V posledných rokoch akoby rodičia zabúdali na tzv. Kinderstube - teda na „dobrú výchovu“. Nemusíme ju vnímať nutne tak, že naše deti by neustále mali chodiť v oblečkoch, pri stretnutí s dospelými robiť pukerlíky a „ručičky bozkávať“. Predsa však existujú isté pravidlá slušného správania, ktoré by deti mali dodržiavať a ktoré by ich mali naučiť ich rodičia.
Rodina ako základná škola správania
Už Ján Amos Komenský hovoril, že rodina je základnou jednotkou, v ktorej dieťa spoznáva vzťahy hierarchické i demokratické a učí sa byť členom spoločnosti. Nedostatok tohto rodičovského školenia sa doháňa veľmi ťažko. V rodine sa človek učí altruizmu, nezištnej pomoci a spolupráci. V rodine sa učí tie najzákladnejšie pravidlá fungovania medzi ostatnými ľuďmi. Prečo potom vidíme v nákupnom centre, ako si dieťa vylezie v botičkách na sedadlo, kam by sme si my chceli sadnúť vo svojich svetlých gatiach a maminka dieťatka sa na tom radostne zabáva? Prečo rodičia nechajú svoje deti pobehovať po obchode a trieskať s vystaveným tovarom? Prečo rodičia na návšteve u druhých ľudí ani brvou nemihnú, keď ich dieťa vlezie do špajze, či do chladničky a vezme si odtiaľ, čo chce?
Základné pravidlá slušného správania
Počkať, kým ich niekto vpustí
Deti obvykle milujú klopanie na dvere a vyzváňanie na zvonček. Keď už sa dvere otvoria, často sa vrútia dovnútra, bez pozdravu alebo pozvania, aby vošli. Ak sa vám toto stalo, pri ďalšej návšteve poproste svoje deti o trpezlivosť. Ukážte im, že stačí zaklopať dva - tri razy. Ak je dieťa netrpezlivé, jemne ho chyťte za rameno ako signál, že ho vnímate a že vidíte, ako sa snaží.
Vhodne osloviť dospelých
Precvičte s dieťaťom, ako presne majú osloviť dospelých, ktorých možno nepoznajú nejako blízko, ale občas sa s nimi do kontaktu dostanú. Využite rolové hry a používajte tituly Pán, Pani, Doktor. Dieťaťu zahrajte cudzieho dospelého vy. „Dobrý deň, Pani Nováková, môžem vás poprosiť …?“, „Dobrý deň pani doktorka, chcela by som vás poprosiť o …“. Nabudúce, keď budú deti v kontakte s menej známymi dospelými, budú sa cítiť istejšie.
Nebrať si jedlo a pitie bez toho, aby sa vopred spýtalo
Deti obvykle neváhajú a v rámci svojej spontaneity idú na prieskum chladničky či koláčikov. Ak sa občerstvenie na návšteve nepodáva hneď, pripomeňte dieťaťu, že je slušné počkať a nie hneď si niečo pýtať - samozrejme okrem toho, ak si dieťa poprosí pohár vody. Ak je aj občerstvenie na stole, je vhodné počkať, kým hostiteľ vyzve prítomných, aby sa ponúkli.
Správať sa na návšteve ako hosť
Niektoré deti sa hneď všade cítia „ako doma“. A hneď ich nájdete v spálni, na dvorčeku, v kuchyni - bez toho, že by im to niekto dovolil. Hoci by to bolo i v byte starej mamy, je slušné sa spýtať a až po dovolení ísť tam, kam dieťa chcelo. Ideálne tak, že sa vyhne behaniu, skákaniu, dupaniu. Dieťa by sa nemalo dotýkať čohokoľvek bez predošlého dovolenia majiteľa. Učte dieťa pýtať si dovolenie.
