Ako vychovaťDieťa

Kľúč k dobrej výchove dieťaťa spočíva v jasne stanovených očakávaniach rodičov, ktorým dieťa rozumie a vie, ako sa má správať. Ako hovorí autorka knihy Raising Kids in the 21st Century Sharon K. Hall, ak objasňujete svoje očakávania približne od obdobia batoľaťa, deti si ich postupne osvoja a začnú ich samy od seba očakávať. Deti prirodzene túžia potešiť svojich rodičov, a preto sa budú snažiť správať tak, ako ich to naučili, bez nutnosti neustáleho dohľadu.

Odborníci tvrdia, že deti už vo veku 18 mesiacov sú empatické a reagujú na očakávania svojich rodičov. Podľa Roberta Brooksa, spoluautora knihy Raising a Self-Disciplined Child, učenie malého dieťaťa sebadisciplíne nie je také skľučujúce, ako sa môže zdať. Zameraním sa na podstatné veci od veku okolo 2 rokov, dieťa si pravidlá rýchlo osvojí, aj keď spočiatku môže niektorým odolávať.

Základné princípy dobrej výchovy

1. Stanovte si pevné pravidlá a očakávajte rešpekt

Deti, ktoré majú pocit, že môžu robiť čokoľvek a dostať všetko, čo chcú, často fňukajú alebo majú záchvaty hnevu, keď ich požiadavky nie sú splnené. Je dôležité vysvetľovať dôvody určitých pravidiel. Nemusíte dávať deťom zložité vysvetlenia, ale ak pochopia jednoduché dôvody vašich pravidiel, uvedomia si, že nie sú svojvoľné a lepšie pochopia ich dôležitosť.

Nezabudnite dieťa pochváliť pri vhodnej príležitosti za dodržiavanie pravidiel. Či už si ustelie posteľ, pomôže pri prestretí stola alebo vytvára pekné vzťahy s inými deťmi, pochvala posilní jeho správanie. Príkladom sú slová ako: „Je skvelé, že si si spomenul na pravidlo, ako si ustlať posteľ. Som na teba taký hrdý, keď sa takto správaš!“ alebo „Bol si taký slušný, keď si povedal prosím.“

Rodičia by mali sami dodržiavať pravidlá, ktoré vyžadujú od svojich detí. Keď deti vidia, že sa rodičia správajú podľa očakávaní, budú chcieť robiť to isté. Ak sa dieťa cíti zle, pretože nedodržiava pravidlá, nesnažte sa okamžite minimalizovať jeho nepohodlie. Pocit viny je nevyhnutnou súčasťou učenia sa rozlišovať dobro a zlo. Namiesto toho, aby ste riešili všetko za dieťa, povedzte mu: „Viem, že sa cítiš zle.“

2. Budujte u dieťaťa zručnosti, ktoré mu pomôžu riešiť problémy

Jedným z hlavných dôvodov zlej výchovy detí je ich frustrácia a pocit bezmocnosti. Keď sú deti dostatočne staré na rozhodovanie, dovoľte im to. Podporujte ich v tom, aby veci skúšali viackrát. Aj keď je pre rodičov rýchlejšie urobiť veci za deti, je dôležité nechať ich premýšľať o veciach. Rozšírte kognitívne schopnosti svojho dieťaťa tým, že ho vyzývate, aby si samo nachádzalo odpovede na otázky súvisiace s jeho správaním.

3. Pomôžte deťom precvičiť si trpezlivosť

Čakanie je pre malé deti náročné, pretože svoje potreby dávajú najavo okamžite. Preto je obzvlášť dôležité, aby rodičia začali učiť trpezlivosti už v období batoľaťa. Občas nechajte dieťa čakať a nereagujte vždy hneď na jeho požiadavky. Dovoľte dieťaťu precítiť nepríjemnosť čakania, pretože je to účinný prostriedok na zmenu.

