Mnohé čerstvé mamičky poznajú ten pocit, keď noci trávia bez spánku. Tento stav sa stáva obzvlášť náročným, ak dieťa nepatrí k tým, ktoré prespia väčšinu dňa a v noci sa zobudia len kvôli hladu a následne opäť zaspia. Keď kolotoč uspávania trvá mesiace až roky a rodičia si nemôžu nájsť chvíľku ani pre seba či svojho partnera, postupne sa prejavuje únava, podráždenosť, frustrácia, hnev a netrpezlivosť voči dieťaťu. Aj keď ste už vyskúšali všetko možné, vaše dieťa stále nechce spať, mrví sa, chce liezť z postieľky, dojčiť sa, ťahať vás za prsty či vlasy, pričom mu v tme svietia oči. Je dôležité si uvedomiť, že nie u všetkých detí zaberie ten istý prístup.
Bežné mýty a neefektívne metódy uspávania
Mnoho mám sa snaží aplikovať univerzálne rady, ktoré však nemusia byť účinné pre každé dieťa. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich a zistiť, prečo nemusia fungovať:
Uspávací rituál
Odkedy prídete z pôrodnice, snažíte sa dieťa naučiť na spánkový rituál. Každý večer opakujete určité činnosti: okúpať, nakojiť, pobozkať, pohladkať, vložiť do postieľky, dať mojkáčika a cumlík - a dieťa by malo zaspať. Často to však nefunguje. Dieťa sa cíti osamelo a po chvíli začne plakať, pretože potrebuje blízkosť, ktorú okrem mamy alebo otca nikto iný nemôže nahradiť.
Dávanie do postieľky v rovnaký čas
Toto patrí tiež k uspávaciemu alebo spánkovému režimu. Dieťa však nemusí byť v určenú hodinu unavené a nechce spať. Radšej sa chce hrať so všetkým, čo nájde po ruke, len aby nemuselo zavrieť oči. Dieťa, rovnako ako dospelý, potrebuje svoj individuálny čas na spracovanie zážitkov z celého dňa, až potom sa jeho mozog dokáže upokojiť a postupne sa pripraviť na spánok.
Nechať dieťa vyplakať
Ide o jeden z najhorších a najdrsnejších spôsobov, ako dieťa uspať. Nechať ho plakať a odísť preč, až kým od zadúšania plačom a únavy z neho nezaspí. Takýto spánok však nebude kvalitný, pretože dôjde k narušeniu citovej väzby na matku, čo vyvolá pocit opustenia a strachu. Nasledujúce dni to bude ešte horšie. Babské povery typu „bude mať dobré pľúca“ sú totálny nezmysel.
Uspávanie otcom
Ak je detí viacero, môže uspávať aj otec. Aj keď je dieťa len jedno, dá sa vyskúšať uspávanie inou osobou. Tento spôsob môže fungovať, ale nemusí, najmä ak je malé dieťa závislé na dojčení, ktoré mu iná osoba (teda ani otec) nemôže sprostredkovať.
Všetky tieto metódy môžu alebo nemusia fungovať na vaše dieťa. Každé dieťa je individuálne a potrebuje svoj spánkový režim na mieru, prispôsobený jeho vlastnému biorytmu. Potreby sa navyše môžu meniť s pribúdajúcim vekom. To, čo fungovalo do roka, nemusí fungovať neskôr, pretože sa dieťaťu mohol zmeniť a posunúť spánkový biorytmus. Čím bude staršie, tým viac sa jeho potreba spánku bude meniť. Rozličná doba bdenia a spánku je daná vekom, individualitou jedinca a aktivitami počas obdobia bdenia.
Prečo dieťa nechce spať: Hľadanie príčin
Ak mama, ktorá cíti vnútorné napätie alebo nervozitu, sa pokúša uspať dieťa, dieťa nemôže zaspať práve kvôli jej nervozite. Dochádza k prenosu nervozity na dieťa. Vzniká situácia, kedy sú nervózni obaja a spánok sa stáva vzdialenejším. Dieťa sa snaží prebudiť mamu z letargie uspávania - začne mrnčať, plakať, šklbať sebou, mrviť sa alebo robiť neplechu - ťahať za vlasy, za prsty, dožadovať sa dojčenia a podobne.