Ponúknuť hostiteľovi pomoc
Ochotný dobrovoľník, ktorý ponosí veci z kuchyne na stôl, prípadne prestrie, je vždy vítaný. Povzbuďte svoje dieťa, aby sa hostiteľov spýtalo, ako môže pomôcť.
Zjesť to, čo sa položí na stôl
„Doma jedz, čo máš, u druhých, čo ti dajú.“ Toto porekadlo sme sa učili ako deti. Dnešné deti, s množstvom diét a vymýšľancov, na návštevách často ohŕňajú nos a zvestujú, že toto, či ono nejedia. K pravidlám slušného správania patrí, že na návšteve ochutnáte troška zo všetkého ponúknutého, hoci to nie je vaše obľúbené jedlo. Aj keď by sme pominiuli toto pravidlo a pýtali sa, prečo by sme my, či dieťa mali jesť niečo, čo nám nechutí, minimum slušnosti je, že nebudeme robiť „oči“, tváriť sa mrzuto a pýtať pre dieťa iné jedlo. Nie je to dobrý príklad pre dieťa samotné. Nenaučí sa potom napr. ochutnať nič nové a nenaučí sa ani oceniť, že hostiteľ sa snažil a robil najlepšie, ako vedel. Ak máte dieťa so špeciálnymi stravovacími potrebami, prineste si z domu svoje jedlo, ktoré mu môžete ponúknuť. Ak viete, že vaše dieťa len vymýšľa (pretože ste mu dali tú slobodu, aby vymýšľať mohlo), nechajte ho tak, bez jedla.
Nedržať lakte na stole
Hoci sa môže zdať, že lakte opreté pri jedle o stôl sú komfortnou polohou, je to proti etikete. Platí to pre deti i dospelých. Ukážte svojim deťom, že ruky patria na stôl, pozdĺž taniera alebo pozdĺž tela, ak práve nejete, prípadne položené na stehnách.
Ostať v dobrej nálade, keď dostáva darčeky
Jediné, čo by bolo na mieste, keď dieťa dostane darček, je, že poďakuje. Deti však spontánne povedia: „To už mám.“, „Chcel som niečo iné.“, „To sa mi nepáči.“ Opäť môžete využiť rolové hry a trénovať, ako zvládnuť takúto situáciu. Vezmite plyšového macka a povedzte dieťaťu napr.: „Viem, že si si veľmi priala bábiku. Toto je plyšový macko. Aj keď si sklamaný, patrí sa poďakovať.“ Je vhodné hovoriť s dieťaťom, že druhá strana sa snažila urobiť mu radosť a hoci sa s darčekom príliš netrafila, úmysel bol dobrý. Je fajn, pokiaľ sa deti naučia aj na „nevhodných“ darčekoch nájsť niečo pozitívne. To sa ale musia naučiť. Tiež to môžete trénovať, aby dieťa, keď sa ho darca spýta, ako sa mu darček páči, vedelo napr. oceniť vtipnosť darčeka alebo obľúbenú farbu, prípadne, že darček určite využije v škole.
Princípy pozitívnej výchovy
Slušné správanie detí je dôležitým základom pre ich budúcnosť. Už od útleho veku je kľúčové učiť deti, ako komunikovať s rešpektom, dodržiavať pravidlá a byť ohľaduplné voči ostatným. Vhodné správanie pomáha deťom nadväzovať zdravé medziľudské vzťahy a lepšie sa začleniť do spoločnosti.
Deti napodobňujú dospelých
Ako sa budete správať k dieťaťu, takéto správanie si osvojí. Hovoriť dieťaťu, čo má povedať, nie je zdvorilé. Nepatrí to k správaniu, ktoré by ste ho chceli naučiť. Môžeme ísť príkladom pri našich interakciách s okolím tým, že vyjadrujeme vďaku, veľkoryso sa delíme a rokujeme s ostatnými láskavo. Aby sa vaše dieťa učilo slušnému správaniu s nadšením a malo radosť, že sa chová správne, potrebuje vidieť, že aj vy máte radosť, keď prejavujete druhým slušnosť a zdvorilosť.
