COVID-19 a tehotenstvo: Čo potrebujú vedieť budúce mamy

Počas pandémie ochorenie COVID-19 zasiahlo do všetkých oblastí života, pričom tehotenstvo a pôrod nie sú výnimkou. Mnoho žien sa obáva mať v tomto období deti, a ak sa im aj podarilo otehotnieť, určite majú veľa otázok. Ochorenie s touto nelákavo znejúcou skratkou je spôsobované vírusom zo skupiny koronavírusov. Nejde o žiaden nový patogén, jeho príbuzní nám každú jeseň a zimu vyvolávajú ochorenia horných dýchacích ciest ako nádcha, nachladenie či zápal sliznice nosohltana. Tak ako každý vírus, baktéria alebo parazit, aj tu sa občas nájde druh, ktorý je schopný šíriť sa v rámci komunity a cez hranice štátov. Prvá pandémia ochorenia SARS začala v Číne v roku 2003, no našťastie sa príznaky prejavovali tak rýchlo, že sa ochorenie včas podchytilo a eliminovalo. Vírus SARS-CoV-2 je až na 70 % podobný tomu, ktorý spustil pandémiu v roku 2003, avšak dokáže sa lepšie šíriť a prispôsobovať prostrediu.

Koronavírus SARS-CoV-2 je respiračný vírus, prenáša sa kvapôčkovou infekciou. Tento mechanizmus predpokladá prechod infikovaných kvapôčok do ľudského organizmu cez sliznice - primárne cez nos, ale aj cez ústa, sekundárne dotykom cez poškodenú pokožku či napríklad chytaním očí neumytými rukami. Žiadne hormóny nemajú tú moc, aby zamedzili takémuto druhu prenosu.

COVID-19 u tehotných žien: Miera nákazy a priebeh ochorenia

Kým na začiatku pandémie nebolo úplne jasné, ako veľmi ovplyvňuje koronavírus priebeh tehotenstva, po čase sa informácií pre budúce mamy nazbieralo oveľa viac. Už na začiatku sa však ukázalo, že tehotné ženy sú napriek imunologickým a ďalším zmenám v ich organizme menej náchylné prekonať vážnejšiu formu ochorenia COVID-19 a zvyčajne má choroba u nich ľahší priebeh.

Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že u tehotných žien sa vyvinú horšie symptómy v porovnaní s bežnou populáciou. Veľká väčšina tehotných žien pravdepodobne pociťuje mierne až stredne závažné príznaky. Doteraz nie sú hlásené žiadne prípady, kedy by sa dieťa nakazilo touto chorobou počas tehotenstva alebo pôrodu. Okrem toho sa vírus nenašiel vo vzorkách plodovej vody alebo materského mlieka. Doteraz neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali zvýšené riziko potratu u žien trpiacich COVID-19. Je tiež nepravdepodobné, že by sa u dieťaťa vyvinuli abnormality spôsobené vírusom.

Podľa štatistík WHO každoročne otehotnie približne 211 miliónov žien. Mnohé z nich dnes časť svojej gravidity a aj pôrod absolvujú v čase pandémie. Aktuálne sa zdá, že keďže väčšina tehotných žien patrí do vekovo nízko rizikovej skupiny, priebeh ochorenia je vo väčšine prípadov mierny a podobá sa chrípke.

Dlhodobé príznaky COVID-19 počas tehotenstva

Nedávno zverejnené výsledky štúdie na takmer šesťsto tehotných a pozitívne testovaných dobrovoľníčkach naznačili, že ochorenie zrejme prináša pre tehotné dlhodobejšie trvajúce príznaky. Štvrtina tehotných žien mala symptómy ochorenia aj niekoľko týždňov po infikovaní (dokonca aj viac ako 2 mesiace). Pri miernom priebehu ochorenia je to však nezvyčajné, keďže u iných ľudí príznaky odznejú do dvoch týždňov. Zatiaľ nie je jasné, ako tieto dlhodobé príznaky ochorenia ovplyvňujú priebeh tehotenstva a zdravie plodu a matky.

Najčastejšími príznakmi u skúmaných tehotných žien boli kašeľ, bolesti hrdla, bolesti celého tela a horúčka. V takomto rozsahu a dĺžke trvania majú tieto prejavy ochorenia pochopiteľne výrazný vplyv na zdravie a celkovú pohodu tehotnej ženy.

