Anatomické a fyziologické odlišnosti detí od dospelých ovplyvňujú príznaky a priebeh ochorení. Zmena zdravotného stavu dieťaťa je vždy spojená aj so zmenami správania v závislosti od veku dieťaťa. Prvým krokom pri akejkoľvek zmene zdravotného stavu dieťaťa je zhodnotenie vitálnych funkcií prvotným vyšetrením.
Bezvedomie so zachovaným dýchaním
Bezvedomie so zachovaným dýchaním môže byť aj príznakom náhleho neúrazového ochorenia rôznej etiológie - otravy, anafylaktického šoku, hypoglykémie u dieťaťa liečeného na cukrovku, reakcie na stres...
V takejto situácii je potrebné bez ohľadu na príčinu, ktorá bezvedomie spôsobila, prioritne udržať priechodnosť dýchacích ciest, funkčné dýchanie a krvný obeh.
Druhotné vyšetrenie
Druhotné vyšetrenie je vyšetrenie dieťaťa so zachovaným krvným obehom a dýchaním. Postupujeme pri ňom „od hlavy po päty“ - kde to bolí, ako bolí, ako sa dýcha, koľkokrát zvracalo, či má kožnú vyrážku, opuch...
Pri komunikácii s dieťaťom je dôležité klásť otázky, ktoré majú opodstatnenie a logickú súvislosť so situáciou. Zbytočnými otázkami by sme strácali čas a zvyšovali stres.
Treba komunikovať efektívne, pokojným hlasom, klásť jednoduché, krátke a zrozumiteľné otázky primerané veku dieťaťa. Rešpektovať jeho intimitu. Minimalizovať stres okolia - zbytočných svedkov, krik, plač...
Prevencia a informovanosť
Poskytovanie prvej pomoci uľahčí, ak má učiteľ informácie o chronických zdravotných problémoch dieťaťa, pri ktorých môže prísť k náhlemu výraznému zhoršeniu zdravotného stavu (alergia na potraviny, hmyz, epilepsia, cukrovka, priedušková astma).
Platí pravidlo, že pokiaľ sú zachované vitálne funkcie, dieťa žije.
Kolaps
Kolaps je krátkodobé bezvedomie trvajúce pár sekúnd (pár desiatok sekúnd). Je spôsobené nedostatočným prekrvením mozgu okysličenou krvou s následnou stratou vedomia a pádom.
Prvá pomoc pri dusení u detí
Najčastejšou príčinou dusenia u malých detí je vdýchnutie cudzieho telesa či kúska potravy. V prípade, ak sa dieťa začne dusiť, je dôležité zachovať pokoj.
Prejavy dusenia:
- Náhly dusivý kašeľ bez zjavnej príčiny.
- Neschopnosť dieťaťa dýchať ani rozprávať - dieťa sa chytá za hrdlo.
- Začervenanie tváre, lapanie po dychu.
- Postupné modranie tváre a pier.
Čo robiť ak sa dieťa dusí?
Vyberte zvyšky potravy či iných predmetov z úst a prikážte dieťaťu, aby zakašľalo (ak sa jedná o väčšie dieťa). Prst však dajte do úst len vtedy, ak vidíte prekážku a nehrozí jej zatlačenie do hrdla.
Ak dieťa predmet vykašle, je po probléme. Avšak nie vždy sa to podarí.
Postup u dieťaťa do 1. roka:
- Údery medzi lopatky: Položte dieťa v polohe na brušku na svoje predlaktie opreté o stehno. Dlaňou druhej ruky udrite dieťa primeranou silou 5-krát medzi lopatky. Potom položte túto ruku na chrbátik dieťaťa a fixujúc mu hlavu a krk ho prevráťte na chrbátik.
- Údery na hrudnú kosť: V polohe na chrbátiku udrite dieťa 5-krát do hrude. Samozrejme, sila úderov musí byť primeraná.
Údery primeranou silou medzi lopatky a na hrudnú kosť dokážu spriechodniť dýchacie cesty.
Postup u väčších detí:
- Pomáhajú údery medzi lopatky 5-krát, ak je dieťa pri vedomí, tak môže stáť.
- Hmat na bránicu: Prudkým stlačením brucha asi v polovici vzdialenosti medzi pupkom a dolným koncom hrudnej kosti (tzv. Heimlichov manéver).
- Ďalej postupujeme ako u malých detí - 5 úderov medzi lopatky a 5 úderov do hrudnej kosti.
