Správa sa vaše dieťa v poslednej dobe zvláštne? „Pozor, možno máte doma záškoláka,“ varuje Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD. Záškoláctvo je úmyselné zameškávanie školského vyučovania. Žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov, nechodí do školy. Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi.
Kým v prípade záškoláctva ide skôr o dlhodobejší jav, tzv. blicovanie je krátkodobé, možno niekedy len „blic“ na pár hodín. Niekedy ide len o takzvané „blicovanie“, kedy sa žiak často len na pár hodín vyvlečie zo školských povinností. Horšie však je, ak sa dlhodobo prestane zúčastňovať na vyučovaní a chodí poza školu.
Záškoláctvo sa objavuje ako na základných, tak aj na stredných školách a počet neospravedlnených hodín z roka na rok rastie. Existujúce štatistiky počtu neospravedlnených vyučovacích hodín na školách poukazujú na skutočne vysoký počet neospravedlnených hodín, najmä na druhom stupni základných škôl, niektorých typoch stredných odborných škôl a u detí zo sociálne slabších rodín.
V odbornej terminológii je záškoláctvo definované ako porucha správania. V prípadoch, kedy je záškoláctvo pravidelné a spojené s ďalšími faktormi, hovoríme podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb o tzv. socializovanej poruche správania - teda takej poruche, ktorá sa vyskytuje u detí inak bezproblémovo zapojených do skupiny rovesníkov.
Prečo deti chodia poza školu? Príčiny záškoláctva
Žiadne dieťa nechodí poza školu bez príčiny. Deti týmto spôsobom hľadajú únik pred problémom, do ktorého sa dostali. Dôvodov môže byť viacero, a je dôležité ich identifikovať, aby ste mohli efektívne pomôcť svojmu dieťaťu.
Odpor ku škole
U dospievajúcich detí je odpor ku škole pomerne častý. V prvom rade môže dieťa doviesť k chodeniu poza školu samotná škola - či už je to nezáujem o učenie sa, vyhýbanie sa predmetu či konkrétnemu učiteľovi, neschopnosť prispôsobenia sa školskému režimu. Jednotlivé faktory vplývajú výrazným spôsobom. Škola dieťa nebaví. Možno si ju samo vyhodnotilo ako neprínosnú - tak sa môžu správať deti predčasne vyspelé, tie, ktoré boli vzdelávané veľmi dopredu, prípadne tiež deti pod vedením zlého pedagóga.
Rodinné problémy
Zlá sociálna a finančná situácia v rodine, vysoké nároky rodičov alebo ich nezáujem o školské výsledky dieťaťa môžu tiež prispieť k záškoláctvu. Záškoláctvo dokáže ovplyvniť aj rodinné prostredie. Prehnaná starostlivosť rodičov, príliš vysoké nároky, alebo strach z potrestania býva pre deti motiváciou rozhodnúť sa vynechávať školu. Na druhej strane stojí slabý záujem, alebo úplný nezáujem o vzdelávanie dieťaťa. Ak zo strany rodičov chýba pravidelná kontrola práce v škole, dieťa dostáva priestor na manipulácie a úniky. Starostlivosť je potom nahradzovaná peniazmi, no doma chýba pohoda a zázemie.
Vzťahové problémy
Samozrejme, netreba zabúdať na vzťahové väzby, ktoré k tomu môžu prispieť. Záporný postoj ku škole vyvoláva aj narušený vzťah učiteľa a žiaka, alebo zlé vzťahy medzi samotnými žiakmi. Je známe, že obete šikany sa často utiekajú k záškoláctvu. Motív je jasný - vyhnúť sa kontaktu s agresorom.
Úzkosť a fóbie
Do tejto kategórie patria rôzne úzkosti a fóbie, napríklad z odlúčenia od rodičov alebo domáceho prostredia, strach z nových vecí a ľudí a pod. Dlhodobé a neriešené záškoláctvo časom prerastá do patologickej formy.
Zlá partia
K najhoršej forme záškoláctva patrí však práve ona obávaná „zlá parta“.
Reakcia na zložitú životnú situáciu
Niektoré deti sa ťažšie vyrovnávajú so zložitými situáciami a zmenami.
Ako spoznať záškoláctvo? Príznaky a varovné signály
Prvým znakom, ktorý by mohol napovedať, že sa niečo deje, je zvláštne správanie školáka. Ak si všimnete detskú nervozitu, drobné klamstvá, stres, vyhýbanie sa odpovediam na otázky, ako bolo v škole, spozornite.
- Zmena správania: Všímajte si, či sa vaše dieťa nespráva poslednú dobu zvláštne. Správa sa vaše dieťa poslednú dobu zvláštne? „Pozor, možno máte doma záškoláka,“ varuje Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD.
- Sťažnosti na školu: Berte sťažnosti dieťaťa na šikanovanie vážne.
- Svoju absenciu netají pred rodičmi: Ak dieťa netají svoju absenciu, môže ísť o úzkosť a nie o zlé návyky.
- Chýba často dlhodobo: V týždňoch až mesiacoch, väčšinou u neho nepozorujeme absenciu v rádoch dní.
- Učí sa dobre: Má profesijné predpoklady a látka mu nerobí väčšie ťažkosti.
- Má normálne bezproblémové správanie: Žiadne disciplinárne priestupky.
Čo robiť, keď zistíte, že vaše dieťa chodí poza školu?
