Jozef Adamovič (†74), významná postava slovenského kultúrneho života, známy herec, režisér a pedagóg, zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách slovenského divadla, filmu a televízie. Jeho život bol plný dramatických a akčných momentov, ktoré ho formovali ako umelca aj ako človeka. Najväčšiu popularitu zaznamenal v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
Detstvo, mladosť a začiatky kariéry
Jozef Adamovič sa narodil 23. apríla 1939 v Trnave. Jeho detstvo poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej mu zomrela matka. Po jej smrti sa presťahoval s otcom do Hlohovca. Už ako šestnásťročný sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde v roku 1960 absolvoval herectvo.
Manželstvo s Božidarou Turzonovovou
Ženou jeho života sa stala jeho kolegyňa, uznávaná herečka Božidara Turzonovová (81). Stretli sa koncom 50. rokov na VŠMU. Jozef sa zaľúbil na prvý pohľad, no oslovil ju oveľa neskôr. Božidara ho spočiatku považovala za protivného, najmä vďaka rečiam, ktoré sa o ňom šírili na škole. Napriek počiatočným rozpakom sa dali dokopy a ich vzťah spečatili dvoma svadbami - v decembri 1962 civilným obradom a v novembri 1963 aj v kostole. Manželstvo s Božidarou Turzonovovou bolo jedným z najdlhších v slovenskom umeleckom svete, trvalo vyše 50 rokov, avšak bolo poznamenané viacerými životnými peripetiami.
Prekonávanie prekážok v manželstve
Ich spolužitie nebolo vždy jednoduché. Počas spoločného života zažili stratu bábätiek, neveru a nemanželské dieťa. Jozef Adamovič tiež trikrát čelil smrti. Začiatkom 70. rokov prežil vážnu autonehodu, z ktorej mu zostala jazva na tvári a kratšia noha. V roku 1985 prežil leteckú nehodu s horiacim lietadlom a núdzovým pristátím. V 90. rokoch sa mu podarilo poraziť rakovinu hrubého čreva alternatívnou medicínou - štyridsaťdňovou hladovkou a následnou makrobiotickou stravou.
Napriek týmto skúsenostiam, Božidara Turzonovová svojmu manželovi zostala verná. Aj keď priznala, že manželstvo je náročné "zamestnanie", najmä v ich brandži, dodala: "Keď má raz rodinu, nesmie vymýšľať." Jozef Adamovič cele roky svojej žene hovoril, že je láskou jeho života. "S manželkou si po toľkých rokoch absolútne dôverujeme. Vždy mi hovorila: ‚Mňa sa už nezbavíš. My máme medzi sebou všetko jasné. Sme si bližší než brat a sestra,‘" spomínal herec.
Nemanželská dcéra a spochybňovanie otcovstva
V roku 1995 sa Jozefovi Adamovičovi narodila tretia dcéra, tentokrát nemanželská, s o 30 rokov mladšou Miroslavou. Zo vzťahu vzišla dcéra Jozefína. S nemanželským potomkom sa vraj Jozef Adamovič priznal aj doma a istý čas žil so svojou novou rodinou. S Božidarou však zostali spolu až do konca.
Po rokoch však Jozef Adamovič začal spochybňovať svoje otcovstvo. "Dal som si urobiť testy DNA a tie preukázali, že nie je moja," vysvetľoval neskôr. Okresný súd v Nitre však napokon rozhodol, že Jozef Adamovič musí zvýšiť výživné na nemanželskú dcéru Jozefínu. Musel doplatiť aj takmer sedemdesiattisíc korún spätne od času, keď jeho dcéra nastúpila do materskej školy.
Miroslava, matka Jozefíny, pre médiá uviedla: "Prekvapilo ma to, ale to je zrejme odpoveď na otázku, prečo vlastne pred rokmi od nás odišiel. Čudujem sa len, že otcovstvo spochybnil po toľkých rokoch." Dodala, že hoci svoju dcéru pred médiami doteraz chránila, rozhodli sa ukázať ju verejnosti, aby nedali šancu pochybovačom.
Jozefína o svojom otcovi
Desaťročná Jozefína exkluzívne pre Život hovorila o svojom otcovi: "Nepamätám si ho, neviem ani, ako vyzerá, poznám ho len z novín. Vlastne sa mi ani nepáči." Cíti sa ako normálne dieťa a otca jej nikto nezávidí. V tom čase ju zaujímal vesmír a túžila sa stať kozmonautkou. "Prečo? Každý vraví, že vesmír je nekonečný, ale ja tomu neverím a som zvedavá, čo je naozaj za ním," vysvetlila svoje rozhodnutie.