Batoľatá nedokážu vyjadriť svoju frustráciu z čakania, ale rodičia im môžu pomôcť tým, že im o ich pocitoch niečo povedia, vysvetlia, čo pociťujú, a pochvália ich, keď preukážu trpezlivosť. Napríklad, ak musí predškolák čakať, môžete povedať: „Viem, že je ťažké tu len tak stáť. Ale vykonávaš teraz úžasnú vec.“ Zapojte dieťa do aktivít, ktoré podporujú trpezlivosť, ako je stavanie zložitých stavieb z Lega, riešenie hlavolamov alebo sadenie semien kvetov a sledovanie ich rastu.

4. Dávajte dôraz na empatiu

Deti sa rodia s presvedčením, že svet sa točí okolo nich. Čím skôr im pomôžete pochopiť, že každý človek má pocity a emócie, tým menej pravdepodobné je, že sa budú správať spôsobom, ktorý obťažuje alebo zraňuje iných ľudí. Vždy, keď vaše dieťa prejaví úctu k niekomu inému, posilnite tento sklon pochvalou. Napríklad: „Bolo to od teba také milé, že si zabezpečila, že bábike je teplo a príjemne.“

Aj keď batoľaťu nemôžete vysvetliť empatiu priamo, môžete ho prinútiť premýšľať o pocitoch iných ľudí. Deti v tomto veku nerozumejú prednáškam, ale otázky môžu zvýšiť ich povedomie. Učte dieťa čítať reč tela, pretože schopnosť interpretovať gestá a výrazy tváre je základným spôsobom rozvoja empatie. Povedzte svojmu batoľaťu: „Pozri sa, ako vyzerala teta Janka, keď si sa s ňou podelil o svoj koláčik. Všimol si si, že sa usmievala?“

Ako zmeniť prístup k výchove

Často sa stretávame s tým, že deti nereagujú na opakované pokyny, kričanie alebo prosby rodičov. Zmena slov a prístupu môže priniesť pozitívne výsledky. Je dôležité ujasniť si, čo vlastne chceme, prečo to chceme, a nájsť slová, ako o to slušne požiadať a jasne vysvetliť, prečo to tak potrebujeme.

1. Miesto „Ukáž, spravím si to radšej sama.“

V takýchto situáciách je potrebné, aby sa rodičia zastavili, nadýchli a vydýchli, pretože často sme netrpezliví. Deti potrebujú na dokončenie vecí viac času. Dávajte im čas, vyjadrite im dôveru, nech sa snažia, ako dlho potrebujú, nech skúšajú, chybujú, zlyhávajú. Nech sa cítia dôležito, sebavedomo a napokon víťazne. Napríklad: „Zastavím sa, nadýchnem a počkám, kým to dokončíš. Vidím, že potrebuješ ešte chvíľu, počkám päť minút, ty zatiaľ dokonči, čo práve robíš.“

2. Miesto „Stokrát som ťa prosila, aby si to spravila a ty nič. Už aj choď to spraviť! Musím všetko robiť za teba! Vieš čo? Je mi to jedno, rob si, čo chceš!“

Namiesto toho môžete použiť alternatívy ako: „Chceš to urobiť sama, alebo potrebuješ, aby som ti s tým pomohla?“ alebo „Chceš odísť z návštevy teraz hneď alebo potrebuješ ešte päť minút?“ Následne dodržte dohodu: „Prešlo päť minút, obúvam sa!“ Alebo dajte dieťaťu možnosť voľby: „Chceš sa obuť sama, alebo ti s tým pomôžem?“

Pri zapájaní detí do aktivít im dávame možnosť vybrať si a spraviť to samostatne. Tým sa odpútajú od situácie odchodu a zároveň dobre reagujú na zodpovednosť a rozhodovanie samých za seba. Povedzte: „Vidím, že ti na tom záleží, tak budem rada, keby si sa sám rozhodol. Povedz si, čo potrebuješ. Budem šťastná za tvoju pomoc.“