Vysvetľovanie a podpora zodpovednosti
Ak chcete naučiť dieťa vďačnosti, vyjadrujte svoju vďaku za jeho prítomnosť vo vašom živote: „To bola taká radosť, stráviť s tebou popoludnie.“ Musíte mu poskytovať dostatok slobody a príležitosti, aby vyjadrilo svoje bolestné pocity. Deti, rovnako ako dospelí, môžu prežívať láskavosť a veľkorysosť najlepšie, keď nie sú pohltené zlými pocitmi. Keď mi dieťa povie: „Nenávidím svoju sestru“, uznám jeho pocity a prijmem jeho emocionálny výbuch - len vtedy sa od týchto pocitov oslobodí a môže mať sestru zasa rado. Ak bolestné alebo zlostné pocity iba utlmíte, láska a láskavosť ustanú rovnako.
Má vaše dieťa tendenciu viniť ostatných takmer zo všetkých chýb a nepríjemností? Deti v tomto veku nechápu, že každý robí chyby. Zostaňte pokojný. Vyhnite sa hádkam s dieťaťom, keď trvá na tom, že niečo nie je jeho chyba. Namiesto toho reagujte pokojne. Ujasnite si, že ospravedlnenie správania dieťaťa neznamená, že zaň nie je zodpovedné.
Podporujte osobnú zodpovednosť. Naučte svoje dieťa rozlišovať medzi vysvetlením, výhovorkou a ospravedlňovaním svojho správania. Vysvetlenie prijíma osobnú zodpovednosť, zatiaľ čo pri výhovorke majú ľudia tendenciu obviňovať iných ľudí. Vysvetlenie má pomôcť ostatným pochopiť situáciu, zatiaľ čo ospravedlnenie je zvyčajne určené na ospravedlnenie chyby. Deti (ako aj mnoho dospelých) majú niekedy problém rozpoznať rozdiel. Pomôžte vášmu dieťaťu zistiť, že medzi obviňovaním iných a prijatím osobnej zodpovednosti je veľký rozdiel. Zahrajte si rôzne hypotetické situácie a požiadajte dieťa, aby zistilo, kedy sa ospravedlňuje, a naopak, kedy ponúka vysvetlenie. Povzbudzujte svoje dieťa, aby upozorňovalo na vysvetlenia a výhovorky, keď spolu sledujete nejaký film alebo čítate knihu.
Naučte dieťa riešiť problémy. Keď sa vaše dieťa pokúša obviňovať ostatných ľudí zo svojich chýb a problémov, zamerajte sa na to, ako vy sami reagujete. Napríklad, ak povie: „Dostal som zlú známku z môjho projektu, pretože učiteľ mi nevysvetlil, ako na to,“ spýtajte sa: „A čo si s tým mohol urobiť?“ Je dôležité, aby dieťa pochopilo, že mohlo požiadať o vysvetlenie alebo vyhľadať pomoc, namiesto toho, aby učiteľku obviňovalo zo zlej známky. Je potrebné, aby vaše dieťa dokázalo rozpoznať, že má na výber, ako bude reagovať. Ak dieťa jeho sestra kopne, nemusí ju biť. Namiesto toho môže požiadať o pomoc, povedať jej, aby prestala.
Zdôraznite poučenie z chýb. Naučte svoje dieťa, že chyby sú príležitosťou na učenie. Keď deti považujú chyby za spôsob, ktorý im môže pomôcť učiť sa a posunúť sa vpred, je menej pravdepodobné, že sa pokúsia zakryť svoje chyby alebo z nich obviňovať iných ľudí. Ukážte im, že robiť chyby nie je zlé, ale je dôležité sa z týchto chýb poučiť, aby sa neopakovali. Pochváľte svoje dieťa, že hovorí pravdu alebo preberá zodpovednosť za svoje správanie.