O svojom mene povedala: "Viem, kto je môj otec, čítam noviny. Keby k nám prišiel, čo nepríde, predstavila by som sa mu: Som Jozefína. Čo by bolo ďalej, neviem. V podstate mi je to jedno, ale viem si predstaviť, ako by som mu otvorila dvere," smeje sa. Rozpráva aj historku o tom, ako v novej škole katechétovi povedala, že Jozef Adamovič je jej otec, na čo katechét zareagoval prekvapením a odmenil ju cukríkom.
Miroslava Adamovičová porovnáva dcéru s otcom: "Jozefka má ploché nohy, a keď si všimnete Jozefovu chôdzu, zistíte, že chodia rovnako, štýlom ‚zadok von‘," smeje sa mama. "Zdedila po ňom napríklad štikútku, ktorej sa nevie zbaviť aj dva dni. Niekedy na nej vidím jeho úsmev, taký typický úškrnok, ktorým sa na mňa pozrie, keď nesúhlasí s mojimi argumentmi."
Doživio sam iskustvo kliničke smrti (cijela priča) - Fra Nikola Jurišić | Ad Deum Podcast
Herecká kariéra Jozefa Adamoviča
Po skončení VŠMU sa stal členom činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1991. V SND vytvoril približne 60 divadelných postáv. Okrem divadla sa venoval aj filmovej a televíznej tvorbe.
Významné divadelné a filmové úlohy
Počas svojej divadelnej kariéry stvárnil Jozef Adamovič širokú škálu postáv v dielach rôznych autorov, ako napríklad Corneille (Cid), Gozzi (Kráľ Jeleň), Goldoni (Učiteľ tanca), Shakespeare (Sen noci svätojánskej, Richard II., Kráľ Lear) či Rostand (Cyrano z Bergeracu).
Bol veľmi často obsadzovaný herec v slovenských filmoch a televíznych inscenáciách. Medzi jeho filmové úlohy patria napríklad: Štvorylka (1955), Skaly a ľudia (1959), Most na tú stranu (1961), Prosím, nebudit! (1963), Ikarie XB 1 (1963), Majster kat (1966), Vrah zo záhrobia (1967), Traja svedkovia (1968), Zlozor (1971), Kým kohút nezaspieva (1972), Cesta ženy (1974), Stretnutie (1975), Šepkajúci fantóm (1975), Advokátka (1977), Zlatá réva (1977), Nie (1978), Choď a nelúč sa (1979), Odveta (1980), Člny proti prúdu (1981), Európa tancovala valčík (1989), Šípková Ruženka (1990), Kráska a netvor (2010). Jeho najznámejšie televízne úlohy zahŕňajú Kubo (1965), Tiene v raji (1986), Kamene (1989), Pod povrchom (2012) a Vivat Beňovský!.
Úspech s Vivat Beňovský!
Najväčšiu popularitu mu priniesla úloha grófa Mórica Beňovského v 13-dielnom koprodukčnom slovensko-maďarskom televíznom seriáli Vivat Beňovský! (1975). Tento seriál patril k najnákladnejším a najvýpravnejším televíznym počinom svojej doby.
Režisérska a pedagogická činnosť
V rokoch 1981-1985 študoval Jozef Adamovič divadelnú a filmovú réžiu v Moskve na divadelnej škole GITIS a na filmovej škole GOSKINO u Tarkovského. Od roku 1985 pôsobil ako režisér v divadlách v Přerove a Ostrave.
Po roku 1991 sa Jozef Adamovič venoval rôznym aktivitám. Niekoľko rokov pôsobil v USA, kde sa živil manuálnou prácou, hral, režíroval a prednášal na univerzite. Krátko pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR. Tri roky podnikal v živočíšnej výrobe (kozí farma Gemersan v Ratkovej), ďalej bol programovým riaditeľom súkromnej televízie VTV (1995 - 1998) a roku 1998 sa neúspešne pokúšal kandidovať do slovenského parlamentu za HZDS. Neskôr pôsobil ako odborný asistent na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici (1997 - 2004) a profesor na Konzervatóriu v Košiciach (2004 - 2013). Bol spoluzakladateľom Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici.
Ocenenia
Jozef Adamovič získal počas svojho života viacero ocenení:
- Odmena Literárneho fondu SR (2009)
- Veľká medaila sv. Gorazda (2010) za pedagogickú činnosť
- Pribinov kríž II. triedy (2012)
- Pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy (2012)
Smrť
Jozef Adamovič zomrel 2. augusta 2013 v Košiciach vo veku 74 rokov. Zomrel na zlyhanie srdca.
tags: #adamovic #nemanzelske #dieta