3. Miesto „Buď opatrná, spadneš, pozor!“

Opatrnosť stačí špecifikovať. Frázy ako „spadneš, šmykneš sa, udrieš sa“ znižujú sebavedomie a istotu detí. Skúste rozvinúť ich kritické myslenie: „Čo si musíš pamätať, keď chodíš blízko rybníka?“ alebo „Ako budeš na seba dávať pozor, keď lezieš po preliezke?“ Ak dieťa robí niečo riskantné, môžete povedať: „Vidím, že sa ti páči behať po tom vysokom múriku - skúsiš po ňom chodiť ako korytnačka?“

4. Miesto „Buď ticho! Nekrič na mňa!“

Deti sú prirodzene rôzne hlučné. Ak dieťa o niečo žiadame, nezabudnime na očný kontakt, jemný dotyk a zníženie sa na ich úroveň. Namiesto kriku použite: „Prosím, hovor tichšie.“ alebo „Šepkaj.“ Ak obľubujete ich spev, ale nechcete rušenie, povedzte: „Zbožňujem tvoj spev, ale potrebujem, aby si takto spievala v záhradke/vonku/vo svojej izbičke. Nebudeme sa rušiť navzájom.“

5. Miesto „Ale to snáď nie, zase si vyliala! Čo si nedávala pozor? Hanba!“

Namiesto kritiky sa sústreďte na vnútornú motiváciu detí a ako ju podporiť: „Čo si sa naučila zo svojej chyby? Ako to spravíš nabudúce, aby sa ti to nevylialo?“

6. Miesto „Stop! Prestaň s tým! Nerob!“

Skúste sa sústrediť na jednoduché „prosím“: „Prosím, jemnejšie s tým hrnčekom.“ alebo „Prosím, odlož si topánky do botníka miesto na zem.“

7. Miesto „Nefňukaj stále. Neplač zase. Nemrnči, mám toho na dnes dosť! Si ako malé decko! Nebuď malá...“

Deti potrebujú prijať svoje emócie, aby ich mohli rýchlejšie prekonať. Nechajte ich, nech si emóciami preplávajú vlastným tempom: „Je v poriadku, že si smutný (alebo - ako sa cítiš?).“ Môžete tiež povedať: „Teraz ti nerozumiem, na chvíľu zastav, nádych, výdych a znovu mi skús povedať, čo potrebuješ.“ Podporujte ich slovami: „Som tu, keď ma potrebuješ. Verím, že nájdeš spôsob, ako sa o seba postarať. Čo ti pomôže?“

8. Miesto „Buď dobrý a poslušný.“

Buďte konkrétnejší a špecifikujte, čo od detí očakávate. V motivácii bábätiek a malých detí do 3 rokov majú rodičia nezastupiteľnú úlohu. Rozvoj motoriky a reči umožňujú dieťaťu spoznávať svet, čo má výraznú motivačnú hodnotu. Motivácia malých detí vychádza aj z ich potreby podnetov, je ovplyvnená okolnosťami a rozvíjajúcou sa osobnosťou dieťaťa, reakciami rodičov, úrovňou aktuálnych možností a schopností detí. Pozor treba dávať aj na nadmernú alebo neprimeranú stimuláciu.

Ako motivovať bábätká a malé deti

Motivácia bábätiek do 1 roka:

• Bezpečné a známe prostredie: Dieťa sa v prostredí, kde sa cíti ohrozené, nebude učiť.
• Fyzická prítomnosť láskavej osoby: V tomto období je to najčastejšie mama alebo otec.
• Primerané množstvo stimulov: Ukážte im, čo na čo slúži a dajte im možnosť manipulovať s hračkou, chytať ju, skúšať, čo sa s ňou dá robiť. Doprajte im dostatok času a neponúkajte naraz veľa podnetov.
• Opakovanie: Dieťa môže opakovane manipulovať s vlastným telom či predmetom bez prerušenia.
• Pozitívne reakcie: Vzťahová osoba s nimi nadväzuje očný kontakt, usmieva sa, oslovuje ich menom, prihovára sa im, dotýka sa ich láskavým spôsobom.
• Zrkadlenie: Vzťahová osoba zrkadlí bábätko.