Po uvoľnení dýchacích ciest skontrolujeme obsah ústnej dutiny, odstránime viditeľné predmety a skontrolujeme priechodnosť dýchacích ciest. Ak však nedošlo k zlepšeniu, cyklus úderov opakujeme, kým sa neuvoľnia dýchacie cesty a dýchanie sa neobnoví.
Čo ak je prekážka v nose?
- Pritlačte prst na priechodnú nosovú dierku a požiadajte dieťa, aby párkrát poriadne vyfúklo.
- Ak sa fúkaním nepodarilo predmet dostať von, uložte dieťa na chrbát a pozrite sa do nosa:
- Keď sa predmet nachádza v blízkosti nosového otvoru a je mäkký, skúste ho vybrať pinzetou.
- Ak sa nachádza hlbšie, nechajte ho tam a zabezpečte rýchle ošetrenie u lekára.
Kedy ihneď volať zdravotnú službu:
- Ak dieťa prestane dýchať.
- Ak mu nemôžete uvoľniť dýchacie cesty.
- Ak sa dieťa ďalej dusí, aj keď ste už odstránili predmet blokujúci dýchacie cesty.
Hlavnou zásadou je najprv dieťa zachraňovať a až potom volať rýchlu zdravotnú pomoc (112 alebo 155)!
Zásady prvej pomoci u detí
Každý rodič by mal vedieť, ako môže v prípade nešťastia zachrániť život svojho dieťaťa. V prípade oživovania dieťaťa musíme mať na pamäti, že inak sa podáva prvá pomoc novorodencovi, inak dojčaťu do 1 roka a inak staršiemu dieťaťu.
Prvá pomoc u detí starších ako jeden rok
Zistenie vedomia: Dieťa najskôr oslovíme, aby sme zistili, či je pri vedomí. Pokiaľ nereaguje na oslovenie, skúsime s ním jemne zatriasť. Pokiaľ dieťa stále nereaguje, jemne mu zakloníme hlavu, skontrolujeme ústnu dutinu, aby sme zistili, či sa v nej nenachádza nejaký cudzí predmet a ak áno, snažíme sa ho vybrať.
Kontrola dýchania: Následne priložíme ucho k ústnej dutine dieťaťa a počujeme, sledujeme a cítime, či dieťa dýcha. Keď priložíme ruku na hrudník dieťaťa, mali by sme cítiť, či sa nadvihuje.
Postup pri nedýchaní:
Pokiaľ dieťa nedýcha, konáme nasledovne:
- Začíname 5 vdychmi - dieťaťu dýchame len do úst, pričom mu zapcháme nos.
- Po 5 úvodných vdychoch stláčame v strede hrudníka hranou jednej dlane do hĺbky zhruba 1/3 hrudníka, rýchlosťou 120 za minútu.
- Hrudník stláčame 30-krát za sebou.
- Následne opäť zapcháme dieťaťu nos a 2-krát za sebou vdýchneme do úst.
Záchranár apeluje na všetkých, aby sa nebáli poskytnúť dieťaťu prvú pomoc a v prípade potreby neváhali konať.
Bezvedomie u detí
Bezvedomie je stav, keď dieťa nereaguje na náš hlas alebo dotyk, ale dýcha samostatne („spí tak, že ho nemôžete zobudiť“). Buďte pozorní, ak je dieťa nezvyčajne tiché, nereaguje na hlas alebo dotyk a má slabosť končatín.
Príčinou bezvedomia môže byť úraz, cukrovka, vysoká horúčka alebo nedostatok kyslíka. Existuje aj krátkodobé bezvedomie (mdloby), ktoré je spôsobené dočasným nedostatkom kyslíka v mozgu dieťaťa. Dlhodobé (viac ako 1 minútu) bezvedomie je pre dieťa nebezpečné.
Krok 4: Privolajte pomoc
Privolajte pomoc na čísle 112 a pravidelne vyhodnocujte dýchanie dieťaťa. Každé 2 minúty skontrolujte, či dieťa správne dýcha.
Ak ste pri opätovnom posúdení nezaznamenali aspoň 5 vdychov, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR).
Zástava dýchania a KPR
Apnoe je zastavenie prietoku vzduchu dýchacími cestami. Napriek vašej snahe môže dieťa prestať dýchať z rôznych dôvodov, napríklad ak sa zablokujú dýchacie cesty alebo ak dieťa zvracia v polohe na chrbte. Nebezpečenstvo zástavy dýchania sa zvyšuje pri vírusových ochoreniach, horúčkach, kŕčoch a obštrukčnej bronchitíde.