Držte sa svojich pravidiel. Všetci občas povolíme vo svojich pravidlách. Ak vás však pravidelne žalostné prosby dieťaťa presvedčia, aby ste nevymáhali trest, vaše dieťa zistí, že nemusí brať pravidlá vážne. Aby sa naučilo vlastnej zodpovednosti, musí sa naučiť akceptovať dôsledky svojich slov, činov a rozhodnutí.
Uľahčite im to. Ak chcete, aby za vami vaše dieťa prišlo vždy s pravdou, pokúste sa zachovať pokoj pri vyjadrovaní svojej nespokojnosti s nevhodným správaním. Tým, že ostanete pokojný a prístupný, je pravdepodobnejšie, že sa vaše dieťa pred vami nebude báť priznať svoje chyby a zlyhania. Dajte mu vedieť, že každý robí chyby, a najdôležitejšie je, aby hovorilo pravdu, poučilo sa zo situácie a pokúsilo sa napraviť svoje chyby. Potom sa porozprávajte o tom, čo mohlo vaše dieťa urobiť inak, ako to môže vylepšiť a aj o prípadných následkoch.
Alternatívy k fyzickým trestom
Aj keď mnohí rodičia používajú bitku ako hlavný prostriedok na výchovu, neznamená to automaticky, že tento spôsob je účinný. Je tiež známe, že fyzický trest môže dočasne pomôcť zastaviť neželané chovanie dieťaťa, no negatívne následky takýchto trestov ďaleko prevyšujú ich prínos. Jediné, čo skutočne dokážeme bitkou dosiahnuť je, že sa nás dieťa bude báť a v konečnom dôsledku to môže viesť k ešte väčšej agresivite u dieťaťa.
5 spôsobov, ako deti naučiť disciplíne bez fyzických trestov
- Berte do úvahy nevyzretý mozog vášho dieťaťa
Detský mozog nie je dostatočne zrelý na to, aby zvládal robiť správne rozhodnutie a ani schopnosť racionálneho úsudku nie je dosť vyvinutá. Preto je úplne prirodzené, že musíte vášmu dvojročnému dieťaťu zas a znova opakovať, že sa nesmie dotýkať horúcej rúry či kresliť po stene. Jeho mozog a sebaregulačné schopnosti zatiaľ nie sú rozvinuté, a tak ho musíte jednoducho rozptýliť alebo odviesť jeho pozornosť inam. - Dajte si prestávku
Je prirodzené, že občas nezvládate vlastné emócie a keď je toho na vás priveľa, cítite, že už-už máte tendenciu dať dieťaťu „výchovnú“ po zadku. Dôležité však je vedieť v týchto situáciách udržať si chladnú hlavu a radšej napríklad odísť a dať si prestávku na upokojenie a nepodľahnúť emóciám. Vzdialenie sa od náročnej situácie vám dá priestor uvedomiť si svoje pocity a zvládnuť ich bez toho, aby ste „vyleteli“ a udreli svoje dieťa. Deti nám v takýchto situáciách často len ukazujú naše vlastné hlboko uložené zranenia z vlastného detstva a my máme tendenciu na ne prehnane reagovať. - Všímajte si, čo funguje
Veľa rodičov sa presvedčí o tom, že ak dajú dieťaťu „výchovnú“, jeho správanie sa automaticky nenapraví, alebo len nachvíľku. To znamená, že tento spôsob je nefunkčný. Podobne je to aj s krikom. Veľakrát rodičia na dieťa nakričia a ono možno zo strachu urobí, čo chceme. Z dlhodobého hľadiska to ale opäť nie je funkčné riešenie a dosiahneme skôr to, že sa nás dieťa bude báť. Niekedy dokonca deti akoby reagovali presne opačne - čím viac na ne kričíte, tým viac robia to, čo je dôvodom vášho kriku. Problém je hlbšie. Keď totiž dieťa udriete, neostáva to len na úrovni jeho tela. Dieťa sa cíti šikanované a zastrašované, vplýva to negatívne na jeho pocit sebahodnoty a následne sa to prejavuje v jeho správaní. Podobne je to aj s krikom. Krik nevedie k poslušnému dieťaťu, ale vie narobiť veľké škody na duši malého človiečika a navyše poškodzuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, jeho dôveru voči nám. - Buďte s partnerom jednotní
