Choré dieťa je také, ktoré prejavuje niektoré z príznakov akejkoľvek choroby, teda sa nejaví ako zdravé. Medzi bežné prejavy ochorenia u detí patria celkové zmeny správania, ako je strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla alebo jeho odmietanie. Ďalej sa môže objaviť zvýšená teplota alebo horúčka, príznaky prechladnutia (nádcha, výtok z nosa, kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy), bolesti brucha, vracanie, hnačka alebo vyrážky na koži.
Základné pravidlá pri starostlivosti o choré dieťa
Keď je dieťa choré, je nevyhnutné dodržiavať niekoľko základných pravidiel, ktoré prispievajú k jeho skorému uzdraveniu a zároveň chránia jeho okolie.
Dieťa s príznakmi ochorenia musí zostať doma
Aj dieťa s miernymi príznakmi ochorenia by malo zostať doma. V žiadnom prípade ho nedávajte do škôlky, školy, na detské ihriská, do detských kútikov, na záujmové aktivity, na výlet k starým rodičom, do prírody či do nákupného centra. Dieťa by sa nemalo zúčastňovať ani vianočných besiedok, koncertov či vystúpení, bez ohľadu na to, ako veľmi sa na ne pripravovalo.
Choré dieťa s akútnymi príznakmi je zdrojom infekcie pre svoje okolie. Je dôležité chrániť najmä zraniteľných členov domácnosti, ako sú dojčatá, seniori a onkologickí pacienti.
Kľudový režim je nevyhnutný
Choré dieťa by malo tráviť čo najviac času v posteli, v teple. Je dôležité udržať ho v pokoji prostredníctvom čítania rozprávok, hrania spoločenských hier, rozhovorov, počúvania príbehov a pesničiek. V tomto období je možné aj sledovanie rozprávok v televízii, avšak čas strávený pri obrazovkách mobilov, tabletov a počítačov by mal byť limitovaný.
Dozor dospelej osoby
Dieťa by malo byť vždy pod dozorom dospelej, známej a zodpovednej osoby. V závislosti od veku dieťaťa je potrebné dbať na to, aby bola vždy dostupná pomoc dospelej osoby, pretože príznaky sa môžu vystupňovať a celkový stav dieťaťa sa môže zhoršiť.
Zvýšený príjem tekutín
Podávajte dieťaťu akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok. Tekutiny by nemali byť horúce. Keďže dieťa v čase choroby potrebuje viac energie, sladeným nápojom sa netreba vyhýbať. Vhodnou tekutinou je aj mäsovo-zeleninový vývar. Deti v počiatočných fázach ochorenia často trpia nechutenstvom a tekutiny sú často jediným zdrojom energie. Ak ochorenie sprevádza horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie, preto je dôležité dbať na prevenciu dehydratácie.
Dostatočná doba liečby a doliečovania
Doba liečby, teda obdobie, počas ktorého má dieťa dodržiavať režim chorého, je minimálne 48 hodín po poklese teploty alebo do doby určenej lekárom. Dieťa musí zostať doma najmä počas celej doby užívania antibiotík.
Pre dieťa je nevyhnutná aj dostatočná doba doliečovania (rekonvalescencia). Podľa imunológov by mala trvať minimálne tak dlho, ako samotná choroba. Počas tejto doby je potrebné vyhýbať sa náročným aktivitám, fyzickú aktivitu zvyšovať postupne, dbať na dostatočný pitný režim, dopriať dieťaťu dostatok oddychu a ak je to možné, vyhýbať sa miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí.
Antibiotiká a iné lieky
Väčšina chorých detí pri prechladnutí alebo ochoreniach dýchacích ciest nepotrebuje antibiotiká. Nepodávajte svojmu dieťaťu svojvoľne antibiotiká ani iné lieky na lekársky predpis len preto, že ich dostali susedia alebo spolužiaci vášho dieťaťa. Väčšina bežných prechladnutí a infekcií dýchacích ciest je vírusových, a jediné, čo dieťa potrebuje, je domáci kľud, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov ako horúčka, nádcha, hnačka, vracanie a podobne. Ak máte o svoje dieťa obavy, kontaktujte svojho lekára.
Vývoj imunitného systému u detí a jeho vplyv na chorobnosť
Mnoho rodičov si kladie otázku, či je normálne, že ich dieťa po nástupe do jaslí, škôlky či školy býva častejšie choré. Nie ste v tom sami. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený. A tak sa môže stať, že sa vaša ratolesť vráti zo škôlky s upchatým nosom či kašľom, dokonca aj niekoľkokrát za rok. Zostaňte pokojní - vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.