Riziká neurovývojových porúch u detí

Štúdia zameraná na vyše 18-tisíc pôrodov a živo narodených detí medzi rokmi 2020 a 2021 počas prvej fázy pandémie naznačila súvislosť medzi infekciami počas tehotenstva a rizikom autizmu. Skúmali sa tisícky tehotných žien, ktoré ochoreli na COVID-19. Podľa novej štúdie môžu mať deti vyššiu pravdepodobnosť diagnostikovania autizmu a iných porúch neurovývinu, ak ich matka mala počas tehotenstva infekciu vírusom SARS-CoV-2.

Cieľom retrospektívnej kohortovej štúdie s 18 124 živo narodenými deťmi medzi rokmi 2020 a 2021 v zdravotníckom systéme Massachusetts General Birmingham bolo zistiť, či je vystavenie ženy počas tehotenstva infekciou SARS-CoV-2 spojené so zvýšeným rizikom nežiadúcich neurovývojových porúch u detí do 3 rokov veku. Infekcia bola detekovaná pozitívnym výsledkom testu polymerázovej reťazovej reakcie SARS-CoV-2 počas tehotenstva (laboratórne potvrdené testy).

Výsledky ukázali zvýšenie pravdepodobnosti neurovývojových porúch u týchto detí, najmä pri infekcii počas tretieho trimestra. Chlapci boli obzvlášť náchylní na vyššie riziko vývojových problémov podľa výskumu. Najčastejšie diagnózy zahŕňali poruchy vývoja reči, autizmus a motorické ťažkosti.

Výskumníci a výskumníčky z Massachusetts General Hospital zistili, že deti do 36 mesiacov veku narodené matkám s ochorením COVID-19 počas tehotenstva mali vyššiu pravdepodobnosť, že u nich bude diagnostikovaná neurovývojová porucha než u detí narodených mamám, ktoré počas tehotenstva infekciu nemali. Riziko bolo 1,3-krát vyššie po zohľadnení iných rizikových faktorov.

„Po úprave o ďalšie ovplyvňujúce faktory bola infekcia SARS-CoV-2 počas tehotenstva spojená s o 29 % vyššou pravdepodobnosťou neurovývojovej poruchy u detí,“ komentujú vo výsledkoch výskumníci a výskumníčky. Napriek tomu ale spoluautor štúdie, Roy Perlis, MD, Msc z psychiatrického oddelenia poznamenal: „Celkové riziko nežiadúcich neurovývojových porúch u exponovaných detí pravdepodobne zostáva nízke.“

Najčastejšie diagnostikované poruchy

Medzi najčastejšie diagnózy patrili poruchy vývoja reči a motorických funkcií a autizmus. Podľa štúdie bolo u približne 2,7 % detí narodených matkám, ktoré mali počas tehotenstva ochorenie COVID-19, diagnostikovaný autizmus, v porovnaní s približne 1,1 % ostatných detí.

„Tieto zistenia zdôrazňujú, že COVID-19 rovnako ako mnoho iných infekcií počas tehotenstva môžu predstavovať riziko nielen pre matku, ale aj pre vývoj mozgu plodu,“ uviedla hlavná autorka štúdie Andrea Edlow, MD Msc, špecialistka na materno-fetálnu medicínu z Katedry pôrodníctva a gynekológie.

Autori a autorky štúdie zdôraznili, že výsledky nedokazujú, že ochorenie COVID-19 v tehotenstve spôsobuje tieto poruchy diagnostikované u detí, ale signalizuje prepojenie medzi infekciami u matky a diagnózami neskôr u detí. Ak má teda tehotná žena COVID-19, neznamená to hneď autizmus u jej nenarodeného dieťaťa.

Prevencia a očkovanie

Štúdia zdôrazňuje význam prevencie infekcií počas tehotenstva, vrátane očkovania proti COVID-19. Tieto zistenia „podporujú dôležitosť snáh o prevenciu infekcie SARS-CoV-2 v tehotenstve a sú dôležité aj v čase, kedy je dôvera verejnosti vo vakcíny, vrátane vakcíny proti COVID-19, narušovaná.“

Aj ďalšie infekcie matky počas tehotenstva bývajú spájané s rizikom neurovývojových porúch v detstve a štúdie na zvieratách ukázali, že aktivácia imunity počas tehotenstva (nie prekročenie placentárnej bariéry vírusmi, ale imunitná odpoveď matky či možný zápal) narúša normálny vývoj mozgu plodu a chovanie následne narodených detí.