Podceňovanie detského vnímania
Nech sa to zdá akokoľvek zvláštne, vaše dieťa vám rozumie, len vy ho podceňujete, a preto ani nemôžete objaviť, čomu rozumie a čo chápe. Nepripúšťate si, že vaše malé bábätko vie a rozumie svojej mame, hoci ešte nevie rozprávať. Povedzte mu, že ste unavená, nevládzeš, chcete sa chvíľu venovať otcovi a podobne. Ak ste zameraná na to, že vám nerozumie, budete vidieť len všetko, čomu nerozumie, ale nevšimnete si to, čomu rozumie, pretože to vôbec neočakávate. Dieťa rozumie, keď ste pre neho čitateľná, teda keď nepredstierate, že sa nič nedeje, ale na rovinu poviete, ako sa cítite. Dokonca aj keď ste nervózna, dieťa vidí a cíti, že hovoríte pravdu, že slová sa neodlišujú od toho, čo prežívate. Vtedy sa môže upokojiť, uvedomí si, že sa nič nedeje, mama je unavená a umožní jej oddych, pričom samo pokojne zaspí za pár minút.
Nerozpoznané potreby
Dokiaľ si myslíte, že dieťa nič nevie, budete voči sebe konať, aj keď nevedomky, nesprávne. Treba sa dieťaťa opýtať, čo potrebuje, hoci nevie rozprávať. Iným spôsobom vám vyjadrí, čo potrebuje. Ako by to mohlo vyzerať: „Vieš [meno dieťaťa], potrebovala by som vedieť, čo by ti pomohlo, aby si lepšie spal/spala. Je ti teplo/zima? Nie si ešte unavený/á, alebo si hladný/á? Chceš k spaniu zavinutie/voľný pohyb/mojkáčika/cumlík? Chceš držať moju ruku, kým zaspíš…“
Prenášanie vlastného nepokoja
Navonok sa tvárite, že je všetko v poriadku, no vy sama, a aj vaše dieťa na 100 % vie, že to nie je pravda. Snažíte sa koľko môžete, aby vaše dieťa spalo, no ono nemôže zaspať, pretože vy nie ste v pohode. Koľkokrát sa vám snaží aj pomôcť, no vy si to nevšímate a ste akoby duchom neprítomná.
Ignorovanie únavy
Mamy si často neuvedomujú, že keď dieťa nie je unavené, tak ho neuspia, ani keby strávila u neho dve až tri hodiny.
Zmena spánkového režimu a individuálne potreby
Potreba vyspať sa je kľúčová. Chcete zachovať režim, aby sa dieťa vyspalo, malo dobrú náladu a nebolo mrzuté alebo nerobilo zle súrodencom. No niekedy nie je správne držať sa striktne režimu, napríklad keď dieťa nie je unavené, hoci je jeho „čas“ na spánok. Ak sa pokojne hrá a nevyzerá, že by mu niečo chýbalo, netreba ho nútiť.
Rutina pred spaním
Dôležité je vytvoriť rutinu, ktorá dieťaťu pomôže rozpoznať, že je čas na spánok. Naplánujte si rovnaký čas na uspávanie, aby si dieťa zvyklo na konkrétny čas spánku.
Pokojná atmosféra
Pokojná atmosféra je kľúčová pre kvalitný spánok. Môžete skúsiť jemnú nočnú lampu alebo uspávacie melódie.
Vyhnite sa stimulantom
Niektoré aktivity môžu dieťa prebudiť a spôsobiť problémy so zaspávaním.
Masáže a dotyky
Masáže a jemné dotyky môžu mať na dieťa upokojujúci účinok. Jemný dotyk dokáže dieťa uvoľniť a zároveň posilní váš vzťah.
Uvoľňujúce aktivity
Zabezpečte, aby boli tieto činnosti pokojné a uvoľnené.
Optimálna teplota
Príliš horúca alebo príliš studená miestnosť môže narušiť spánok dieťaťa.
