Kto bol Ježiš Kristus?
Ježiš Kristus (približne 6 až 4 pred Kr. v Judei - 30 až 33 v Jeruzaleme) bol židovský pocestný kazateľ z 1. storočia. Je ústrednou postavou kresťanstva, najväčšieho náboženstva na svete. Kresťania ho považujú za Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna. Od dátumu Ježišovho narodenia, hoci nepresne vypočítaného, sa tradične odvodzuje dnes používaný kresťanský letopočet.
Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného Izraela a západného brehu Jordánu. Hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu. Okolo roku 30 ho Rimania na naliehanie Židov v Jeruzaleme ukrižovali.
Meno a tituly
Meno Ježiš pochádza z gréckeho mena Ἰησοῦς (Iésous), polatinčeného v stredovekých verziách Biblie. Tvar Iésous sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jehošua alebo skrátene Ješua, čo znamená „Jahve je spasenie, Spasiteľ, Záchranca“. Jeho pôvodné meno bolo s istotou aramejské, ale nezachovalo sa; existuje však dôvod veriť, že bolo hebrejské.
Kresťania ho nazývajú aj Ježiš Kristus. Kristus nie je pôvodne meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho Χριστός (Christós), čo znamená „Pomazaný“. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského Mesiáš (heb. מָׁשִיַח), čo doslovne znamená „pomazaný Jahve“. Starí kresťania často Ježiša nevolali Kristos, ale používali grécke Chrestos, čo znamená „dobrý“. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov, kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo. Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori ako Justín Mučeník, Klement Alexandrijský, Tertullianus a Lactantius.
Ježiš v Biblii
O Ježišovi Kristovi sa v Biblii hovorí zvlášť v štyroch kánonických evanjeliách uvedených v Novom zákone. Biblia hovorí, že Ježiš bol židovský učiteľ, ktorý kázal evanjelium, uzdravoval choroby a vyháňal démonov mocou Ducha Svätého.
Uvádza sa, že Ježiš sa narodil z panny menom Mária a že bol nevinne odsúdený Pontským Pilátom na žiadosť židovskej veľrady. Evanjeliá ďalej uvádzajú, že Ježiš zomrel na kríži pri Jeruzaleme a na tretí deň po svojej smrti vstal zmŕtvych. Po zmŕtvychvstaní sa ukázal apoštolom a iným ľuďom a na 40. deň vystúpil na nebesia.
Narodenie Ježiša Krista
Evanjeliá uvádzajú Ježišov rodokmeň siahajúci až k Adamovi. Narodil sa v Betleheme panne Márii, ktorá ho počala zo Svätého Ducha. Za jeho pozemského otca bol považovaný Jozef Nazaretský, ktorý bol tesárom.
Po Ježišovom narodení sa mu prišli pokloniť Mudrci z východu. Kráľ Herodes sa po správe od nich rozhodol povraždiť všetky deti v Betleheme. Jozef, po varovaní vo sne od anjela, zobral Máriu a Ježiša a utiekli na istý čas do Egypta. Po návrate z Egypta sa usadili v Nazarete.
Nepoznáme presný dátum jeho narodenia. Napriek tradičnému dátumu 25. december, odborníci sa zhodujú, že presný rok a dátum narodenia nie sú známe. Historici datujú Ježišovo narodenie do obdobia medzi rokom 6 pred Kr. a rokom 6 po Kr. V Biblii nie je presná zmienka o datume narodenia. Vieme, že to bolo za panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel pred rokom 4 pred Kr. Niektoré výpočty naznačujú, že mesiacom narodenia mohol byť september alebo október, vzhľadom na biblické zmienky o pastieroch nocujúcich pod holým nebom, čo by v decembri bolo nepravdepodobné.
Pôvodný termín Ježišovho narodenia určil v 6. storočí mních Dionysius Exiguus (Dionýz Malý) ako základ kresťanského letopočtu. Predpokladá sa, že vychádzal z Ježišovho krstu počas vlády Tibéria, pričom jeho odhad je zrejme odlišný o niekoľko rokov od skutočnosti.
Verejné účinkovanie a učenie
Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne. Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Ježiš vykonal mnoho uzdravení. Pri príležitosti Reči na vrchu sú zaznamenané mnohé časti jeho učenia, vrátane blahoslavenstiev. Vyzýval ku konaniu dobrých skutkov a vyhlasoval, že neprišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov, ale ich naplniť. Podával výklad prikázaní Zákona a učil svojich učeníkov modliť sa modlitbu Otče náš.
Počas svojho účinkovania okrem uzdravení niekoľkokrát aj vzkriesil mŕtvych. Evanjeliá zaznamenávajú aj podobenstvá, ktoré povedal počas svojho účinkovania. V gerazskom kraji vyslobodil posadnutého od mnohých zlých duchov, ktorých poslal do čriedy svíň.
Ešte pred svojím utrpením vystúpil s Petrom, Jakubom a Jánom na vysoký vrch, kde sa pred nimi premenil. Zjavili sa pritom aj Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním.
Utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie
Vo svojej eschatologickej reči Ježiš varoval učeníkov pred prenasledovaním.
Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, sľúbil veľkňazom, že Ježiša zradí za 30 strieborných, čo bola cena otroka.
Pri veľkonočnej večeri Ježiš lámal chlieb, vzdával vďaky a hovoril: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.“
Vojaci ho potom korunovali tŕním a vyviedli na Golgotu na ukrižovanie. Spolu s ním ukrižovali aj dvoch zločincov.
