Básničky a riekanky patria k detstvu. Sú nielen zábavné, ale aj dôležité pre rozvoj pamäte, reči a kreativity detí. Mnohé z nich nadväzujú na našu ľudovú kultúru a tradujú sa z generácie na generáciu. Učia deti pracovať s pamäťou, čo je dôležitá priprava na školskú dochádzku. Okrem toho rozširujú slovnú zásobu a podporujú rozvoj dôvtipu. Deti sa nimi môžu potešiť blízkych, osláviť sviatky alebo len spríjemniť bežné dni.
Nasledujúce básničky sú určené deťom a pokrývajú rôzne témy, od prírody a zvieratiek až po každodenné situácie. Niektoré sú veselé a hravé, iné môžu vyvolať aj mierny smútok, ale všetky sú napísané s ohľadom na detského čitateľa.
Básničky o prírode a ročných obdobiach
Jar
Jarné básničky o roztopenom snehu, o prvých kvietkoch, o slniečku a všetkom, čo k jari patrí. Básne sú ideálne na recitovanie pre najmenších a aj pre staršie deti.
Visí tisíc nosov, nekosia sa kosou, oddávna až dosiaľ slniečkom sa kosia. (cencúle) Visia, visia biele meče, vôkol strechy, vôkol vrát.
Jarný zvuk - Ján Andel:
Puk, puk, puk! Aký je to huk? To sa ľady lámu, drobia, preto taký lomoz robia. Puk, puk, puk! Taký robia huk. Žblnk, žblnk, žbln! To je pieseň vĺn. Berie ľady, berie voda, Nebude ich veru škoda. Žblnk, žblnk, žbln! To je pieseň vĺn. Puk, puk, puk! Aký je to zvuk? Starej vŕbe pri potoku Vypučal puk popri puku. Puk, puk, puk! To je jarný zvuk.
Keby už tá kukla pukla - Miroslav Demák:
Ocko, pozri: kde bol potok, tam je iba ľad! Schoval sa nám? Ušiel niekam? Vedel by som rád. Ľad je ako taká kukla, tvrdá, studená. Počas zimy v nej je bystrá voda schúlená. Tam už tichá iba čaká. Čaká do jari, kým sa z kukly nerozbehne potok bujarý.
Leto
Červené jabĺčko v oblôčku mám, koho rada vidím, tomu ho dám. Tebe ja ťa, Janíčko, najradšej mám, tebe to červené jabĺčko dám.
Jeseň
Jeseň pani bohatá - Mária Rázusová-Martáková:
Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata, premaľúva celý sad. Zletel vietor šiky-miky, hojdá všetky konáriky, vraj by stromy zobliecť rád. Vyhúda im celý čas:“Ide zima, bude mráz, pomrznete zaiste!” Ale strom mu rozosmiaty ako dáky peniaz zlatý púšťa len list po liste. Na polici v komore stojí vojsko v pozore a do okna nakúka… A to vojsko na parádu, to sú plody nášho sadu: krásne žlté jablká. Vojde Evka maličká - v žltých vláskoch mašlička - vyskočí a povie: “Jaj! Žltý jačmeň, žlté žitko, žltá skriňa, žlté sitko a von žltý celý kraj!”
Zima
Biela zima - Mária Rázusová-Martáková:
Skočil vietor po vysokú oblohu, doteperil ťažkú chmáru v batohu. Polietal po kraji trošku, potom spravil dieru v rožku a rozkázal: “Von sa, páper, veselo! Pokry zem a premaľuj ju na bielo!” Zapadá svet bielym snehom deň aj noc: v poli, v hore, všade je moc a moc. A keď slnko ráno vstalo, všetko biele čiapky malo.
Hurá deti zima je tu, ideme sa sánkovať, postavíme snehuliaka a budeme sa guľovať.
Básničky o zvieratkách
Zvieratká v lese
Hrášok je guľovatý, šošovička hladká , petržlen je šarapatý a mrkvička sladká.
Skáče malý zajko v lese , veverička orech nesie. Medvedík sa prevaľuje ku spánku sa pripravuje.
I de traktor do lesa, točia sa mu kolesá. Jedno vpredu, druhé vzadu, netočia sa pre parádu.
Kukuľienka, kde si bola, keď ťa tuha zima bola. Ajajaj, kukuku, sedela som na buku. Sedela som na tom dube, kde Janíčko drevo rube. Ajajaj, kukuku, sedela som na buku.