Vhodné potraviny
Niektoré potraviny môžu ovplyvniť kvalitu spánku. Mliečne výrobky alebo banány môžu byť dobrým výberom, pretože obsahujú látky, ktoré podporujú spánok.
Postupná úprava režimu
Ak sa rozhodnete upraviť spánkový režim dieťaťa, robte to postupne.
Podpora a trpezlivosť
Podporte svoje dieťa láskavo a buďte trpezliví.
Spánkové poruchy: Parasomnie
Poznáte situáciu, keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci a dokonca si môže ublížiť? Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku - parasomniu.
V tomto článku priblížime primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisiace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku. Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať.
Nočný des
Je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova, akoby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12. rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu, napríklad na výlete, v škôlke alebo pri chorobe spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá. Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15 minút alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo.
Zmätočné zobudenie
Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje. Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu.
Námesačnosť
Vyskytuje sa zväčša u detí od 6 do 16 rokov a môže sa objaviť 3 až 12-krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišnú unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá, ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Spôsob, ako námesačnosť riešiť, je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok tak, aby nebol pre dieťa nebezpečný. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitne na inom, nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
Zlé sny (nočné mory)
Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen, inak nazývaný nočná mora. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom, respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzaný je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5 rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví, keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť. Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami, ale úzkostné stavy či psychologické problémy môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad, keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi 7. a 11. rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku, pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku). Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom, čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť, čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. Zlý sen u 3-4 ročných detí znamená tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča, pokiaľ nezaspia, alebo aby ich rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom. Zlý sen u 3-6 ročných detí: dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznym programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny, skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúch spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistite dieťaťu adekvátny spánok, dodržte pravidelný režim dňa, eliminujte nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastavte veku primerané limity, zabezpečte pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
Spánok podľa veku
Hoci sa dieťa bráni, možno ešte poludňajší spánok potrebuje. Čo si všímať? Novorodenec prespí značnú časť dňa. Náročný príchod na svet a veľké zmeny, ktoré sa v malom organizme aj okolo neho dejú, si vyžadujú nemálo spánku.
Kvalitný a dostatočný spánok je pre nás kľúčový aj v neskoršom veku. Počas neho si mozog robí „upratovanie“, zbavuje sa nežiaducich látok a triedi v pamäti dôležité a nedôležité informácie a zážitky.
Dojčené deti sa budia častejšie
Deti okolo jedného roka spávajú jeden až dvakrát počas dňa plus nočný spánok. Dojčené deti sa spravidla v noci budia častejšie ako nedojčené. V tomto veku dieťaťa sa veľa dojčiacich mamičiek sťažuje na veľmi časté budenie svojho potomka, niekedy aj raz za hodinu. Dieťa nezriedka tento čas dosníva počas dňa, mame sa to však nie vždy podarí.
Ak dieťa spí dvakrát denne, zvyčajne ide o jeden dopoludňajší a jeden popoludňajší spánok. Časom spravidla dopoludňajší spánok vymizne a popoludňajší sa posunie na skoršiu hodinu, nezriedka sa predĺži v porovnaní s pôvodným popoludňajším spánkom.
Kedy dieťa prestáva počas dňa spávať úplne?
„Mami, mne sa nechce spať.“ „Tak skús iba na 10 minút zavrieť oči. Ak nezaspíš, budeme vstávať.“ „Nie, nezavriem! To by som zaspal! A mne sa nechce spať!“
Podľa štúdií prestávajú deti spávať približne vo veku okolo 4 rokov. Podľa odborníkov to však môže byť príliš skoro. Jodi Mindell, Ph.D., poradkyňa pre rodičov, tvrdí, že spánok aj počas dňa býva veľmi dôležitý aj pre predškoláka.
Klamú telom
Záleží však od samotného dieťaťa. Ak vaša ratolesť býva napoludnie už unavená a zaspáva ľahko, je zrejmé, že spánok počas dňa potrebuje. Niekedy však dieťaťu stačí len pokojnejšia aktivita, trochu spomaliť, prezerať si knižku, počúvať rozprávku.