Prirodzená obranyschopnosť sa vyvíja postupne
Prirodzenú obranyschopnosť nemôžeme vnímať ako od narodenia hotový „systém“. Lepšie ju vystihuje prirovnanie k živému organizmu, ktorý sa postupne vyvíja a mení. K vývoju imunity významne prispievajú podnety z prostredia, ktoré podporujú jej prospešné zmeny. Obzvlášť počas dospievania sa tento proces stáva ešte dôležitejším.
Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe - keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou.
Vplyv kolektívu na imunitu
Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať. Preto keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu - spravidla v jasliach či škôlke - jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať.
Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.
Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti.
Ako funguje váš imunitný systém
Faktory ovplyvňujúce budovanie detskej imunity
Budovanie imunity u detí ovplyvňuje nielen prostredie, ale aj celkový životný štýl a návyky.
Hygiena a kontakt s prostredím
Deti sú prirodzene kontaktné - pri hrách sa navzájom dotýkajú, sú blízko pri sebe, delia sa o hračky či učebné pomôcky. To všetko uľahčuje prenos infekcií. Aj keď je umývanie rúk jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku, u detí to nie je vždy jednoduché. Stačí letmý dotyk úst, nosa alebo očí a baktéria či vírus z ruky „preskočí“ do tela.
Pri starostlivosti o hygienu detí platí, že všetko s mierou. Nadmerná hygiena môže byť pre imunitný systém skôr prekážkou než pomocou. Dieťa, ktoré je príliš chránené pred bežnými nečistotami a mikroorganizmami, nedostáva dostatok podnetov na prirodzenú podporu imunity. Výsledkom môže byť väčšia náchylnosť na infekcie a alergie, pretože imunitný systém sa nenaučí efektívne reagovať na okolité prostredie. Bežné detské skúmanie sveta, hry v prírode či kontakt so zvieratami môžu byť pre imunitu cennejšie než sterilné prostredie.
Rola rodičov a rodinné prostredie
Budovanie imunity je aj zodpovednosťou rodičov. Úplne základné sú opatrenia, ktoré sú často podceňované - dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine.
Široká téma je aj pestrá a racionálna strava. V téme vyváženej stravy platia podobné pravidlá, ako aj pre dospelých - vitamíny, minerály a antioxidanty sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D. Napokon, deti často kopírujú správanie rodičov. Ak uvidia, že sami dbáte na zdravý životný štýl, budú ho prirodzene nasledovať.
Ďalšie faktory
Dôležité je dbať aj na správnu vlhkosť v domácnosti, ktorá by mala byť v rozmedzí 45-55 %. Príliš suchý vzduch dráždi sliznice a bráni im správne fungovať, zatiaľ čo príliš vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky pre množenie plesní a rôznych patogénov.
Významnú úlohu zohráva aj fyziológia. U detí nie je Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom, ešte úplne vyvinutá. Jej vývoj prebieha postupne a dokončuje sa približne do veku 6-7 rokov. Kým sa plne vyvinie, vírusy a baktérie môžu touto cestou jednoduchšie preniknúť do organizmu. V predškolskom veku majú deti často zväčšené nosné mandle, na ktorých tkanive sa môžu hromadiť baktérie spôsobujúce rôzne infekcie.
Kedy spozornieť a venovať pozornosť imunite dieťaťa?
Hoci zvýšená chorľavosť u detí je často normálnou súčasťou vývoja, existujú situácie, kedy je potrebné venovať imunite dieťaťa zvýšenú pozornosť.
Bežná chorobnosť vs. problémy s imunitou
Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.
Ak má dieťa napríklad 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií.
Jednoduchý prehľad si môže viesť aj rodič. Stačí si poznačiť, kedy bolo dieťa choré, aké príznaky sa vyskytli, ako dlho problémy trvali a aké lieky užívalo. Tieto informácie môžu pomôcť nielen pediatrovi, ale prípadne aj špecialistovi, ak bude jeho návšteva nevyhnutná.
Situácie vyžadujúce zvýšenú pozornosť
Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v nasledujúcich situáciách:
- Závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu.
- Dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú.
- Infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc.
- Dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu.
- Vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Časté detské choroby a ako s nimi bojovať
Je normálne, že je dieťa často choré? Túto otázku si položil asi každý rodič predškoláka, keď si zo škôlky už po niekoľkýkrát odvádzal dieťa s nádchou a kašľom. V prvom rade je dobré vedieť, čo je ešte norma a čo je už naozaj veľa.
Normy chorobnosti u detí
Priemerne bývajú deti choré 5- až 6-krát do roka. V normálnom rozsahu je aj 8 až 10 ochorení za rok. Do normy sa ale nepočítajú ochorenia s horúčkou, ktoré trvajú viac ako 5 dní, ani ťažkosti s dýchaním (napríklad plný nos) trvajúce viac ako 10 dní. Počítajte aj s tým, že deti s alergiami horných dýchacích ciest budú choré častejšie, alebo budú mať výraznejšie príznaky ochorení.