Veľmi dôležité je, aby rodičia boli jednotní v tom, čo je a čo nie je z pohľadu správania dieťaťa v poriadku. Ak jeden z rodičov nevidí problém nechať dieťa skákať po posteli, no druhý z rodičov bude za to trestať, dieťa bude zmätené. Aby sa dieťa naučilo, čo je akceptovateľné a čo nie, potrebujú byť rodičia v tomto smere zjednotení. - Premýšľajte predtým, než zareagujete
Bábätká sa rodia s mozgom, ktorý sa postupne rozvíja. Pre správny vývoj mozgu a všetkých jeho schopností je kľúčové milujúce prostredie, teda najmä milujúci rodičia. V bezpečnom a láskyplnom prostredí sa môžu u dieťaťa správne vyvinúť schopnosti ako empatia, emocionálna stabilita a inteligencia. Preto je nesprávne a pre zdravý vývoj mozgu vášho dieťaťa nevhodné, ak napríklad potrestáte batoľa za to, že s nadšením skočí do každej kaluže, ktorú nájde (aj keď ste mu už desaťkrát vysvetlili, že nesmie, lebo bude mokré a špinavé). Iné je to už s 5-ročným dieťaťom, ktoré sa takto správa - v takomto veku už dieťa je schopné rozumieť tomu, prečo nechcete, aby skákalo do kaluže a zvyčajne mu to stačí láskavo vysvetliť (niekedy i viackrát). Predtým, než zareagujete, je jednoducho dôležité mať vždy na zreteli vek dieťatka a brať ohľad na to, do akej miery sú jeho rozumové schopnosti vyvinuté. Správanie našich detí totiž naozaj často nie je žiadnym „neposlúchaním“ alebo vzdorovaním, ale úplne normálnymi prejavmi z pohľadu vývoja ich mozgu.
V láskavom a rešpektujúcom prostredí môžu vyrásť šťastnejšie a emocionálne silnejšie deti.
Závažná chyba rodičov pri výchove detí. Ako vychovať šťastné dieťa?
V konečnom dôsledku teda možno jednoznačne povedať, že fyzické tresty neprinášajú dobré správanie u detí. Veľmi negatívne však vplývajú na vzťah medzi nami a našimi ratolesťami. Preto je lepšie využívať silu pozitívneho posilnenia, aby nás deti počúvali a rešpektovali.
Ak cítite, že vás správanie vášho dieťaťa vytáča a neviete sa často ovládať, môže vám veľmi pomôcť pozrieť sa na svoje vlastné detstvo. Deti nám totiž veľakrát zrkadlia naše nespracované traumy, ktoré zas a znova ožívajú, keď sa staneme rodičmi. Veľkým pomocníkom preto môže byť aj terapia, ktorá nebude prínosom len pre vás, ale aj pre vaše deti.
Knihy ako zdroj inšpirácie
Kniha Ako naučiť deti pravidlá od Annette Kast-Zahn obsahuje rady pre rodičov, ktorí chcú byť svojim deťom priateľskou oporou, dopriať im dostatok slobody a voľnosti, ale nechcú, aby sa im ich liberálny prístup vymkol z rúk. Aj dobré dieťa potrebuje hranice a pravidlá. Kniha je určená rodičom, ktorí chcú byť svojim deťom priateľskou oporou, dopriať im dostatok slobody a voľnosti, ale nechcú, aby sa im ich liberálny prístup vymkol z rúk. Deti potrebujú mať stanovené hranice správania a konkrétne pravidlá, aby sa vo svojej rodine cítili isto a bezpečne. Nájdete tu konkrétne praktické rady, ako na to.
