Rozdiely a synergia rodičovských úloh
Materské a otcovské úlohy sú predurčené prírodou, a tým sú rozdielne aj výchovné aktivity rodičov. Výchovné postupy otcov a matiek sa líšia, ale dôležitosťou a kvalitou sú obe rovnocenné. Práve ich rozdielnosť a dopĺňanie robí výchovu komplexnou a účinnou.
Rodičovské úlohy sú inštinktívne prednastavené, pôsobia automaticky, vidieť to už v odlišnej hre chlapcov a dievčat. Ak tieto svoje mužsko/ženské rozdiely prijmete a dôverujete im, výchovu potom môžete zvládať ľahšie a pokojnejšie.
Špecifické prínosy matky a otca
Matka napĺňa u detí pocit domova a otec ich učí žiť vo vonkajšom svete. „Otvára im dvere“ do sveta. A práve na to muži zabúdajú. Ich povinnosťou je dopĺňať výchovu matky o mužské aktivity a kontakty so svetom.
Výchova matky: Citová a telesná intimita
Výchova matky je mäkšia, citovo teplejšia a je spojená viac s kontaktmi na telesnej úrovni. Je o dotykoch, nosení, kolísaní dieťaťa, ale sú to aj pohľady, jej hlas a rozprávanie.
Výchova otca: Realita a príprava na svet
Výchova otca je reálnejšia a tvrdšia. Otcovia majú menej empatie, majú didaktickejší prístup a ich „nežný“ fyzický kontakt je obmedzenejší. Otcovia sú vlastne mostom medzi vnútorným svetom rodiny a vonkajším svetom. Učia deti vyjadrovať sa a prejavovať navonok a pripravujú ich na svet kamarátov.
Otec učí deti tvoriť svoje hranice, byť autoritou, aby sa nemuseli neprimerane presadzovať, predvádzať, okúzľovať, za každú cenu vyhrávať, len aby si získali pozornosť. V komunikácii je otec pre dieťa náročnejší, pozornosť otca si dieťa musí skôr získať.
Genetické predispozície a výchovné štýly
Výskumy potvrdzujú, že otcovia stimulujú viac mentálne schopnosti a tvorivosť dieťaťa. V súčasnosti sa vo výchove viac využíva rozprávanie, vysvetľovanie a preto sú otcovia v nevýhode. Základnou vlastnosťou muža a otca je totiž konať a dôležité sú činy, ich výchova je viac o aktivitách a zážitkoch. Žena a matka je geneticky naprogramovaná hovoriť, premýšľať a tvoriť. Pre ženy a matky je dôležitá reč. Matka od malička k deťom hovorí, musí s nimi komunikovať, hrať sa s nimi a spievať.
Muž je geneticky naprogramovaný vidieť, reagovať a konať. Energia muža a otca je energiou ťahu - sledovať, stopovať, uloviť. Jeho pripravenosť k boju si vyžaduje rozhodnosť a silu, čo sa prejavuje v hre s deťmi, ktoré vyhadzujú, točia, naháňajú a vedú ich k prekonávaniu prekážok.
Symbolický význam rodičovských rolí
S matkou sú deti deväť mesiacov v silnom fyzickom spojení, matka je zdrojom kvalít, akými je fyzická blízkosť, intimita, citovosť, nežnosť. Otec je vzorom pre bezkontaktné vzťahy s kvalitami ako sú aktivity, hry, bojovanie, súperenie, práca, a k tomu patriace priateľstvo, solidarita, odvaha.
Matka má silnú väzbu na dieťa a otec ju v správnom čase musí narúšať, čím oslobodzuje dieťa ale aj matku, aby mohla mať ďalšie dieťa a dieťa potrebuje nájsť svoju cestu. Je to dané prírodou a nie tým, že by otec chcel vziať dieťa matke. Otec učí deti ísť do sveta, vytvárať vzťahy a prekonávať prekážky.
Otec je prvou osobou, ku ktorej si dieťa tvorí vzťah, otec je totiž „vonku“. A to je symbolicky „sociálny pôrod“. Ak dieťaťu chýba otec, bude mať problém s vytváraním vzťahov, nevie „kde patrí“ a nevie si nájsť svoje miesto vo svete.
Matka vytvára väzby dieťaťa na domov, ktoré si ono nesie celý život a vďaka týmto väzbám sa aj domov vracia. Matkina láska a pozornosť je nepodmienečná. Pozornosť a lásku otca si deti musia viac získavať.