Kocúr fuzáň - Ján Andel:
Za ránička, za rána, Kocúr myšku naháňa. A tá myška, šuch do diery! Kto však nechce, nech neverí, Že tá myška uchaňa Smeje sa hneď za rána, Na kocúra fuzáňa!
Chytil bocian žabku a keď ju už mal, tancovať s ňou išiel na bocianí bál. Klipi, klapi, klipi, klapi, klipi, klapi, klap. Možno že to bolo takto, možno naopak.
Had - Jozef Mokoš:
Kto sa raz pozrie do mojich očí, nespasí ho ani prosba, ani krik, dobrovoľne mi do brucha skočí, lebo ja som hypnotizér odborník.
Išla myška - Ján Andel:
Išla myška briežkom, stretla sa tam s ježkom. „Kam že ježko, kam?“ „Tamže myška, tam!“ „A čože je tam?“ „Neviem ani sám.“ Ale poďme, uvidíme, a nikomu nezradíme, čo to bolo tam. Kto sa pridá k nám?
Domáce zvieratká
Varila myšička kašičku na zelenom randlíčku. Tomu dala na mištičku, tomu dala na varešku, tomu dala na lyžičku, tomu zasa na vidličku. Poslednému nič nedala, do komôrky ho poslala.
Ruky, ručičky Ruky, ručičky, Máte pekné prstíčky, Máte pekné dlane, Zatlieskame na ne.
Ťap, ťap, ťapušky, išli mačky na hrušky, popadali do blata, doma bude výplata.
Kujem, kujem podkovičku, koníkovi na nožičku. Kujem, kujem podkovu, koníkovi na nohu.
Kto pomáha mojej mame - Magda Baloghová:
Mama príde z roboty, hneď nám chystá dobroty. A kto mieša toľko dobrôt? Vrtký kuchár majster robot. Pozri...
Básničky o deťoch a hrách
Riekanky a veršovačky sú skvelým nástrojom na rozvoj pamäte a reči u detí.
Raz sa prsty hádali, akú prácu konali. Palec ten je silný, ukazovák pilný, prostredníček najväčší, prsteníček najkrajší a malíček najmenší. Raz, dva, tri ručičkami tlieskam si.
Kvak, kvaky, kvak, dobre je nám tak, žijeme si v lopúšiník, nikto nás tu neruší, kvaky kvaky kvak, všetko robme tak.
Ja som malá, maličká, volajú ma loptička. Skáčem sem a skáčem tam, všetky deti zabávam.
Išli páni na hrušky, potrhali kožúšky, Pohádzali za pec, Spravil sa im chlapec.
Cupí, lupi do chalupy, cupí, lupi domov bež. Ja som zmokla, ty si zmokol, kto nebeží, zmokne tiež.
Prala mamka, prala šaty, pre takéto veľké báby. Keď vyprala, vyžmýkala na šnúročku povešala, prišiel vetrík - šepletač, ľahol tie šaty do blata.
Pomletá je pšenička, už sa sype z hrnčíčka. Keď pomeliem, budem piecť, keď upečiem, budem jesť.
Potôčik náš milý, povedz, povedz nám. Odkiaľ že si prišiel do údolia k nám. Spod skaly, spod skaly, kvapôčky ma volali. Spod skaly, spod skaly, nechcel som byť sám.
Spadla hruška zelená, obila si kolená, teraz plače na zemi, dobré lieky dajte mi.
Bim, bam, bom, takto zvoní zvon. Cingi, lingi, cingi, lingi, takto zvonia konvalinky.
Čarovala ryba, Aby bola chyba. Čaroval aj rak, Aby bolo tak.
Cvak - cvik - cvok - Štefan Moravčík:
Prasa koze rieklo: - Kvik! Rak chce učiť telocvik. Spravil by som cvak a cvik, a žiactvo by veselo na bradlách sa vrtelo, ponad koňa letelo okom rovno do potoka! Netreba nám k cvikom cvoka! - ozval sa hlas riaditeľa, ktorý za rok z pracovne ani sa len nepohne.
Urobím si okienko, do okienka kuk! Dám si prštek na ústa a už ani muk!
Už sme v lese tu sú stromy. Jeden tu a tu druhý. Vetrík kýva vetvami vtáčik letí nad nami.
Ľavá nôžka, pravá nôžka, zatancujeme si troška. Hlboko sa predkloníme veselo sa zatočíme.
Ja som malý chlapček, skáčem ako vrabček. Ja som malé dievčatko, skáčem ako vtáčatko.
