Proces osvojenia dieťaťa, známy aj ako adopcia, predstavuje právny inštitút, ktorým sa vytvára rodinné zázemie pre maloleté dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva alebo nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa tiež vzniká príbuzenský vzťah.
V slovenskom právnom poriadku je inštitút osvojenia chápaný ako výlučné alebo úplné, čo znamená, že dieťa sa stáva plnoprávnym členom rodiny osvojiteľa či osvojiteľov bez akýchkoľvek rozdielov, napríklad pri dedení.
Podmienky pre osvojiteľa
Osvojiť si maloleté dieťa môže fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce kritériá:
- Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Disponuje potrebnými osobnými predpokladmi, najmä zdravotnými, osobnostnými a morálnymi.
- Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu (Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele).
- Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Tieto podmienky sa nevzťahujú na situácie, keď je osvojiteľom manžel matky dieťaťa, ktorý s ňou žije v manželstve.
Vekový rozdiel
Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Zákon explicitne nešpecifikuje presné čísla, ale cieľom je zabezpečiť prirodzený rodinný vzťah. Nie je teda možné, aby si napríklad 18-roční manželia osvojili 16-ročné dieťa.
Kto môže osvojiť dieťa?
Zákon o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z.) definuje, kto môže dieťa osvojiť:
- Manželia ako spoločné dieťa.
- Jeden z manželov, ktorý žije s jedným z rodičov dieťaťa v manželstve.
- Pozostalá manželka/manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
V prípade, že je osvojiteľom osamelá osoba, ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, pretože tým vzniká neúplná rodina.
Proces osvojenia
Proces osvojenia je komplexný a zahŕňa niekoľko krokov:
1. Posúdenie vhodnosti žiadateľa
Žiadatelia o osvojenie musia absolvovať:
- Sociálno-psychologickú prípravu, ktorá im pomôže pripraviť sa na náročnosť náhradnej rodinnej starostlivosti.
- Návštevu sociálneho pracovníka v domácnosti na účely zistenia bytových, rodinných a sociálnych pomerov.
Informácie a potrebné tlačivá k žiadosti poskytne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVR).
2. Súhlasy
Na osvojenie je vo všeobecnosti potrebný súhlas oboch rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Existujú však výnimky:
- Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, alebo bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča.
- Ak bola spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje len vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
- Ak je osvojovaný maloletý rodič, je potrebný aj jeho súhlas, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
- V prípadoch, kedy nie je potrebný súhlas rodičov, jeho záujmy chráni opatrovník ustanovený súdom.
Súhlas rodiča musí mať písomnú formu a byť uskutočnený pred súdom, orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení. Súhlas možno odvolať len do času, kým nie je dieťa umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov na základe rozhodnutia súdu.
Súhlas druhého rodiča je nevyhnutný, pokiaľ nie je možné získať jeho súhlas a domnievate sa, že osvojenie je v záujme maloletého dieťaťa, je možné podať na súd návrh na nahradenie súhlasu druhého rodiča. Súd dá súhlas, ak zistí, že je to v záujme dieťaťa a ak otec dlhodobo nejaví záujem o dieťa.
V prípade, že dieťa nemá v rodnom liste uvedeného otca, je možné vyhlásením na matrike ustanoviť otcovstvo k dieťaťu.
3. Predosvojiteľská starostlivosť
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Počas tejto doby sa dieťa adaptuje v novom prostredí a nadväzuje sociálne a citové väzby. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
Výnimka platí v prípade, ak sa pestún rozhodne osvojiť dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, a táto starostlivosť trvala najmenej deväť mesiacov.
4. Súdne konanie
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Návrh sa podáva na miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko. K návrhu sa zvyčajne prikladajú:
- Sobášny list (ak sú osvojitelia manželia).
- Rodný list dieťaťa.
- Rodné listy osvojiteľov.
- Potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľa/ov.
- Výpis z registra trestov (nie starší ako 3 mesiace).
- Potvrdenie o príjme navrhovateľa/ov.
- Ďalšie doklady preukazujúce zázemie a morálne vlastnosti navrhovateľa/ov.
Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi účastníkov konania a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
Konanie o osvojení by malo byť ukončené najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu, pokiaľ nie sú objektívne prekážky pri vykonávaní dokazovania.
Právne následky osvojenia
Po právoplatnom osvojení:
- Vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi.
- Osvojiteľ nadobúda rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu (vyživovacia povinnosť, povinnosť vychovávať, zastupovať a spravovať majetok dieťaťa).
- Osvojencovi sa zapíše priezvisko osvojiteľa. V prípade spoločného osvojenia manželmi sa priezvisko určí vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva.
- Dochádza k zániku práv a povinností medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou.
Zrušenie osvojenia
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, a to do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Návrh na zrušenie môže podať osvojenec, osvojiteľ, alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.
Osvojenie priateľom matky (nie manželom)
Možnosť osvojenia dieťaťa priateľom matky, ktorý nie je jej manželom, zákon o rodine v súčasnosti priamo neupravuje. Vzhľadom na účel osvojenia, ktorým je vytvorenie rodinného zázemia a právny vzťah rodiča a dieťaťa, je takéto osvojenie vylúčené.
Pre úspešné osvojenie je najjednoduchšie, ak je osvojiteľom manžel rodiča dieťaťa. V takom prípade sa postupuje podľa § 100 zákona o rodine, ktorý umožňuje osvojenie jedným z manželov žijúcich s rodičom dieťaťa v manželstve.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak osvojenie nie je možné, alternatívou môže byť náhradná osobná starostlivosť, ktorá je upravená v § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem dieťaťa. Uprednostňuje sa príbuzný dieťaťa, ktorý spĺňa ustanovené predpoklady.