Zmeny v rodových rolách a ich dopad
Súčasná realita je iná, mení sa správanie matiek a mení sa správanie otcov, ale dieťa zostáva dieťaťom. Ženy začínajú loviť mamutov, ale otcovia sa ku krbu až tak nehrnú. Opraviť niečo, vymaľovať stenu v byte trvá mužom niekedy roky. Akceptujem, že ženy chcú pracovať, aj ja pracujem. Niekedy sa však zamýšľam, či to nebolo pre moje ochorenie poslednou kvapkou. Je naša emancipácia výhrou? V čom sme vlastne emancipované?
Áno, doba je iná, aj my sme už iné, ale v našom vnútri zostala tá pradávna sila matky. Príroda si ide svojou cestou, má svoje tempo a naše zmeny nemusí rešpektovať. Archetypy, tieto prírodou dané a rokmi tvorené modely správania, sa menia plynule a nerešpektujú bojkot úloh muža alebo ženy. Tieto predispozície k ženskému a mužskému správaniu nemôžeme vo svojom vnútri vymazať a zmeniť, pretože to chceme inak.
Teória jednotného frontu vo výchove
Rozdielne mužské a ženské výchovné metódy nás privádzajú k teórii jednotného frontu. Je to časté odporúčanie od niektorých odborníkov - „rodičia musia byť vo výchove jednotní“. Žiadny „jednotný front“ nefunguje. Je to iba hra, ktorú deti prekuknú. Rizikom jednotného frontu je, že vo výchove sa stiera ženský a mužský prístup.
Musíme rozlišovať situáciu, kedy sú rodičia vnútorne zladení, aj ako partneri a majú rovnaké základné výchovné princípy - nekradne sa, nefajčí sa, neklame sa, nebije sa. Deti takto cítia spoločnú silu rodičov.
Príklad reakcie na fajčenie
Príklad môže byť fajčenia syna alebo dcéry. Obaja rodičia sa zhodujú v tom, že nechcú, aby ich dieťa fajčilo. Matka reaguje skôr emočne, moralizuje, dieťaťu rozpráva o následkoch a môže mu niečo zakázať. Otec sa tiež nahnevá, tiež mu niečo povie, ale predovšetkým ho zoberie a prinúti vyfajčiť 5 cigariet. To je čin. To je zážitok, ktorý si dieťa určite zapamätá. Moralizovanie a dohováranie takýto zážitok neumožňujú.
Ochrana dieťaťa: Inštinkty a skúsenosti
Spoločnou úlohou otca a matky je dieťa chrániť, je to súčasťou ich rodičovského inštinktu. Vo výchove sa rodičia snažia chrániť deti tak, že im rozprávajú, ako je čo nebezpečné. V tomto prípade sa viac zapájajú ešte nezrelé racionálne časti detského mozgu, ktoré ešte nemusia informáciu o nebezpečenstve správne spracovať.
Je potrebné vrátiť sa k hlboko uloženým inštinktom, a to sú inštinkt boja, úteky ale aj znehybnenia (maskovania). Dieťa k tomu potrebuje prežívať rôzne zážitky, aktivity, dobrodružné hry spojené s fyzickou aktivitou. Ako rodič máte dieťa chrániť, ale máte ho aj naučiť sa chrániť. A naučí sa to, ak bude mať možnosť reagovať - utekať, vyliezť na strom, preskočiť potok.
Dieťa má svoj sebazáchovný inštinkt a je potrebné dať mu priestor, kde sa ho naučí využívať. Výchova by mala byť zameraná tak, aby u dieťaťa vytvorila vnútorný pocit „viem sa, a dokážem sa chrániť“. Najlepšou ochranou je naučiť dieťa dôverovať si - „zvládol som to a zvládnem to aj teraz“. Dávate možnosť dieťaťu zažiť niečo podobné? Vystavujete ho určitým nebezpečným situáciám, ktoré spolu s ním zvládate?
Prezentované správy, napríklad o kliešťovej encefalitíde, vedie mnohých rodičov k tomu, že prestanú chodiť do prírody. Strach vo výchove by mal byť nahradený výchovou k ostražitosti a opatrnosti.
Ochrana dieťaťa pred rodičom
Pred čím má byť dieťa chránené? Pred fyzickým a psychickým týraním a zneužívaním. Upozorňujem aj na ochranu dieťaťa pred rodičom. Je to časté, predovšetkým u matiek, že nevedia brániť dieťa pred otcom, ktorý mu nadáva, kričí naň, ponižuje ho alebo neprimerane trestá. V pozadí takéhoto správania môže nezrelá osobnosť otca alebo jeho prílišné sebavedomie, nadradenosť. V extrémnych prípadoch môže byť v pozadí alkoholizmus otca alebo porucha jeho osobnosti.