Vytiahnite dieťa z postieľky a položte ho na rovný povrch. Ak by dieťa zostalo v postieľke, akákoľvek nepriama masáž srdca by nemala žiadny účinok, pretože dieťa by bolo len zatlačené do matraca.
Najprv skúste stimulovať dieťa na chodidle (t. j. na spodnej časti chodidla). Oslovte dieťa menom.
Ak dieťa nereaguje pohybmi, krikom alebo plačom, hlasno zavolajte o pomoc do svojho okolia.
Umiestnite hlavu dieťaťa do neutrálnej polohy. Ak je dieťa staršie ako 1 rok, zakloňte mu hlavu a odstráňte všetky viditeľné prekážky v dýchacích cestách. Kontrolujte dýchanie počas 10 sekúnd.
Ak dieťa nedýcha, nadýchnite sa a čo najtesnejšie mu obklopte nos a ústa. Postupne vydychujte z úst určitý objem vzduchu počas 1 sekundy, aby sa hrudník dieťaťa zdvihol. Dvojicou prstov stlačte 15-krát stred hrudníka medzi bradavkami. Opakujte 2 vdychy. Vdychujte vzduch do úst dieťaťa len dovtedy, kým sa hrudník nezvýši. Potom postup niekoľkokrát zopakujte, pričom zachovajte rovnaké poradie, t. j. 15 stlačení hrudníka a 2 vdychy.
Po vytočení čísla 155 dajte telefón na hlasitý odposluch a položte ho vedľa hlavy dieťaťa. Zachovajte pokoj a nestrácajte čas.
KPR pre deti vo veku do jedného roka:
Hlava dojčiat sa nezakláňa ako u dospelých, ale necháva sa v neutrálnej polohe. Začíname piatimi vdychmi do úst aj nosa naraz. Sledujeme pritom zdvihy hrudníka. Po piatich vdychoch pozorujeme, či dieťa začne dýchať. Ak nezačne dýchať, pokračujeme 15 stlačeniami hrudníka - stláčame hrudník v oblasti tesne pod líniou bradaviek dvoma prstami (ukazovákom a prostredníkom), frekvenciou asi 100 - 120 stlačení za minútu, do hĺbky približne 1/3 hrudníka. Po 15 stlačeniach nasledujú 2 vdychy. KPR v pomere 15:2 opakujeme 1 minútu.
KPR pre deti vo veku od jedného roka:
Začnite 5 vdychmi do úst (nos vynechajte). Dieťaťu mierne zakloňte hlavu, stlačte mu nos a vdýchnite do úst. Skontrolujte, či dieťa po piatich vdychoch nezačalo dýchať. Ak dieťa stále nedýcha, pokračujte 15 stlačeniami hrudníka jednou rukou (u starších detí a tínedžerov už použijeme obe ruky, záleží to od veľkosti dieťaťa), do hĺbky asi 1/3 hrudníka. Pokračujte v poskytovaní KPR v pomere 15:2 a opakujte 1 minútu.
Ako vykonávať KPR u dojčaťa
Kedy volať záchrannú službu
U detí sa odporúča päť úvodných vdychov a minútu resuscitovať a až potom voláme záchrannú zdravotnú službu, pretože je možné, že sa dieťa pri tomto úkone preberie.
Keď si nie ste veľmi istý, či poskytujete prvú pomoc správne, treba zavolať a dať si operátora zdravotnej služby na hlasitý odposluch. On nás bude navigovať, bude hovoriť, čo máme robiť, čo je správne, čo je nesprávne.
Záchranári často opakujú, že ak nie je nikde v okolí žiaden zdravotník, každá pomoc je lepšia ako žiadna.
Prvá pomoc pri strate vedomia u dieťaťa
V prípade straty vedomia u dieťaťa je najdôležitejšie pristúpiť k nemu a zistiť, či má závažnú poruchu vedomia, teda či úplne nereaguje na žiadne podnety, alebo či na nejaké podnety reaguje.
Vyskúšame silné podnety - zakričať naňho najlepšie menom, ktoré ak nevieme, tak aspoň kričať „chlapček! Dievčatko!“ Ak je dieťa v bezvedomí a zistíme, že dýcha, je to v poriadku. Vždy však navyše voláme pri strate vedomia záchranku a ak sa nepreberá, hneď voláme záchranku.