Keď chodí vaše dieťa radšej poza školu ako do nej, nepristupujte k situácii s hnevom a krikom. Rodičia by nemali pri zistení záškoláctva a blicovania svojho dieťaťa stratiť nad sebou kontrolu, a s hnevom, krikom a nebodaj násilím riešiť situáciu.
- Ujasnite si s dieťaťom pravidlá a očakávania.
- Vysvetlite mu dôležitosť školskej dochádzky.
- Spolupráca so školou: Porozprávajte sa s riaditeľom školy a školským psychológom. Informujte pedagógov, že chcete problém riešiť. Zistite, aké pravidlá a prostriedky má škola proti šikanovaniu. Okrem učiteľa môžu rodičia požiadať o konzultáciu aj so školským psychológom, prípadne detským psychológom a premyslieť si spolu s ním ďalší postup.
- Príležitosti na rozhovor: Vytvorte príležitosti, kedy dieťa môže rozprávať o šikanovaní. Lepšie je si s dieťaťom sadnúť, pokojne podebatovať, čo sa deje v škole, čo v partii, aké má dieťa momentálne osobné problémy, či nepotrebuje pomoc rodičov.
- Následky a tresty: Dieťa by malo za svoju neúčasť v škole niesť následky. Zvážte zákaz hier na počítači, internetu, televízie, stretnutí s kamarátmi alebo krátenie vreckového. Voliť tresty je však veľmi individuálne. Rodičia môžu voliť aj reštrikčný postup, v ktorom ide o použitie trestu, napr. zákaz počítača, internetu, ísť von s kamarátmi alebo finančný postih. Myslite na to, že určenie trestu je individuálne a u niektorých detí nemusí zabrať ani trest.
- Odborná pomoc: Ak sa vám nedarí problém vyriešiť sami, vyhľadajte odbornú pomoc. Môžete sa obrátiť na Linku detskej istoty alebo na Centrum poradenstva a prevencie (CPP). Najrýchlejšou cestou je výchovný poradca, školský psychológ, sociálny či špeciálny pedagóg. Dnes má takýchto zamestnancov takmer každá škola. Sú však aj ďalšie možnosti. Môžete s dieťaťom navštíviť centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) v mieste svojho bydliska. Môžete sa objednať aj u psychológa, ktorý prevádzkuje súkromnú prax. Výhodou je, že vám vypíše termín skôr, ako psychológ pôsobiaci v štátnom zariadení.
Ako predchádzať záškoláctvu? Prevencia
Prevencia je vždy lepšia ako riešenie už vzniknutého problému. Existuje niekoľko spôsobov, ako predchádzať záškoláctvu:
- Budujte vzťah založený na dôvere: Vytvorte s dieťaťom vzťah založený na dôvere, aby sa vám nebálo zdôveriť so svojimi problémami.
- Komunikujte: Rozprávajte sa so svojimi deťmi denne a zaujímajte sa o ich život v škole aj mimo nej.
- Buďte ústretoví: Jednorazové "blicnutie" občas pochopte a ospravedlňte, ale dbajte na to, aby sa to nestalo pravidlom. Jednorazové blicovanie sa dá odpustiť - po vyjasnení napríklad napísať ospravedlnenku, prípadne konkrétny dôvod konzultovať s pedagógom a celú situáciu uviesť na správnu mieru. Majte sa však na pozore, aby ste neskončili pri písaní ospravedlneniek po častom blicovaní, alebo nebodaj pri dlhšie trvajúcom záškoláctve. To je výchovne úplne nevhodné. Najdôležitejšie je rozprávanie sa s dieťaťom, vytvorenie vzťahu založenom na dôvere, ale aj istá ústretovosť, kedy jednorazové blicnutie pochopíme a ospravedlníme.
- Učte deti riešiť konflikty: Učte ich, ako majú riešiť hádky bez násilných slov a činov.
- Podporujte ich záujmy: Podporujte záujmy a aktivity dieťaťa, aby malo v živote aj iné radosti ako len školu.
- Venujte im čas: Venujte dieťaťu viac času a oceňte jeho láskavé správanie k druhým.
Dôsledky záškoláctva
Pobyt poza školu môže prinášať situácie, ktoré nemajú ďaleko k trestnej činnosti. Kriminalita mládeže má svoje korene práve v záškoláctve. Záškoláctvo síce môže byť izolovaným problémom, ale vo väčšine prípadov sa k nemu pridružia iné formy delikventného správania. Navyše, v dlhodobom horizonte sa chodením poza školu znižujú šance na budúce uplatnenie. Častá absencia má odozvu v zlom prospechu, žiak neovláda vynechané učivo, neskôr to ťažko doháňa.
Záškoláctvo by sme mali vnímať ako reakciu dieťaťa, ktoré nie je schopné adekvátne riešiť svoje problémy - ide o jasný obraz jeho psychického stavu. Je ťažké určiť, aký podiel viny nesie škola a aký rodina. Často sa situácie, ktoré vedú k záškoláctvu, nedajú včas rozpoznať a ovplyvniť. Časté záškoláctvo je však určitým signálom, že učiteľský štýl nie je ideálny.
Rodičia by nemali problém záškoláctva bagatelizovať. Často sa totiž stáva, že chodenie poza školu je vstupnou bránou k ďalšiemu rizikovému správaniu. Priestor a čas, keď dieťa nie je v škole, môže využiť zlým spôsobom. Školskú dochádzku dieťa treba sledovať priebežne. Už pri prvých zameškaných hodinách musíme začať s nápravou. Vylepšite atmosféru a vzťahy v rodine.