Iné deti sa vyslovene spánku bránia. Často to robia aj tie, ktoré v skutočnosti spánok naďalej potrebujú, ale už sú tak unavené, že sa nevedia „uložiť“. V takom prípade skúste dieťa dávať spať skôr. Deti, ktoré potrebujú spať, no z rôznych dôvodov cez obed nespia, mávajú často popoludní krízy - buď stúpa ich agresivita, plačlivosť alebo ledva stoja na nohách. Nezriedka majú potom problém zaspať aj večer na nočný spánok.
Že dieťa potrebuje ešte cez deň spať, si môžete všimnúť aj u detí, ktoré bežne nespia, ale „zalomia“ aj pri krátkej jazde autom. Unavené sú spravidla aj deti, ktoré posedávajú, polihujú, často žmurkajú, sťažujú sa na bolesti hlavy či rôznych častí tela. Samozrejme, tieto prejavy môžu byť spôsobené aj inými príčinami.
Príčiny problémov so spánkom u detí
Kým nepochopíte príčinu, nebudete schopní nájsť riešenie. Medzi hlavné príčiny patria:
Psychologické faktory
- Separačná úzkosť
- Strachy (napr. z tmy)
Vývinové míľniky
- Motorický alebo kognitívny pokrok (napr. učenie sa chodiť)
Nevhodná rutina
- Nedostatok alebo prebytok stimulácie pred spaním
Strach z premeškania (FOMO)
Deti sa môžu báť zaspať, aby o niečo neprišli, zatiaľ čo budú spať.
Príliš veľa podnetov
Zahltenie zmyslovými podnetmi vie deťom brániť v spánku.
Nevhodné prostredie
Najmä malé deti môžu mať premenlivé preferencie.
Nepravidelný plán spánku
Deťom sa s rastúcim vekom prirodzene vyvinie biologický rytmus, ktorý ovplyvní ich pripravenosť na spánok.
Kofeínové nápoje
Večerná konzumácia nápojov s kofeínom, ako sú energetické nápoje, Coca-Cola alebo káva, častá u školopovinných detí, môže narušiť spánok.
Avšak, každé dieťa je jedinečné, a preto sa príčiny môžu líšiť. To, čo u jedného dieťaťa spôsobí nepokojný spánok, nemusí mať na iné žiadny vplyv. Niekedy zohráva úlohu aj povaha dieťaťa - napríklad vysoko citlivé deti môžu potrebovať viac času na upokojenie.
Ako donútiť dieťa ísť spať?
Prvým krokom pri riešení problémov so spánkom je donútiť dieťa ísť spať. Uistite sa, že vaše dieťa má počas dňa toľko aktivity, koľko potrebuje. Fyzická námaha, najmä v popoludňajších hodinách, spôsobí, že večer bude unavené. Snažte sa však o to, aby sa asi hodinu pred uložením do postele program upokojil.
Príprava do postele
Príprava do postele by mala začať každý večer v rovnakom čase, trvať rovnako dlho a mala by sa skladať z konzistentnej rutiny, aby dieťa vedelo, že prichádza čas odpočinku. Začnite s rutinou 30-60 minút pred spánkom. Veľmi dobré skúsenosti majú rodičia s teplým kúpeľom, vďaka ktorému dieťa relaxuje a signalizuje blížiaci sa spánok. Pomáha tiež zmierniť stres, ktorý nedovoľuje dieťaťu spať, lebo stresový hormón kortizol môže spánku brániť. Štyri hodiny pred spaním sa vyhnite jedlu a nápojom, ktoré môžu stimulovať, vrátane všetkého, čo obsahuje cukor alebo kofeín. Namiesto toho ponúkajte dieťaťu potraviny podporujúce spánok, ako sú mliečne a sójové výrobky, fazuľa a ryža. Všetky obsahujú aminokyselinu tryptofán, ktorý je nevyhnutnou súčasťou hormónov serotonínu a melatonínu vyvolávajúcich spánok.
Tipy pre spánkovú rutinu
- Fyzická aktivita počas dňa: Pravidelná, veku primeraná pohybová aktivita umožní deťom vybiť energiu a pomáha im tak večer padnúť do postele a zaspať.