Často si to vyžaduje pracovať s matkou na jej odvahe a sebaistote, aby vedela takémuto správaniu otca určiť hranice. Na druhej strane sú otcovia, ktorí nevedia zastaviť krik matky na deti, dokonca sa obviňujú, že má toho veľa a pritom má na starosti jedno živé dieťa, z ktorého sa jej výchovou stane ustráchaný človiečik.
Prípadová štúdia rodiny s alkoholikom
Matka dvoch detí v pubertálnom veku žila 15 rokov s manželom alkoholikom. Bolo to pre všetkých ťažké, pretože keď nepil, bol dobrým manželom a otcom. Keď sa však opil, kričal, bol agresívny, predovšetkým na matku a psychicky ju týral. Obe deti mali problémy - syn sebadeštrukčné poškodzovanie, pre problémy s agresivitou v škole bol hospitalizovaný na psychiatrii a dcéra utekala z domu. Na základe vyjadrenia psychiatra mal otec zákaz priblíženia k rodine. Matka to však nedodržala a opakovane mu umožnila vrátiť sa. Vždy sa to skončilo zle. Na moju otázku, či si uvedomuje, čo cítia deti, koľko lásky majú doma, mi matka odpovedala „ale ja ich objímam a bozkávam“. Pritom však sama bola plná strachu, depresie, neistoty. Syn sa zmietal v ťažkých pocitoch, že ho rodičia neľúbia a želal si, aby otec radšej zomrel. Mal však kamaráta, ktorému otec zomrel a ten mu povedal, že by mal radšej otca živého aj keby pil, čo v chlapcovi spustilo pocity viny. „Kričiaci rodič“ by si mal uvedomiť svoje problémy a riešiť ich. Uvedomiť si, že dieťaťu sa môže niečo stať a on bude ľutovať každý deň, keď ho kritizoval, nadával mu a kričal.
Finančná podpora rodín s deťmi
Po narodení dieťaťa vám štát prispeje jednorazovou sociálnou dávkou, ktorá slúži na pokrytie výdavkov spojených s potrebami novorodenca. V súčasnosti je suma príspevku 829,86 EUR v prípade, že ide o vaše prvé až štvrté dieťa. Rodiny, ktoré očakávajú narodenie piateho a ďalšieho dieťaťa, si prilepšia o sumu 151,37 EUR. Žiadosť podávať nemusíte. Nárok sa uplatní automaticky cez informačný systém.
Každý mesiac máte nárok na prídavky na dieťa vo výške 60 EUR. Prídavky na dieťa vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom výchovy a výživy maloletého dieťaťa. Nárok trvá, kým je dieťa považované za nezaopatrené, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov. O dávku požiadate na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho trvalého bydliska alebo elektronicky.
Príplatok k prídavku na dieťa sa týka len rodičov, ktorí si nemôžu uplatniť daňový bonus. Výška dávky je vyčíslená na 30 EUR mesačne. Ak si nárok na príspevok na dieťa chcete uplatniť, musíte podať písomnú žiadosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta trvalého pobytu). Žiadosť podávate opakovane, v každom roku, keď si chcete nárok na príspevok uplatniť, vždy najskôr ku dňu a mesiacu narodenia detí.
Na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do 3 rokov (do 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav) sa vypláca rodičovský príspevok. V súčasnosti je výška rodičovského príspevku stanovená na 351,80 EUR mesačne. O rodičovský príspevok musíte takisto požiadať na ÚPSVaR. Nárok vzniká po skončení materského. Poberať ho môže ktorýkoľvek z rodičov aj osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti.
Formality spojené s narodením dieťaťa
Príchod dieťaťa na svet si vyžaduje zopár nevyhnutných formalít. Vedeli ste, že už pred príchodom do pôrodnice musíte mať vybraného pediatra? Majte so sebou aj jeho telefónne číslo a adresu, kam nemocnica pošle výsledky základných vyšetrení novorodenca. Po pôrode nemocnica zasiela hlásenie o narodení dieťaťa na matriku v príslušnej obci alebo meste. Následne si prevezmete na matrike rodný list a podpíšete vyhlásenie o mene dieťaťa.
Ak chcete poistiť svoje dieťa v inej zdravotnej poisťovni, je potrebné podať prihlášku na zmenu. Táto zmena nadobudne platnosť od 1. januára nasledujúceho roka.
