Odchod z detského domova, dnes známeho ako Centrum pre deti a rodiny (CDR), predstavuje pre mladého človeka významný životný míľnik. Tibor, otec troch detí, sa podelil o svoje skúsenosti s osamostatňovaním sa po odchode z inštitucionálnej starostlivosti. Jeho príbeh poukazuje na nedostatok prípravy a chýbajúce informácie, ktoré môžu mladých ľudí znevýhodniť v procese začleňovania sa do spoločnosti.
Odchod z detského domova a prvé kroky
Tibor spomína, že v čase jeho odchodu z detského domova nebola venovaná dostatočná pozornosť príprave na samostatný život. Informácie o dávkach či vybavovaní financií boli minimálne. Jeho primárnym cieľom bolo čo najrýchlejšie získať finančný príspevok na osamostatnenie, ktorý vtedy predstavoval približne 600 eur. Po odchode našiel útočisko v "dome na pol ceste" v Kremnici, kde mu bola pridelená práca a možnosť bývania.
Hľadanie koreňov a krutá realita
Vo veku približne 19 rokov sa Tibor spolu s bratom, ktorý bol stále v ústavnej starostlivosti, rozhodol vyhľadať svojho biologického otca. Toto stretnutie, hoci bolo prvým v živote, prinieslo sklamanie. Počas krátkeho pobytu u otca ich neustále žiadal o peniaze, čo viedlo k tomu, že na Vianoce ostali úplne bez prostriedkov. Obdobie od 24. decembra do 3. januára strávili s bratom na ulici, pričom sa živili z kontajnerov. Táto skúsenosť, najmä pohľad na brata konzumujúceho prezreté ovocie, ho hlboko zlomila a zanechala nezmazateľnú stopu.
Nájdenie zmyslu a hodnota rodiny
V ťažkej životnej situácii Tiborovi pomohla jeho priateľka, s ktorou sa zoznámil ešte počas pobytu v detskom domove. Uvedomil si, že rodina je najväčším bohatstvom a rozhodol sa svojej budúcej rodine dopriať to, čo jemu nebolo dopriate. Tento moment bol pre neho prelomovým, kedy sa po prvýkrát cítil ako skutočný muž. Zdôrazňuje, že práve chýbajúce informácie hýbu svetom a on ich vtedy mal nedostatok. Keby sa ocitol v podobnej situácii dnes, aktívnejšie by sa informoval o svojich právach a nárokoch, vrátane dávky v hmotnej núdzi.
Tibor tiež reflektuje svoje vtedajšie predsudky, napríklad presvedčenie, že ženy to budú mať ľahšie vďaka svojej kráse. Realita mu ukázala, že ženy sa často stávajú obeťami prostitúcie. Rovnako tak zistil, že mnohí jeho spolubývajúci z detského domova, o ktorých si myslel, že nemajú šancu na úspech kvôli napríklad rečovej vade, sa stali slušnými ľuďmi.
Výzvy samostatného života a návrat k zodpovednosti
Po svadbe s manželkou sa zmenila aj výška príspevku na osamostatnenie, ktorý sa znížil z 60 eur na 30 eur pre pár. Nájdenie a udržanie si práce bolo pre Tibora v Kremnici, kde bolo málo pracovných príležitostí, mimoriadne náročné. Nedokázal v práci vydržať osem hodín denne, ráno nevstal, chýbali mu pracovné návyky. Pre mladého človeka, ktorý si myslel, že má svet v malíčku, bola práca novou a nepoznanou výzvou.
Po narodení prvého dieťaťa Tibor cítil obrovskú zodpovednosť a strach, aby jeho synovi nevytvoril podobne zložité detstvo, aké mal sám. Vyrastal na striedačku v siedmich domovoch, robil hlúposti. Narodenie syna ho primälo k zodpovednejšiemu správaniu. Dnes pracuje ako obsluha stroja na výrobu sójových potravín vo Zvolene a je otcom troch synov.
Podpora a budovanie vzťahov
Tibor si udržiava kontakt s vychovávateľmi z Centier pre deti a rodiny, s ktorými má nadštandardné vzťahy, pripomínajúce rodinné puto. Vďačí tiež pracovníčkam organizácie Úsmev ako dar v Banskej Bystrici. Napriek tomu, že nebol naučený prejavovať emócie, dokáže verejne vyjadriť svoju lásku k rodine, aj keď s vyjadrením pocitov voči manželke má stále problém.
V budúcnosti by svojim deťom rád ukázal, aké náročné je vyrastať v detskom domove. Jeho životná skúsenosť ho priviedla k myšlienke podpory detí, ktoré vyrastajú mimo vlastnej rodiny. Organizácia BUDDY sa zameriava práve na tieto deti, najmä vo veku 12-16 rokov, u ktorých je nízka miera adopcií a je pravdepodobné, že dospievanie strávia v centre.