Kniha patrí do štvordielnej série bestsellerov tejto autorky. Deti potrebujú, aby im rodičia určili hranice. Ale ako také výchovné hranice stanoviť a ako deti naučiť, aby dodržiavali určené pravidlá? V knihe nájdete:
- Prečo deti potrebujú pravidlá a prečo nemôžu „rásť ako drevo v lese“.
- Odporúčané a veku primerané pravidlá, ktoré sú už deti schopné akceptovať.
- Ako pravidlá nastoliť a ako ich deťom odovzdať, aby bol ich účinok čo najväčší.
- Prečo sa deti niekedy správajú nevhodne a prečo robia „napriek“.
- Ako dieťaťu dodávať sebavedomie, ako deti chváliť a odmeňovať, ako v nich podporiť to najlepšie.
- Kde sa rodičia dopúšťajú najčastejšie výchovných chýb a ako ich napraviť.
- Prečo je dôležité byť vo výchove dôsledným a kam vedie nedôslednosť.
- Pomocné rozprávkové príbehy, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu zvládnuť niektorý z problémov (napr. ako sa zbaviť cumlíka).
Autorka Annette Kast-Zahn je skúsená psychologička, ktorá napísala niekoľko bestsellerov o výchove.
Ďalšie tipy pre pozitívne správanie
- Chváľte správanie, ktoré chcete vidieť
Pochváľte svoje deti, keď sa dobre správajú. To ich uistí, že si to všímate, je to pre vás dôležité a že vám na nich záleží. Deti tiež častejšie opakujú správanie, za ktoré dostávajú pochvalu. Taktiež buďte konkrétni pri pochvale a rozpoznajte ich silné stránky. Napríklad: „Veľmi pekne sa ti podarilo upratať svoje hračky do políc“ namiesto „Pekne si upratala izbu“. - Pokúste sa presmerovať nežiaduce správanie
Ak si začnete všímať „spúšťače“ (napr. hlad alebo únava) alebo skoré príznaky nežiaduceho správania, je dôležité zastaviť takéto správanie skôr, ako začne. Keď začnú byť nepokojné, môžete ich rozptýliť inou činnosťou. Vy ste odborník na svoje deti. Identifikácia akýchkoľvek spúšťačov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť nežiaduceho správania, pomôže časom zabrániť rozvoju tohto správania. - Kňučanie rázne odmietnite
Ak sa podvolíte, keď deti pre niečo kňučia, môžete ich naučiť kňučať viac. Vaše „NIE“ má znamenať „nie“ a nemalo by znieť ako „možno“. - Držte sa rutiny
Snažte sa udržiavať konzistentný denný režim, aby deti vedeli, čo môžu očakávať. Rutiny im pomáhajú cítiť sa bezpečnejšie a môžu pomôcť zlepšiť frekvenciu požadovaného správania. Vytvorte pre nich plán, denný režim, ktorý zahŕňa vstávanie, zdriemnutie, jedlo, hru, čítanie a čas strávený s rovesníkmi a rodinou. - Vytvorte prostredie pre dobré správanie
Prostredie, v ktorom deti vyrastajú, môže tiež ovplyvniť a formovať ich správanie. Všetky deti sú jedinečné a budú reagovať odlišne. Ak tieto nápady vyskúšate a dáte im dostatok času na prejavenie svojich efektov, mali by vám z dlhodobého hľadiska pomôcť lepšie zvládať správanie detí. Nevzdávajte sa, ak sa veci hneď nezlepšia. Bude chvíľu trvať, kým sa prispôsobíte svojmu novému prístupu, preto sa snažte byť trpezliví a pozitívni. Ak budete pokračovať, obaja by ste mali vidieť zlepšenie.