Najčastejšie detské ochorenia
Infekcie uší
Malé deti sú náchylnejšie na infekcie stredného ucha, pretože v detskom veku je Eustachova trubica krátka, tenká a viac horizontálna. Chladný vzduch spôsobuje, že napuchne a zachytáva tekutinu v strednom uchu, čím sa stáva dokonalým miestom pre baktérie a vírusy. Ďalším dôvodom častých bolestí ucha u detí je rezistencia baktérií voči antibiotikám. Väčšinu bolestí ucha však zvládnu deti aj bez nich.
Kedy k lekárovi: Pri bolesti ucha s horúčkou choďte k doktorovi okamžite. Ak bolí uško bez teploty a bolesť neprejde do dvoch dní s voľnopredajnými kvapkami, tiež vyhľadajte lekára. Normálne sú dve ušné infekcie ročne do troch rokov.
Rotavírus
Väčšinu hnačkovitých ochorení a vracania u detí spôsobuje vysokonákazlivý rotavírus. Najčastejšie sa vyskytuje na jeseň a v zime. Vo vzduchu žije niekoľko dní, na povrchoch prežíva až 7 hodín a ak sa dotknete infikovaného povrchu, na rukách prežije aj pol hodiny. Dostať rotavírus je teda naozaj veľmi jednoduché, aj keď si pravidelne umývate ruky. Do piatich rokov veku dostane rotavírus až 95 % detí.
Dôležité: Normálne sú jedna až tri rotavírusové infekcie ročne. Keďže hnačky pri rotavíruse môžu trvať aj týždeň, je potrebné dávať pozor na dehydratáciu.
Angína
Bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním, červené opuchnuté mandle (niekedy aj s bielymi ložiskami) a vysoké teploty signalizujú, že vaše dieťa práve prekonáva angínu. Angíny sú častejšie na jar a na jeseň. Lekár by mal testom zistiť, či nejde o bakteriálnu streptokokovú infekciu, na ktorú zaberajú iba antibiotiká a dôsledná liečba.
Dôležité: Jedna angína ročne je v norme, častejšie zápaly mandlí už patria do rúk odborného lekára. Nikdy nedávajte do škôlky dieťa, ktoré ešte berie antibiotiká!
Zápal dýchacích ciest
Infekcie dýchacích ciest sa vyskytujú najmä v zime a v prechode medzi letom a jeseňou. Prejavujú sa zvýšenou teplotou, plným nosom, kýchaním alebo kašľaním a sú najčastejším detským ochorením. Nezamieňajte si ich s chrípkou - tú spôsobuje iný vírus.
Najčastejšími ochoreniami dýchacích ciest sú:
- Nádcha - sopel, plný nos, bolesť hlavy, kýchanie.
- Zápal hrdla - bolesť hrdla, zvýšená teplota, únava.
- Zápal prínosových dutín (sinusitída) - bolesť hlavy, plný nos, teplota.
- Zápal priedušiek - kašeľ, teplota, malátnosť, únava.
- Zápal dýchacej trubice - kašeľ, teplota, malátnosť, únava.
Prechodené a nedoliečené infekcie horných dýchacích ciest, nádchy, soplíky a kašle sú príčinou opakovaných ochorení. Zápaly dýchacích ciest môžu mať deti až 8-krát ročne. Lekár určí, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu, a podľa toho nasadí liečbu. Ak sú nádchy, soplíky a kašle opakované a trvajú dlhšie ako týždeň až desať dní, požiadajte lekára nielen o pneumologické, ale aj o alergiologické či imunologické vyšetrenie.
Tipy na aktivity pre choré deti
Keď dieťa maróduje, trpíme spolu s ním a prajeme si, aby mu bolo zase lepšie. Akonáhle sa mu ale uľaví a naše prianie sa splní, nastáva nový problém: ako udržať neposedníkov v pokoji, aby sa choroba naozaj poriadne vyliečila? Samozrejme sa ponúka jedno veľmi jednoduché riešenie - televízia či tablet. Lenže nechať dieťa sledovať televíziu alebo hrať sa na tablete od rána až do večera nie je príliš vhodné ani výchovné.
Pevne veríme, že nasledujúce tipy vám pomôžu udržať vaše dieťa v pokoji a zabezpečiť mu potrebný odpočinok.
Aktivity podporujúce odpočinok a zábavu
- Pozeranie fotoalbumov: Spomienky na krásne chvíle navyše pomáhajú dieťaťku zabúdať na horúčku a prospievajú organizmu.
- Omaľovánky: Mať vždy pri sebe niekoľko omaľovánok a sledovať kreatívny proces na posteli.