Program BUDDY: Pomoc deťom v inštitúciách
Program BUDDY hľadá dobrovoľníkov s motiváciou pomáhať, túžbou po hlbšom zmysle života a ochotou investovať svoj čas. Dobrovoľník, nazývaný BUDDY, sa pravidelne každý týždeň stretáva s jedným dieťaťom mimo centra a buduje s ním dlhodobý priateľský vzťah. Cieľom je dieťa prijímať, počúvať, nesúdiť, rozumieť a podporovať ho.
Prínosy programu BUDDY pre deti:
- Odchádza samota: Deti v CDR žijú v skupinách, ale často sa cítia osamelé. BUDDY vzťah im poskytuje individuálnu pozornosť.
- Obnovuje sa dôvera: Traumatické zážitky často narúšajú dôveru v dospelých. BUDDY vzťah môže byť korektívnou skúsenosťou, ktorá obnoví dôveru v seba a svet.
- Mizne rizikové správanie: Deti s traumou sa môžu prejavovať nevhodným správaním. V BUDDY vzťahu sa často upokoja a pristupujú k životu zodpovednejšie.
Program je otvorený pre dobrovoľníkov všetkých farieb pleti, národností, vierovyznaní a sexuálnych orientácií. Potrební sú stabilní, trpezliví, empatickí, zodpovední a flexibilní dospelí, ktorí vedia darovať svoj čas pravidelne a dlhodobo. Každý vybratý BUDDY dobrovoľník absolvuje celodenné vstupné školenie a pod dohľadom BUDDY koordinátorky sa zoznámi s dieťaťom.
Systém kamarátov
Výzvy mladých dospelých na Slovensku
Bývanie s dospelými deťmi predstavuje výzvu aj pre rodiny, ktoré nie sú spojené s inštitucionálnou starostlivosťou. Na Slovensku žije až tri štvrtiny mladých ľudí vo veku od 18 do 34 rokov v domácnostiach rodičov, čo je najvyšší podiel v rámci EÚ. Priemerný vek, kedy mladí Slováci opúšťajú rodičovský dom, je takmer 31 rokov.
Stanovenie pravidiel a zodpovednosť
Hoci mozog dospievajúcich sa vyvíja až do veku približne 23 rokov, v domácnosti s dospelými deťmi by mali platiť jasné pravidlá. Tieto pravidlá by mali vychádzať zo základných hodnôt a morálky, ako napríklad pravidlo o neubližovaní, žiadny alkohol či drogy. Zároveň by mali byť pravidlá prispôsobené dospelým deťom, ktoré by mali mať viac zodpovednosti a voľnosti, ktorú si však musia zaslúžiť.
Rodičia by mali vnímať svoje dospelé deti ako hostí, ktorí bývajú pod ich strechou a mali by dodržiavať stanovené pravidlá. Dôležité je uvedomiť si vlastné obavy a úzkosti, ktoré môžu viesť k ospravedlňovaniu nečinnosti detí. Zbaviť sa obáv znamená postaviť sa im čelom a motivovať deti k akcii a zodpovednosti za vlastný život.
Základné finančné pravidlá a nezávislosť
Bývanie pod jednou strechou s dospelými deťmi si vyžaduje aj dodržiavanie základných finančných pravidiel. Rodičia by nemali dovoliť deťom bývať bezplatne, nakoľko to nepodporuje učenie sa finančnej zodpovednosti. Je dôležité otvorene komunikovať očakávania, stanoviť si ciele a dohodnúť sa na dĺžke pobytu. Spoločné delenie účtov, platenie poistenia či údržby vozidla sú príklady, ako podporiť nezávislosť detí.
Príkladom extrémnej situácie je prípad talianskej ženy, ktorá zažalovala svojich dospelých synov za to, že odmietajú opustiť jej dom. Napriek tomu, že jeden syn má 40 a druhý 42 rokov, nepodieľajú sa na domácich prácach ani finančne na prevádzke domácnosti. Sudkyňa jej dala za pravdu s odôvodnením, že podľa talianskeho práva nemá plnoletý človek nárok bývať v dome rodičov, ak si to oni výslovne neprajú.
Dôležité je pripomínať si, že cieľom nie je zarobiť na deťoch, ani im všetko zadarmo poskytovať, ale trvať na tom, aby sa naučili šetriť a postarať sa o seba. Posielanie detí do sveta s minimálnym vreckovým a ukazovanie riešení, ktorými je nájsť si prácu a postarať sa o seba, je základom pre ich úspešné osamostatnenie.