Genetika farby vlasov a očí: Od blond po ryšavú

Zvedavosť ohľadom vzhľadu budúceho dieťaťa je prirodzená. Aké oči zdedí? Aké vlásky bude mať? Bude mať olivovú pleť alebo ružovkastú? Otázky týkajúce sa dedičnosti farby vlasov a očí sú bežné a fascinujúce. Hoci presnú predpoveď vzhľadu dieťaťa nie je možné s istotou určiť, genetika nám ponúka určité vodidlá.

Základy genetiky farby vlasov a očí

Každý z nás je iný. Jeden je vysoký, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením. Existujú na to vzorce. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť.

Dedičnosť farby očí

Farba očí je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Kedysi sa predpokladalo, že hnedá farba očí je dominantná a modrá recesívna, no v skutočnosti je dedičnosť farby očí zložitejšia. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.

Pravdepodobnosť farby očí u detí

Pri dedičnosti farby očí treba brať do úvahy aj generáciu starých rodičov, keďže gény sa zvyknú prejavovať ob generáciu. Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. Je dôležité si uvedomiť, že tieto percentuálne vyjadrenia sú len orientačné a skutočný výsledok môže byť odlišný. Farba očí dieťaťa je komplexná kombinácia genetických faktorov a náhody.

Vysvetlivky ku génom a farbe očí

• HH - dva hnedé gény - výsledné oko je HNEDÉ
• Hm - hnedý a modrý gén - výsledné oko je HNEDÉ
• mm - dva modré gény - výsledné oko je MODRÉ

Rodič dáva dieťaťu polovicu genetickej výbavy. Ak má niekto hnedé oči, môže mať buď dva hnedé gény, alebo jeden hnedý a jeden modrý gén. Pretože hnedá je dominantná, prebije ten modrý gén a výsledné oko je hnedé, ale modrý gén stále ostáva a môže byť prenesený na dieťa. Ak aj druhý hnedooký rodič prenesie na dieťa modrý gén, tak potom majú dvaja hnedookí ľudia modrooké dieťa.

Kombinácie farieb očí rodičov a detí

Je dôležité pozrieť sa na svojich rodičov a prarodičov, aby ste zistili, akú genetickú výbavu má rodič.

Dedičnosť farby vlasov a ryšavosť

Červené vlasy alebo ľudovo ryšavé vlasy sú nepochybne výnimočné. Prirodzená ryšavá farba je totiž najvzácnejšia na svete a pýši sa ňou iba 1 až 2 % z celkovej populácie. Farba vlasov je kombináciou štyroch farebných pigmentov, ide sa o eumelanín, ktorý stojí za čiernym a hnedým sfarbením a feomelanín, ktorá má na svedomí červené a žlté odtiene. Každá z farieb vlasov má zároveň úroveň a tón. Úroveň určuje, či bude vlas tmavý, alebo svetlý, a tón je základná farba vlasov. Ryšavé vlasy majú zo všetkých farieb vlasov najvyššie množstvo feomelanínu - v priemere sa jedná o 67 % - a spravidla mávajú nízku úroveň eumelanínu.

National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.

Ryšavé dieťa tmavovlasých rodičov

Ak ste tmavovlasí, môže sa vám narodiť aj dieťa s ryšavými vlasmi. A ani v tom nemusí mať prsty sused. Áno, aj dvaja tmavovlasí môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov (a samozrejme vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov)… v prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov, atď…

Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy.

Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz.

Farba vlasov u novorodencov a jej zmeny

Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov.

Farba vlasov sa môže meniť aj v priebehu detstva. Napríklad, dieťa mohlo mať v detstve vlásky blond s jemným nádychom do ryšava, ktoré sa neskôr zmenili na teplejšiu žltú blond. V dospelosti sa farba vlasov môže ustáliť, ale niekedy dochádza k zmenám aj v dospelosti, napríklad tmavnutím vlasov.

Blond vlasy: Zaujímavosti a genetika

Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia. V súčasnosti sa predpokladá, že prirodzených blondiakov ubúda a za niekoľko storočí by už blond ľudia nemuseli existovať.

Vplyv genetiky na iné vlastnosti dieťaťa

Fyzická podobnosť detí s rodičmi nie je niečo, čo by nás prekvapilo. Oveľa menej sa však hovorí o tom, že geneticky deti dedia aj určité vlastnosti, ktoré sa stanú súčasťou jeho charakteru. Niektoré vás prekvapia! A na čo si dať pozor pri dedení po starých rodičoch?

Gény verzus Výchova: Dedičnosť Osobnosti

Diskusia o dedičnosti osobnostných vlastností sa vedie už celé stáročia. Existujú dva názorové tábory: prvý tvrdí, že dedičnosť osobnosti je záležitosťou prostredia a výchovy, druhý zase, že osobnosť je vo väčšej miere determinovaná génmi a dedičnosťou.