Po skončení soboty prišli k jeho hrobu Mária Magdaléna a iné ženy. Nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil anjel a odvalil kameň. Strážnici zo strachu strnuli. Anjel ženám oznámil, že Ježiš vstal z mŕtvych a šiel pred nimi do Galilei.
Ježiš bol po zmŕtvychvstaní s týmito ženami, s apoštolmi a s veľkým množstvom ďalších ľudí. Na 40. deň vystúpil na nebesia.
Dátum smrti
Úmrtie Ježiša sa podľa biblických údajov kladie do obdobia rokov 31 - 36 v Jeruzaleme. V súčasnosti najviac akceptované dátumy Kristovho ukrižovania sú piatky 7. apríla 30 a 3. apríla 33.
Historické pramene
Všetky záznamy, kde sa spomína Ježiš alebo jeho stúpenci, pochádzajú z obdobia až po jeho smrti. Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista, avšak žiadny z ich autorov nebol jeho súčasníkom.
Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca Jozefa Flávia, ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: „V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je to vôbec legitímne ho nazývať človekom.“ Existuje však názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr nejakým kresťanským opisovačom.
Rímsky historik Tacitus okolo roku 115 v diele Annales, v súvislosti s Neronovou perzekúciou, hovorí, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“, si odvodili svoj názov z nejakého Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v Judei, Pontiom Pilátom.
Ďalší dôležitý zdroj informácií o Ježišovi a ranom kresťanstve možno nájsť v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius opisuje, ako sa kresťania schádzali pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou k dodržiavaniu morálnych zásad.
Suetonius vo svojom opise Claudia hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým Chrestom, čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep namiesto Kristom.
Význam Ježiša Krista
Kresťanstvo definuje Ježiša ako toho, kto odmietol byť politickým vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho dôsledkov. Neustanovuje pozemské izraelské kráľovstvo, ale kráľovstvo Božie. Ježiš je definitívnym Božím zjavením; Boh v ňom neoznamuje niečo, ale sám seba. Nielen tým, čo hovorí, ale celým svojim konaním, ba celou svojou osobnou históriou je Ježiš oznámením Boha. V ňom je Boh s nami.
Katolicizmus zdôrazňuje, že Ježiš má byť poznaný a jeho poznaním majú byť všetci ľudia zachránení.
Sviatok Narodenia Pána (Vianoce)
Na Vianoce si kresťania pripomínajú predovšetkým narodenie Ježiša Krista. Oficiálne sa tento sviatok oslavuje 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, zatiaľ čo niektorí pravoslávni veriaci sa riadia podľa juliánskeho kalendára a oslavujú vianočné sviatky 6. a 7. januára.
Slávenie 25. decembra ako narodenia Ježiša je prvýkrát doložené v Ríme v roku 336. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, o deväť mesiacov neskôr bol stanovený symbolický deň Narodenia Pána práve na 25. december.
Podľa inej hypotézy, dejinno-náboženskej, kresťania nanovo interpretovali rímsky sviatok narodenia Slnka - Natalis Solis invicti - v kresťanskom duchu. Rímskym kresťanom tento pohanský sviatok poslúžil ako základ pre oslavu narodenia Krista ako Slnka spravodlivosti (Sol Iustitiae) a Svetla sveta.
Sv. Ján Zlatoústy (347-407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentoval, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo rýchlo prijaté v celom kresťanskom svete.
Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú, rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. Symbolika týchto troch omší sa pripisuje trojakému zrodeniu Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme, a duchovne v našich srdciach.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebrejsky Dom chleba), meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, v rodisku kráľa Dávida. Podľa tradície sa narodil v jaskyni za mestom.
Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána. Do tohto obdobia patria významné sviatky ako Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.
Pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku na Vianoce roku 1818. Dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.
Tichá noc, svätá noc | História, analýza a interpretácia hymny
V byzantskom obrade patrí Narodenie Ježiša Krista medzi dvanásť veľkých sviatkov. Slávi sa 25. decembra, ale má aj predsviatok (od 20. decembra) a posviatok (do 31. decembra). Gréckokatolíci i pravoslávni slávia Kristovo narodenie 25. decembra podľa juliánskeho kalendára, čo znamená, že pravoslávni kresťania zasadnú k štedrovečernému stolu až 6. januára.
Počas Filipovky, 40-dňového pôstu pred Narodeniem Krista v byzantskom obrade, pravoslávni kresťania nejedia mäso, vajcia, mliečne výrobky a okrem sobôt a nedieľ ani rybu. V pondelky, stredy a piatky navyše nekonzumujú rastlinný olej.
Deň pred Kristovým narodením, 24. decembra, je predpísaný prísny pôst až do večera. Ráno sa slávia kráľovské hodinky a popoludní veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého.
V rámci posviatku Kristovho narodenia gréckokatolíci a pravoslávni slávia 26. decembra Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke, 27. decembra Svätého apoštola, prvomučeníka a archidiakona Štefana a 29. decembra Sväté deti, ktoré dal Herodes povraždiť v judskom Betleheme.
Od 25. do 31. decembra sa gréckokatolícki a pravoslávni veriaci zdravia osobitným pozdravom: Christós raždájestja! (Kristus sa rodí!) s odpoveďou: Slavíte jehó! (Oslavujte ho!).