- Relaxačné aktivity: Uvoľnenejšie kreatívne aktivity ako omaľovánky, jednoduché kreslenie alebo skladanie kociek či puzzle pomáhajú deťom upokojiť sa, preto je najlepšie ich zaradiť do rozvrhu aspoň hodinu až dve pred spaním.
- Kúpanie pred spaním: Teplý kúpeľ uvoľňuje svaly a dáva jasný signál, že je čas spať. Pohodlné pyžamo a čisté, mäkké obliečky dodávajú pocit bezpečia a pohodlia.
- Zaraďte do programu relaxačné aktivity: Spoločné čítanie pred spaním môže byť skvelý spôsob, ako sa zrelaxovať. Pomôcť môžu aj uspávanky alebo pomalá upokojujúca hudba.
- Prijatie predvídateľnosti: Konzistentný rozvrh pred spaním pomáha deťom cítiť sa bezpečne a organizovane.
- Znížte stimuláciu pred spaním: Nevystavujte deti obrazovkám aspoň hodinu pred spaním.
Učenie dieťaťa spať vo vlastnej izbe
Ak dieťa zdieľa spálňu s rodičmi, je dôležité zvoliť správny čas na presťahovanie do vlastnej izby. Nikdy to neplánujte v čase nástupu do škôlky alebo príchodu nového súrodenca.
Kroky k presťahovaniu do vlastnej izby
- Zoznámenie s izbou: Začnite sa s dieťaťom hrávať v detskej izbe, aby si na ňu zvyklo. Postupne ju využívajte čoraz častejšie, až do nej môžete presťahovať aj popoludňajší oddych.
- Vytvorenie pozitívneho vzťahu: Dovoľte dieťaťu byť hrdým vlastníkom svojej izby. Nechajte ho vybrať si posteľnú bielizeň s obľúbeným motívom a pomôžte zrealizovať náročnejšie priania.
- Zútulnenie izby: Zútulnite spolu detskú izbu obľúbenými hračkami a plyšákmi.
- Spánkové rituály: Naučte drobca na určitú postupnosť, ktorú začnete večernou hygienou. Následne sa presuňte do postele, kde sa dieťa upokojí, vďačným rituálom je napríklad čítanie rozprávok.
- Otvorené dvere: Keď sa drobec zo začiatku obáva samoty, môžete učenie na vlastnú izbu začať s otvorenými dverami detskej izby.
Riešenie protiargumentov
Deti sa vo všetkom vynájadria, a to aj vtedy, keď bojujú s vlastnými obavami. Keď chcete dieťa naučiť spať vo vlastnej izbe, pripravte sa na tie najpestrejšie protiargumenty. Pripravte im pohár s vodou k posteli, ale najmä pohladenie, objatie a zopakovanie vysvetlenia, prečo je dobré, aby spinkalo samo.
Chyby, ktorým sa vyhnúť
Aby sa spánkový režim u detí nepokazil, pokúste sa vyhnúť nasledujúcim chybám:
- Spánková rutina nie v rovnakom čase: U malých detí je najlepšie chodiť spávať okolo 6. - 7. hodiny večer.
- Nerozpoznávate signály únavy: Žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrumrnčanie.
- Pozor na tzv. spánkové „barličky“: Vyťahovanie, kolísanie, prechádzanie sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa.
- Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Poskytnite im dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať.
- Nemá vhodné prostredie na spánok: Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať.
- Obrazovky, tablety… Modré svetlo: Odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť.
- Priskoro ste presedlali z postieľky na veľkáčsku posteľ: Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe.
- Máte nerealistické očakávania: Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám.
Ferberova Metóda
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Dodatočné Tipy a Rady
- Vhodné prostredie: Miestnosť, v ktorej dieťa spí, by mala byť teplá, tichá, tlmená a pohodlná.
- Nočná lampička: Pokiaľ sa dieťa bojí tmy, nechajte ho používať nočné svetlo. Vyberte ale nejaké s tlmeným osvetlením, ktoré príliš nežiari.
- Melatonín: Jedným z postupov je použitie spánkového hormónu melatonínu, ktorého účinnosť monitoruje odborník.
- Buďte trpezliví: Vytvorenie novej spánkovej rutiny si vyžaduje čas a trpezlivosť.