Podľa CNN tieto zistenia len nadväzujú na predchádzajúci výskum, ktorý identifikoval potenciálne spôsoby, akými by mohla infekcia koronavírusom u tehotných žien ovplyvniť vývoj mozgu dieťaťa, a to bez priameho prenosu. Navyše III. trimester je „kritickým obdobím pre vývoj mozgu.“

Očkovanie tehotných žien

Časový rámec novej štúdie, teda ešte v začiatkoch pandémie, kedy neboli vakcíny široko dostupné, znamenal, že výskumníci a výskumníčky boli schopní „izolovať súvislosť medzi infekciou SARS-CoV-2 a neurovývinom detí v nezaočkovanej populácii“. Približne 93 % matiek zahrnutých do hodnotenia nedostalo žiadnu dávku vakcíny proti COVID-19.

Slovenský virológ RNDr. Boris Klempa, DrSc., vedúci oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave poznamenal, že „v tejto štúdii sa zamerali vyslovene len na samotnú infekciu a aj to len na základe PCR testu. Takže nemáme žiadnu informáciu o závažnosti priebehu, či trebárs závažnosť priebehu mala tiež vplyv na zvýšené riziko. Ak by mala, tak by sa dalo špekulovať, že očkovanie by mohlo priamo znížiť riziko autizmu, keďže znižuje riziko ťažkého priebehu. Ale takýto záver sa priamo z tejto štúdie skrátka nedá urobiť, lebo o tom nebola.“

„Nič to ale nemení na fakte, že tehotné ženy sú považované za rizikovú skupinu pre ťažký priebeh COVID-19 a preto je očkovanie proti COVID-19 pre nich stále odporúčané, bez ohľadu na túto štúdiu,“ dodal. U tehotných žien je totiž ochorenie COVID-19 spojené s istými zvýšenými rizikami. Ide predovšetkým o riziko ťažkého priebehu pre matku, ktorý môže viesť k potrebe intenzívnej starostlivosti, či až ku smrti. Pri ťažkom priebehu u matky sa tiež zvyšuje aj riziko preeklampsie, predčasného pôrodu alebo potratu.

Zároveň existujú rozsiahle štúdie potvrdzujúce, že očkovanie tehotných žien je pre novonarodené deti bezpečné aj z hľadiska porúch centrálneho nervového systému a znižuje riziko predčasného pôrodu alebo potratu v súvislosti s COVID-19. Odporúča ho nielen WHO, ale aj Európske centrum pre kontrolu chorôb.

Odporúčania pre tehotné ženy

Najdôležitejšia zo všetkého je, pochopiteľne, hygiena a prevencia. Mali by ste zvýšiť príjem vitamínov, dbať na správnu životosprávu a pokiaľ je to možné, nevynechávať pohyb na čerstvom vzduchu (v prírode).

Často si umývajte ruky mydlom a vodou po dobu najmenej 20 sekúnd zakaždým, keď navštívite verejné miesto, smrkáte, kašľate alebo kýchate. Po návrate domov nezabudnite vyčistiť veci, ako sú mobilné telefóny, peňaženka a kľúče.

Ak ste tehotná, spozorujete príznaky, ako je horúčka, pretrvávajúci kašeľ, čo najskôr sa spojte so svojím lekárskym tímom. Na základe vašich príznakov vám lekár navrhne bezpečný postup a rozhodne, či potrebujete navštíviť nemocnicu, aby ste sa nechali otestovať.

Slabosťou niektorých štúdií je aj napríklad fakt, že sa nerátalo so zdravotným stavom zúčastnených matiek, teda napr. či netrpeli obezitou, vysokým krvným tlakom, gestačným diabetom, čo môže mať dopad na jej výsledky.

V súčasnosti nie sú dôkazy o prenose cez genitálne tekutiny, no napriek tomu sa v prípade infikovaných matiek s ťažším priebehom ochorenia odporúča pôrod cisárskym rezom. Áno, aktuálne nie sú dôkazy o tom, že vírus môže prejsť do materského mlieka. Momentálne sa predpokladá, že jednoznačné benefity dojčenia prevyšujú potenciálne riziká prenosu koronavírusu materským mliekom. Matkám sa odporúča zvýšená osobná hygiena, dezinfekcia povrchov, rúško.

tags: #cronova #choroba #a #otehotnenie