladé bociančatá sedia v jednom hniezde, rodičia ich nesťahujú do vedľajších hniezd. Tak fungujú všetky mláďatá. Okrem ľudí. Mnohí alfa samci maj hniezd veľa, jedno krajšie ako druhé. Mnohé kukučky poroznášajú svoje vajíčka kade tade. Z očareného párika sa po chvíli slasti stávajú súperi. Ona je taká nemožná, chorá, šialená - fakt vážne? A stalo sa jej to včera, celkom náhle? Potom sa pýtam sa, ako si môže taký skvelý človek vybrať za rodiča svojho dieťaťa takúto obludu? Náhoda, slepota, zatmenie? Kde ste sa ľudia stretli, za akých podmienok? Ak iba náhodou - stíchnite a nechajte dieťa žiť! Ak ste sa pre dieťa rozhodovali spoločne, tak sa dohodnite, že sa vzdáte svojich egocentrických plánov. Peniaze, ktoré by ste dávali milenke, aby bola pekná, dáte matke svojho dieťaťa, nech si zaplatí pomocníčku, upratovačku, pestúnku, nech má čas na seba, tiež bude pekná. Od praveku platí, že najhlbšie v mozgu máme uložené čuchové stopy, pamäť. Dieťa si svoj domov pamätá po čuchu, po vôni. Stručne - nie nesúhlasím so striedavou výchovou. Každý človek má mať svoj pevný bod, svoju posteľ, stôl, stoličku.
MUDr. Rosebergerovej sme sa opýtali, prečo sa po vzore liberálnych západných krajín odkláňame už aj na Slovensku od prirodzenej starostlivosti matky o dieťa min. „Naučili sme sa slepo stále kohosi kopírovať. Roky sme boli so Sovietskym zväzom na večné časy. Teraz sme wau, jupí, cool, akosi sme nikdy neboli sami sebou. Musíme brať do úvahy nejaké historické tradície, ktoré u nás boli dlho zakorenené. Pán Zdeněk Matějček, vynikajúci český psychológ, často hovoril: „Beda matke, ktorá dá do 4 - 5 rokov dieťa do škôlky.“ Pani Jiřina Prekopová hovorí o pevnom objatí matky, pán profesor Jozef Hašto nás učí o vzťahovej väzbe. V predškolskom veku sa formuje a vyvíja emocionalita detí. Ak je narušená, beda takým deťom, beda takej spoločnosti. Stretávam sa veľmi často s tým, že dvojročné ba aj mladšie dojčené deti sa odoberajú matkám a dávajú do striedavej starostlivosti. Argument je - veď už nemusí byť dojčené. Dieťa, ktoré je ohrozené, ktorého matka je úzkostná, ohrozovaná atakmi otca, dojčí a dieťa možno nepotrebuje jej mlieko, potrebuje však jej telo, pocit istoty. A tak sa prisáva, dojčenie pre nich znamená spojenie, akt bezpečia. Ak by otcovia rešpektovali vek dieťaťa, ak by súdy rešpektovali vek dieťaťa, deti by mohli spapkať aj rožok, aj hocičo. Deti ale majú strach, potrebujú mamu. Emocionálna inteligencia je pre život človeka, ale i fungovanie spoločnosti nesmierne dôležitá. Na záver sme sa doktorky Rosebergerovej opýtali, či by nebolo vhodné, keby sa v tejto oblasti otvorila odborná diskusia sudcov, sociálnych pracovníkov a detských psychológov či psychiatrov o tom, ako posudzovať prípady ďalšej starostlivosti o deti po rozvode či rozchode partnerov v záujme dieťaťa resp. „Áno, začali sme. Nakoniec chcem povedať, že lekár nemôže byť nekonečne trestaný za insuficietné vzťahy rodičov detí, keďže nemá vinu na nefungujúcich rodinných pravidlách. Rodičia by mali zobrať zodpovednosť za svoje konanie. Milovať sa nedá nasilu, dieťa nie je schopné milovať otca, ktorý mláti matku, lebo sa vždy bude identifikovať s mamou a otca sa bude báť. Pri všetkých rozhodnutiach je potrebné využívať inštitút zdravého rozumu. Kliniky, kde učia deti milovať svojich otcov, by sa mohli zmeniť na kliniky, kde učia otcov pokore, kde sa naučia milovať ženu, s ktorou splodili dieťa, až potom môžeme riešiť výchovu, ktorá by potom nemusela byť striedavá, ale spoločná.