- Flísová deka: Dajte na zem deku, zodvihnite jeden koniec deky a povedzte dieťaťu, aby si ľahlo na deku. Začnite s ním jazdiť po celom dome, spievať "Ide ide vláčik" - zaručená zábava.
- Klasické rodinné hry: Spoločenské hry sú zvyčajne zdĺhavé, takže si na ne v bežný deň nie vždy nájdete dostatok času. Pri chorobe nastáva ideálna príležitosť.
- Náš čas: Len maznanie a rozhovory, je to čas, kedy dieťa môže veľa pýtať a dostáva odpovede. Skúste knihu „Povedz mi PREČO?“ alebo „Povedz mi AKO?“.
- Filmy: Vytiahnite obľúbené DVD, pripravte popcorn a domáce kino môže začať. Veľa piesní si môžete nahlas spievať.
- Občerstvenie a nápoje: Deti majú často zakázané jesť v obývačke. Urobte výnimku, keď sú choré. Môžete priniesť rôzne ochutnávky drinkov a vymyslených dobrôt, ktoré dieťa potešia.
- Čítanie kníh: Vyberte si vaše obľúbené knihy a čítajte si navzájom.
- Camping v izbe: Zoberte kempingové vybavenie, vytvorte kreatívny bunker a čítajte knihy a pozerajte filmy o kempovaní.
- Vtipné slamkovanie: Použite rôzne vtipné slamky. Tekutiny sú nutnosťou, ak je vaše dieťa choré.
- Maľovanie nechtov: Dievčatá si milujú maľovať nechty.
- Magnetky: Hrajte sa s magnetkami, vyšlo veľa kníh s magnetkami.
- Lietadlá z papiera: Vytvárajte papierové lietadlá rôznych veľkostí. Vytvorte ich čo najviac a potom ich hádžte.
- Origami: Vytváranie skladaných papierových figúrok.
Strava chorého dieťaťa
Správna strava zohráva kľúčovú úlohu pri podpore imunity a urýchlení liečby detských ochorení. Cieľom je poskytnúť organizmu potrebné živiny bez zbytočnej záťaže.
Čo by malo byť v strave chorého dieťaťa
Základom jedálnička by mala byť zelenina a ovocie, najmä zelenina. Odporúčajú sa rôzne typy zeleninových polievok, ideálne s obsahom hlúbovej zeleniny (brokolica, kapusta, kel), nasekanej najemno alebo rozmixovanej a krátko povarenej. Tieto druhy zeleniny majú protizápalové a antioxidačné účinky, čím posilňujú imunitu.
Vhodné sú tiež zeleninové vývary z kostí (bez mäsa), krémové zeleninové polievky, pečená či parená zelenina, zeleninové placky, zeleninové rizoto, pšenoto, krúpoto, kukuričné cestoviny so zeleninovou omáčkou. Na chrumkanie sú vhodné cuketové tyčinky, na pochutenie tekvicové muffiny.
Pri horúčkach je vhodný čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami (konopné, ľanové, tekvicové). Ako desiata poslúži sezónne ovocie (nie citrusy či exotické ovocie, maliny, černice, sušené ovocie, džúsy či smoothies).
Zvýšený príjem zinku je dôležitý, nachádza sa napríklad v sezame, dyňových semienkach, fazuli azuki, slnečnicových semienkach či ryži. Štúdie ukazujú, že čierna baza a šťava z višní môžu potláčať rozvoj chrípkových vírusov a skracujú trvanie chrípky.
Pri hnačke podávajte podusené jabĺčko alebo banán. Mrkva zabraňuje usadzovaniu patogénov v čreve. Ryžová a ovsená kaša odľahčujú tráviaci trakt.
Fermentované potraviny (kyslá kapusta, pickles) sú plné enzýmov, probiotík a vitamínov, vrátane vitamínu C. Sú ľahšie stráviteľné a prospešné pre imunitný systém.
Čoho sa vyvarovať
V čase choroby by sa mali z jedálnička vylúčiť:
- Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky) - sú ťažšie stráviteľné a zaťažujú organizmus. Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí.
- Vyprážané potraviny - zaťažujú tráviaci systém a zhoršujú príznaky choroby.
- Pikantné a silne korenené jedlá - zaťažujú tráviaci a imunitný systém.
- Sladené nápoje, kola aj kofola - obsahujú cukry a sladidlá, dráždia hrdlo a môžu dehydratovať.
- Sladkosti - cukor podporuje množenie vírusov a baktérií a oslabuje biele krvinky.
- Laktóza a lepok - odporúča sa ich príjem zredukovať alebo úplne vylúčiť, najmä v podobe kupovaného pečiva. Vhodnejšie sú bezlepkové obilniny.