Húpi, húpi, hup, do vodičky čľup.
Hojda, hojda, spadla mačka z pôjda. Spadla na koláče, teraz v kúte plače.
A ka fuka funda luka, funda káva kevenduka. Ak fuk, funda luk, funda káva kevenduk.
Pláva ryba v pohode, na suchu aj vo vode. Kde ich mám? Rýchlo si ich pozbieram.
Veľká novina, priletela bublina. Bublina sa bublila, ako rástla, tak aj praskla.
V rieke, čo sa volá Níl, býva krokodíl díl - díl, ale ja, ležím vám, do slniečka pozerám.
Levíča si leží tu, dvíha hlavu ušatú, ale ja ležím vám, na leva sa nedívam.
Tik, tak, tik, tak, v našej kuchyni, tik, tak, tik, tak, bijú hodiny. Tiki, taki, tiki, tak, budeme sa spolu hrať.
Skacká vrabec po ulici, ku vrabčici parádnici. Do tanca im na múre zacengali cencúle.
Ja som taký ospatý, že už nie som okatý, očko klip, očko klap, keď sa vyspím budem chlap, veľký ako buk, očká spravia kuk.
Nožičky, nožičky, nebojte sa vodičky. Ktorá sa dá umyť, bude lepšie chodiť. Ktorá by sa nedala, za druhou by krivkala.
Krokodíl vo vode pláva, veľké zuby, veľká hlava. Hlava z vody? To je chyba.
Domček. Čím sa živí? Tieto tvory sú bez lásky. ale aj mne. Chcem ho. „No a potom? pohľadať jahody.
Nastala jar. silnejšie, jak v zime. kde je semien hojne. vraví predôstojne.
Papillonbozhuzial sa obavam ci toto uz nie je tak trochu .. na diagnozu.. ked si to precitam vsetko..
Nudavskole (napísal autor básne) dpc nika citas???? podla nich sme choreeeee ja to jebeeem...kks...to naozaj sme nneni v poradku??
Lalúxsxdjáááj ludia tak to ste ešte nečítali Majinu verziu pesničky od Elánu Láska moja.. Tak si už podrež ksycht láska moja. Nikto ťa nemá rád a ani ja tak zdochni konečne láska moja.. atď..
Básničky s vážnejšími témami
Niektoré básničky sa dotýkajú aj citlivejších tém, ktoré môžu byť pre deti náročnejšie, ale zároveň ich môžu učiť empatii a pochopeniu.
Smutné dievča ráno vstalo, na vtáča sa podobalo, Kto som? Zrkadla sa pýta, A nič z neho nevyčíta. Smutné dievča šlo do školy, No stále ho srdce bolí. Škola plná prázdnych duší, Nik jej slzy neusuší. Krásne dievča stále plače, Nik to zaňho neodskáče. Prečo je smutné to dieťa? V horách mysľou stále lieta. My máme tmu iba v noci, Ona žiaľ, stále ten pocit. Myseľ ale stále kvíli. Blíži sa k poslednej chvíli. Pol hŕstky myšlienok, uteká cez mozog stečený na dlážke, poslednej prekážke. Dievča už nie je viac smutné, Leží na podlahe kľudne. Pištoľ v ruke zovretý. Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem.
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne. „To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej.
Zapadám. Jak snehová vločka v lete. Čo so mnou?
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu.
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som.
Večer mala prísť Mendy a keďže som vedel, že budeme piť a následne mať romantické chvíľky, objednal som si pre istotu tabletky Calvex, pre diabolskú erekciu - prinesené kuriérom v diskrétnom balení. Ich slogan o super rýchlom nástupe trochu zavádzal. Oči prezrádzajú emócie. Nie je to znepokojujúce? Oči sú jedinečné, pomocou nich vnímame. ‚Čo to mám preboha na líci?‘ pristupujem bližšie k zrkadlu a pohľadom študujem všetkými farbami hýriacu podliatinu.
Dokonalí žiaci sú z umelej hmoty. Pichni do nich špendlík - nepotečie krv. Dokonalí žiaci nepreskočia ploty, ale radia: „Len sa dokonale drv!“ Dokonalí žiaci všetko robia vzorne. Dokonalí žiaci - smutní ako nik. A preto je, prosím, od začiatku sporné, či tí žiaci nie sú vlastne na kľúčik.