Základné životné funkcie a ich ohrozenie
Existuje 5 stavov, ktoré bezprostredne ohrozujú život:
- Zastavenie dýchania
- Zastavenie krvného obehu
- Bezvedomie
- Šok
- Vonkajšie krvácanie
Krvácanie je viditeľné, zvyšné stavy zistíme prítomnosťou vedomia a dýchania.
Pri prvom kontakte s dieťaťom
Pri prvej pomoci, resuscitácii srdiečka, treba postupovať pokojne a presne.
Čo robiť, keď sa nám zdá, že novorodenec či malé dieťa prestane dýchať? Najzákladnejší akt záchrany života treba ovládať aj o polnoci. Keď dieťa do jedného roka stratí vedomie, prestane dýchať, väčšinou to signalizuje monitor dychu, ktorý väčšina rodičov používa. Je veľmi dôležité vedieť, čo treba urobiť.
„V prvom rade treba zachovať pokoj, prísť k postieľke a vypnúť monitor dychu, aby zbytočne nevytváral viac stresu. Zoberieme dieťa do rúk, prezrieme ho, či neprejavuje známky cyanózy, zmodrania pier alebo prstov. U malých detí to pekne vidieť. Môžeme s ním skúsiť jemne zatriasť. Chyba môže byť aj v monitore dychu, a to sa naozaj stáva, keď sa dieťa posunie z podložky, alebo sa prevráti. Monitor to môže vyhodnotiť, že nedýcha a urobí poplach,“ uviedla záchranárka.
Pokiaľ však dieťa patrične nezareaguje, konáme ďalej. „Pokiaľ zistíme, že dieťa nedýcha, vidíme, že je modré, môžeme priložiť naše ucho k ústam dieťaťa, pozrieme sa, či sa dvíha hrudník, zistíme, či dieťa vydychuje. To môžeme vidieť aj počuť,“ upresnila záchranárka.
Pokiaľ testom zistíme, že dieťa nedýcha, nepanikárime, netrasieme dieťaťom veľkou silou, aby ste mu nevedome nespôsobili poškodenie mozgu, tzv. syndróm „shaken baby“. Začneme bezprostredne podávať prvú pomoc tak, že ho položíme na tvrdú podložku, stôl, prebaľovací pult či zem.
Prvých 5 vdychov a resuscitácia
„Čo je u malých detí najdôležitejšie, je úvodných päť vdychov. U detí sa nepredpokladá porucha srdcového rytmu, žeby bol ten problém v srdiečku. Predpokladáme, že problém je v dýchacích cestách, preto začíname piatimi úvodnými vdychmi. U detí do jedného roka vdychujeme len obsah našich úst do úst a nosa dieťaťa, ktoré obopneme našimi ústami. Noštek nezapchávame. Urobíme tak päťkrát. Často sa stáva, že tento úkon pomôže a dieťa sa preberie,“ uviedla záchranárka a dodala, že pokiaľ sa tak nestane, treba pristúpiť k resuscitácii, teda stláčaniu hrudníka.
„Správne miesto na stláčanie pri resuscitácii dieťaťa je stred hrudníka. Využiť môžeme dva palce, alebo prostredník s ukazovákom, čiže dvoma prstami stláčame hrudník dieťaťa do hĺbky jednej tretiny. Správny pomer po úvodných piatich vdychoch je 30/2. Tridsať stlačení a dva vdychy,“ pokračovala záchranárka. Tento pomer je stanovený pre deti aj dospelých pre lepšie zapamätanie a pre poskytnutie prvej pomoci ľuďmi bez predchádzajúcej praxe, čo je asi väčšina rodičov. Pokiaľ máte s prvou pomocou už skúsenosti, pomer u detí môže byť aj 15 ku dvom.
Väčšie deti
U detí od prvého roka treba reagovať veľmi podobne. „U detí stále platí päť úvodných vdychov a pri resuscitácii vyvinieme takú silu, aby zodpovedala veľkosti dieťaťa. A to tak, aby sme stláčali jednu tretinu hrudníka. Keď je dieťa väčšie, môžeme použiť hranu dlane ruky. Hrudník stláčame jednou rukou. Pokiaľ ide, napríklad, o osemročné dieťa a matka je tá, čo zachraňuje, tak môže použiť už dve ruky,“ dodala záchranárka.