Motivácia detí od 1 roka:

• Otváranie sa okoliu: V tomto veku sa deti postupne otvárajú svojmu širšiemu okoliu a chcú spoznávať svet, jeho pravidlá a zákonitosti.
• Domáce prostredie: Cielene ich rozvíjajte už v domácom prostredí.
• Kurzy: S deťmi v tomto veku už môžeme navštevovať aj nejaký kurz.
• Príjemné, láskyplné a bezpečné prostredie: Prostredie je jednoduché, čisté, organizované, nepreplnené.
• Objavovanie a skúmanie: Umožnite im objavovať, skúmať, spoznávať, dotýkať sa vecí a manipulovať s nimi.
• Hra a pohyb: Deti v tomto období skúšajú, čo sa stane, ak špliechajú vodu, ak skáču v kaluži. Užívajú si skákanie, behanie a celkovo pohyb.
• Zapojenie rodičov: Deti sa učia napodobňovaním a rodičia by mali byť vzorom.
• Úspech v činnosti: Zvoľte aktivity, ktoré nie sú ani príliš ľahké, ani príliš ťažké. Náročnosť postupne zvyšujte.
• Okamžitá spätná väzba: Našou pozornosťou, radosťou, úsmevom, pohladením či slovným ocenením.
• Povzbudenie a viera: Povzbudzujte ich a verte, že niečo zvládnu. Podporujte ich, keď niečo chcú vyskúšať.
• Vyskúšanie okolia: Nechajte deti skúmať okolie, neponáhľajte sa. Nekarhajte ich za to, že sa zašpinia.
• Oddych a voľná hra: Doprajte dieťaťu dostatok času aj na oddych a voľnú hru, aby ste ho nepresycovali stimulmi.
• Bezpečie a dôvera: Aj najodvážnejšie dieťa môže mať rešpekt a obavy. Dieťa vás používa ako „čerpaciu stanicu“ pre odvahu. Ak zistí, že prostredie a ľudia sú bezpeční, pridá sa k skupine.
• Neporovnávanie: Neporovnávajte svoje deti s inými.

Faktory, ktoré treba zvážiť pri rozhodovaní o dieťati

Rozhodnutie mať dieťa nie je jednoduché a vyžaduje si zváženie mnohých faktorov. Tu sú niektoré z nich:

Vzťah s partnerom

• Láskyplný a starostlivý vzťah: Ste v takomto vzťahu s partnerom, ktorý má rovnaké ciele výchovy ako vy?
• Opora a dôvera: Môžete sa na partnera spoľahnúť a dôverovať mu, že sa zodpovedne postaví do role otca a podporujúceho partnera?

Je dôležité si uvedomiť, že dieťa nezlepší problematický vzťah. Naopak, príchod dieťaťa zosilní všetky charakteristiky partnerstva. Ak existovali problémy pred deťmi, príchodom detí sa zvyčajne zhoršia.

Osobné faktory

• Vlastné ciele: Dosiahli ste svoje vzdelávacie a kariérne ciele? Ak máte pocit, že ešte nie ste tam, kde by ste chceli byť, možno je lepšie počkať.
• Zdravie: Ste zdravotne v poriadku? Tehotenstvo a výchova dieťaťa si vyžadujú dobrý zdravotný stav.
• Finančná stabilita: Máte stabilné finančné zázemie?
• Bývanie: Máte vhodné bytové podmienky pre dieťa?
• Vnútorná túžba: Cítite vnútornú túžbu po dieťati?

Otázky, ktoré si treba položiť

Holandská poradkyňa Evelien Isabella de Jong odporúča položiť si niekoľko otázok:

• Viete, akú máte povahu?
• Ako vnímate čas?
• Ako vám ide rozhodovanie sa?
• Čo vo svojom živote považujete za dobré?
• Čo chcete vo svojom živote dosiahnuť?

Neexistuje univerzálny návod, ako zistiť, či je ten správny čas na dieťa. Dôležité je počúvať svoje srdce a rozum, zvážiť všetky faktory a urobiť rozhodnutie, s ktorým budete spokojní.

tags: #chcem #byt #dieta