Musí dávať pozor aby aby ho tie ježibaby ako dezert po večeri nezjedli; ježibaby sú vždy hladné pochrúmali by ho riadne aj keby bol absolútne nejedlý Chystajú si nové háby tie tri hladné ježibaby ako keby išli na módnu prehliadku Prikryli si hlavy čímsi; obliekli si staré džínsy a šetria na ojazdenú fiatku Jedna ľudí do tmy vábiostatné dve ježibaby zmietajú sa v neustálom napätí Hvīzdajú si vrtké rytmy a číhajú kdesi v prítmí kto im na tú habaďúru naletí Či sa nájde niekto slabý koho si tie ježibabypodvečermi ugrilujú na ražeň našiel sa len jeden občan istý Jano Bobáč z Kopčian ale ten bol nečakane odvážny Nemal ruky ale labya tak všetky ježibabymuseli sa cítiť veľmi skrúšene A radšej hneď zmizli z lesa tak že deti nebojte sa v Polabí sú ježibaby zrušené Bombo rombo rombo bombo
Výber známych básní pre deti
Tu je výber známych básní, ktoré sú obľúbené medzi deťmi a často sa recitujú na rôznych podujatiach.
Zborník básní pre deti
120 básní pre deti na recitovanie - Hviezdoslavov Kubín
1. Aj mátoha má toho dosť - Štefan Moravčík
Chcela ma vziať mátoha do čierneho batoha. Stala si medzi dvere, odušu preč sa derie. Nemôže sa dostať von, mám to ale hosťa! Zmeškala polnočný zvon, tak tu musí zostať. Mátoha má toho dosť, hovorí: - Už nemátam! - Má medzi dverami chvost? Chvost privretý nemá tam, má tam však privreté šaty, obrovskú zásteru. Odstrihnem z nej, hneď sa stratí, čerti ju zoberú.
3. Autoportrét starého auta - Štefan Moravčík
„Ja som auto plechaté, do pol boka odraté, otlčené veľmi, ale idem, strach a des! Predbehnem aj mercedes, pokým skončím v zberni.“ Šikovne sa auto šinie, Štrgne o bok limuzíne, zvládne ostré zákruty, hltá cestu z mesta k mestu, náramne je pri chuti.
5. Biely oblak - Mária Rázusová Martáková
Vyšli mraky v čiernom rúchu, liali vodu na zem suchú, a keď mali prázdne krhličky, ostal z nich len mráčik maličký. Pozrie mráčik vôkol seba: sám je, sám v tej hĺbke neba… “Bratia, kde ste? Beda-prebeda, vetrisko mi nôžky objedá.“ Keď narobil kriku mnoho, zlaté slnko počulo ho.
7. Bodliak - Mária Rázusová-Martáková
V poli bodliak stojí ako stráž na postojí, z hrubých listov trčia ihly bodákov. K nemu len tak v letku chodí na besiedku iba vietor a vše dáždik z oblakov. Preto bodliak smúti žiť nemá chuti: „Ach, moja tvár nikoho sem nezláka! Teraz ako vlaňajší všetko sa ma stráni… Samota je strašný údel bodliaka!“ Ale čo sa stalo? Prejde času málo, a tu puk sa vynorí z tých bodákov…
9. Boľavé líčko - Ján Andel
Veveričku maličkú, udrel konár po líčku. Očká sa jej rozplakali, až slzičky pokvapkali vetvičku. Prišiel vetrík, pohladil ju po líčkach. Už niet stopy po boľavých slzičkách.
12. Čitateľ komiksov - Daniel Hevier
Pod lavicou cez hodiny čítam komiksy Čomu z toho nerozumiem to si domyslím Darmo do mňa všetci hustia sú to nezmysly Ja viem svoje najradšej mám iba komiksy Zloduch Pedro zhltol právedrahé rubíny To je mela Z úst mu plynú prázdne bubliny Pod lavicou cez hodiny čítam komiksy Čomu z toho nerozumiem to si domyslím Trním hrôzou Mafiózo práve zdúchol preč Najlepšia je komiksová obrázková reč...
15. Dáma sa nemá biť - Daniel Hevier
Dáma sa nemá biť hovoria rodičia Ja však vždy vrátim len čo mi kto požičia Napríklad Alinoten je fakt strelený Skúsil ma potknúť dnes Hneď ležal na zemi S rozbitým kolenom a s novou modrinou skončilo priateľské stretnutie s Olinou Dáma sa nemá biť to len tak táratevšak všetky baby dnes chodia na karate Nedám sa urážať Bijem sa zas a znova To musíš guráž mať keď chceš byť MAKEPEACOVÁ