Tridsať rokov vývoja psychiatrickej starostlivosti po vzniku SR - verejná diskusia
Striedavá starostlivosť: Riešenie alebo ďalší problém?
Striedavá starostlivosť je pre rodičov často to najlepšie - týždeň sa venujú dieťaťu, týždeň sebe. „Spokojné sú tiež. Syn má 6 rokov, dcéra 14, nesťažujú si, sú v pohode. Syn by dokonca najradšej býval u mňa,“ vraví Rastislav. Z jeho pohľadu rozvod dopadol najlepšie ako mohol. Zostal mu dom, na nové bývanie prispel aj exmanželke, deti vídava m...
Rozvod je jednou z najtraumatickejších udalostí v živote človeka, hneď po smrti blízkeho. Je ťažký pre dospelých, ale najmä pre deti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na rozvod z pohľadu dieťaťa, s prihliadnutím na jeho potreby, práva a možnosti ochrany.
Princípy a výhody striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť vychádza z presvedčenia, že pre zdravý vývin dieťaťa je dôležité, aby malo rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Umožňuje dieťaťu zažívať vzor ženskej aj mužskej roly a budovať si silné väzby s oboma rodičmi.
- Rovnocenné zapojenie oboch rodičov: Obaja rodičia majú rovnakú možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
- Udržiavanie silných väzieb s oboma rodičmi: Dieťa má možnosť budovať si a udržiavať silné vzťahy s oboma rodičmi.
- Zabezpečenie vzoru ženskej a mužskej roly: Dieťa má možnosť zažívať vzor ženskej aj mužskej roly, čo je dôležité pre jeho zdravý vývin.
- Spokojnosť dieťaťa: Výskumy potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
- Predchádzanie konfliktu lojality: V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované. Striedavá starostlivosť pomáha predchádzať tomuto konfliktu.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Úprava pomerov v rodinách s maloletými deťmi, v ktorých rodičia nežijú spolu, je pre Slovenskou výzvou. V iných krajinách už našli viacero spôsobov, ktoré pomáhajú deťom prejsť procesom rozvodu rodičov čo najlepšie, a pomáhajú aj nastaviť režim podporujúci najlepšie záujmy dieťaťa. Pri realizácii striedavej starostlivosti je dôležité zohľadniť niekoľko praktických aspektov:
- Dohoda rodičov: Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
- Intervaly striedania: Zákon nedefinuje intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
- Komunikácia rodičov: Kľúčom k úspešnej striedavej starostlivosti je dobrá komunikácia medzi rodičmi. Ako sa rodičom darí komunikovať, ako majú vychytané prechody a ako majú vnútorne spracované to, že majú striedavku, má veľký dopad na to, ako to dieťa zvláda a prežíva.
- Vytvorenie domova v obidvoch domácnostiach: Striedavá starostlivosť by nemala byť o tom, že dieťa nemá svoj domov. Má byť o tom, že dieťaťu vytvoríme miesto, kde sa cíti byť milované a v bezpečí. Takýchto miest môže byť na svete veľa.