Dodnes sa uskutočnilo množstvo výskumov ľudského genómu, ktoré sa stali základom pre tvrdenie, že určité črty správania dedíme od svojich rodičov. Je tiež známe, že genetika má oveľa väčší podiel na rozvoji osobnosti, ako sa doteraz predpokladalo.

Výskum Dvojčiat: Prelom v Pohľade na Dedičnosť

Vedci z Minnesotskej univerzity 20 rokov skúmali 350 párov dvojčiat. Niektoré z nich vyrastali v rovnakom domácom prostredí, zatiaľ čo ostatné vyrastali v oddelených rodinách. Zozbierané pozorovania im umožnili určiť približný vplyv dedičnosti a prostredia na vývoj osobnostných vlastností. Dvojčatá boli podrobené rôznym testom osobnosti, najmä otázkam inšpirovaným testom osobnosti Veľkej päťky (otvorenosť voči skúsenostiam, svedomitosť, extroverzia, prívetivosť, neuroticizmus). Výsledky ukázali, že viac ako polovica rozdielov medzi dvojčatami je spôsobená genetickými faktormi. Osobnostné črty, ktoré sa považujú za najviac geneticky podmienené, sú ochota riskovať, zraniteľnosť voči stresu, ctižiadostivosť, pohoda a vodcovské schopnosti.

Zaujímavým zistením minnesotských výskumníkov je navyše fakt, že jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene sú si navzájom podobnejšie ako jednovaječné dvojčatá vychovávané spoločne, v jednej rodine. Súrodenci, ktorí vyrastajú spolu, majú možnosť uvedomiť si vzájomnú podobnosť a premyslene meniť svoje správanie.

Aké Osobnostné Črty Dediame po Rodičoch?

Vedci približujú, že osobnostné črty, ktoré dedíme, až zo 60 až 70 % závisia od génov. V dôsledku viacgeneračného dedenia ich však preberáme nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov a dokonca aj prastarých rodičov. Ktoré z nich sú najčastejšie podmienené geneticky?

• Ochota riskovať a vyhľadávať riziko - niektorí ľudia sú zjavne odvážnejší ako iní, a preto častejšie vyhľadávajú príležitosti na extrémne zážitky.
• Neuroticizmus - bolo dokázané, že úroveň úzkosti súvisí dokonca s niekoľkými génmi.
• Ambicióznosť - podľa zistenia vedcov sú ambície a úroveň odhodlania ovplyvnené rovnako 50 % genetikou a 50 % každodenným životom.
• Vodcovstvo - dá sa naučiť, ale štúdia na University College London zistila, že existuje genotyp s názvom rs4950, ktorý súvisí s prenosom vodcovských schopností od rodičov.
• Radosť zo života - odhaduje sa, že táto vlastnosť závisí až z 50 percent od odovzdaných génov.

Treba však zdôrazniť, že okrem dedičnosti a génov sa na formovaní osobnosti vo veľkej miere podieľa výchova a vplyv bezprostredného prostredia. Je prirodzené, že dieťa si berie za vzor postoje a správanie, ktoré reprezentujú jeho rodičia.

Čo Môžeme Zdediť po Babke a Dedkovi?

Proces dedenia génov je zložitý - zjednodušene: dieťa dostane 50 % génov od matky a 50 % génov od otca. Gény, ktoré sa prejavia u dieťaťa, závisia od ich „sily“. Z hodín genetiky si pamätáme, že gény môžu byť dominantné alebo recesívne. Najčastejšie sa prejavuje dominantná vlastnosť, hoci niekedy sa prejaví aj recesívna vlastnosť.

Ak si všimnete, že vaše dieťa je podobné vašej babičke alebo dedkovi, nie je na tom nič nezvyčajné. Väčšina ľudských vlastností je podmienená správnou kombináciou mnohých génov - patrí sem napríklad farba očí, dominantná ruka, farba vlasov alebo tvar uší.

Medzi dominantné znaky patrí tmavá farba očí, tmavá farba vlasov, pravá ruka, odstávajúce uši a schopnosť obracať jazyk. Dieťa môže zdediť tmavú farbu vlasov po matke, ktorá zdedila farbu vlasov po svojej matke. Niekedy sa stáva aj to, že určité vlastnosti zdedíme po rodičoch, ale neprejavia sa u nás, ale až u našich detí. Všetko závisí od špecifických kombinácií génov.

Jedna štúdia, ktorú v roku 2002 uskutočnil doktor Lars Bygren z Karolinského inštitútu v Štokholme, odhalila, že deti môžu zdediť sklon k obezite po starých rodičoch. Výskumník zistil, že ak starí rodičia z otcovej strany mali v mladosti sklon k prejedaniu, ich vnúčatá sa častejšie ako ich rovesníci prejedali, čo viedlo k nadváhe a obezite.

Pozor na Zdedené Choroby po Starých Rodičoch

Pri preventívnej zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležité poznať rodinnú anamnézu chorôb. Pri niektorých ochoreniach, vrátane napríklad rakoviny, je dedičnosť významným faktorom.

tags: #blond #vlasy #a #rysave #dieta