- Financovanie potrieb dieťaťa: Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j tie ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky t.j. tie ktoré vzniknú bez ohľadu nato u ktorého rodiča dieťa je uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Vplyv striedavej starostlivosti na dieťa
Striedavá starostlivosť môže mať na dieťa pozitívny aj negatívny vplyv. Medzi potenciálne pozitívne vplyvy striedavej starostlivosti patrí:
- Udržiavanie silných väzieb s oboma rodičmi
- Zabezpečenie vzoru ženskej a mužskej roly
- Lepšia pripravenosť do života
- Rozvoj adaptability
Medzi potenciálne negatívne vplyvy striedavej starostlivosti patrí:
- Stres z neustáleho sťahovania
- Nedostatok stability
- Konflikty medzi rodičmi
- Ťažkosti s adaptáciou
Dieťa ako rukojemník: Syndróm zavrhnutého rodiča
Žiaľ, niekedy sa dieťa stáva rukojemníkom v sporoch medzi rodičmi. Rodičia sa domáhajú rodičovských práv za súčinnosti polície či sociálnych pracovníčok, ktoré opakujú: „Ty musíš ocka, mamku.“ A kričia: „Ty si moje dieťa, ty ma musíš milovať.. Syndróm zavrhnutého rodiča je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Prejavuje sa očierňovaním a zhadzovaním rodiča v očiach dieťaťa, čo vedie k odporu, pohŕdaniu a prejavom nepriateľstva voči zavrhnutému rodičovi.
Úloha kolízneho opatrovníka a sociálneho pracovníka
Kolízny opatrovník zohráva kľúčovú úlohu pri rozvodovom konaní, kde zastupuje záujmy dieťaťa. Jeho úlohou nie je podporovať alebo zabraňovať rozvodu, ale upozorniť rodičov na dôsledky ich rozhodnutia pre ďalší život a fungovanie dieťaťa. Kolízny opatrovník má uľahčiť zvládnutie náročných životných situácií a minimalizovať negatívne dopady rozvodu na dieťa.
Sociálna práca je profesia založená na hodnotách demokracie a ľudských právach. Úlohou sociálneho pracovníka je asistovať klientovi pri rozvíjaní jeho schopností, ktoré by mu umožnili vyriešiť jeho individuálne alebo skupinové problémy. Sociálny pracovník má podporiť, aby sa klient s jeho pomocou dopracoval pre neho k najlepšiemu riešeniu.
Sociálny pracovník sa o krízovej situácii v rodine dozvie na základe návštevy jedného z rodičov na oddelení, z anonymného podania, či z oznámenia konkrétnej inštitúcie - súdu, školy, lekára. Pri každej návšteve či pri pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného.
Najlepší záujem dieťaťa
Čo je však najlepším záujmom dieťaťa? Podľa odborníkov je dôležité, aby dieťa poznalo oba modely správania - mužský i ženský. Dieťa potrebuje oboch rodičov a neprestalo ich ľúbiť len preto, že ich manželstvo skončilo rozvodom. Dieťa zažíva neistotu, strach a často sa nevyzná v tom, čo sa okolo neho deje. Vedieť sa dohodnúť, je jedna z najťažších vecí, ale treba mať na zreteli, že prvoradý by nemal byť záujem dospelých, ale zdravý a pokojný vývoj dieťaťa a eliminovanie bolestného dopadu rozvodu na dieťa. Aj stretávanie sa dieťaťa s druhým rodičom nemá byť pre dieťa traumou, ale nesmie byť vnímané ani rodičmi ako obeť a utrpenie.
Formy styku s dieťaťom po rozvode
Najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu. Keď však takáto dohoda nie je možná, alebo konflikt medzi partnermi pretrváva, výhodnou formou styku je dlhší neprerušený pobyt dieťaťa u druhého z rodičov. Striedavá osobná starostlivosť je riešením, ktoré simuluje stav až do rozpadu rodiny, kedy bolo dieťa pravidelne s obidvomi rodičmi. V striedavej osobnej starostlivosti dieťa zaznamená minimálnu zmenu v stretávaní sa s rodičmi a zachová si rovnaký vzťah s obidvomi rodičmi.