Výbava pre novorodenca: Náklady a praktické rady
Čo sa týka výbavy pre novorodenca, presnú sumu je ťažké vyčísliť. Ceny sa líšia v závislosti od značky a typu produktu. Napríklad, overal na spanie kúpite už od 3,60 EUR, no ten najdrahší môže stáť viac ako 60 EUR.
Pri prvom dieťati majú rodičia často tendenciu zabezpečiť preň všetko, čo môže viesť k zbytočným výdavkom na veci, ktoré sa nemusia využiť. Dôležité je tiež cítiť počas príprav na narodenie dieťaťa určitú slobodu a nechať sa viesť praktickými potrebami.
Základná výbava pre novorodenca môže zahŕňať:
- Postieľka
- Kočík
- Autosedačka
- Oblečenie (body, dupačky, čiapky)
- Plánky
- Hygienické potreby (plienky, vlhčené utierky, krém na zadoček)
- Kojenecké potreby (fľaše, cumlíky, sterilizátor)
- Ostatné (hracia deka, hrazda, zavinovačka)
Pri druhom či treťom dieťati je situácia často odlišná, keďže mnoho rodín už má vytvorené podmienky a rodičia vedia, čo skutočne potrebujú. Navyše, často im niečo ostalo aj z prvej detskej výbavičky.
Praktické tipy na šetrenie:
- Požičiavanie vecí: Ak máte pochybnosti, či veci pre dieťa skutočne využijete, odporúčame s kúpou počkať a radšej si šatku, nosič, kočík či iné potrebné veci pre novorodenca požičať.
- Neutrálne farby: Ak plánujete viac detí, stavte na neutrálnejšie farby a niektoré veci využijete aj pri druhom dieťati.
- Dedičstvo: Ideálne je, ak môžete oblečenie aj inú výbavu pre novorodenca podediť od známych či rodiny.
- Bazarové a swapové akcie: Navštívte burzy detského oblečenia, prihláste sa do inzertných skupín na sociálnych sieťach alebo sa zúčastnite swapu (výmeny oblečenia).
Pri nákupe lacných produktov je dôležité dbať na kvalitu, aby ste predišli zdravotným problémom vášho bábätka.
Výber kočíka a plienok
Pri výbere kočíka je dobré zvážiť lokalitu, v ktorej bývate, a najmä terén, v akom sa budete najčastejšie pohybovať. Dôležitá je tiež veľkosť vaničky (najmä ak čakáte dieťa v zime), hmotnosť kočíka a jeho skladnosť do auta.
Plienky:
- Jednorazové plienky: Počítajte s sumou od 8 EUR na jedno balenie (50 kusov). Priemerná spotreba u novorodencov je približne 10 kusov na deň. mesačne to môže byť okolo 30 EUR, čo znamená 360 EUR za rok.
- Ekologické plienky: Jednorazová investícia okolo 150 - 350 EUR s výhodou ich používania aj pri ďalšom dieťati.
Význam otca v živote dieťaťa
Úloha otca v živote dieťaťa je mimoriadne významná. Dnešní otcovia sa čoraz viac zapájajú do života svojich detí. V minulosti bol otec často skôr zaistencom domácnosti a dieťaťa sa dotýkal menej. Nové prístupy povzbudili mužov k aktívnej výchove, aby partnerka mala priestor na regeneráciu.
Za posledných 50 rokov prebehli zásadné zmeny - otcovia sa viac zapájajú: bývajú prítomní pri pôrode, pomáhajú cez noc, zdieľajú domáce povinnosti. Výchova sa stala skutočným zdrojom radosti, nie povinnosťou. Toto platí rovnako pre chlapcov aj dievčatá.
Budovanie sebaúcty a identity
Otec má dôležitú úlohu v budovaní sebaúcty dieťaťa cez jednoduché vyjadrenia: "Som na teba hrdý, dcérka" a "Parádna robota, synak!". Keď otec dieťa hojdá a chytá ho, naučí sa: aj keď ma strach prepadne, vždy ma zachytia silné ruky. Kým mama často chváli, otcovské uznanie spôsobuje, že dcéra cíti vlastnú ženskosť. Vzťah, kde otec nehodnotí, ale podporuje dieťa, vytvára priestor pre odvážnosť, zodpovednosť a rozvoj identity.
Dieťa potrebuje vidieť otca v akcii - ako rieši situácie, nesie zodpovednosť a je súčasťou bežného života. Ak otec dokáže emocionálne rozvíjať dieťa (dotykom, hrou, výzvou), ide o výnimočný vplyv. Je synergiou materského slovného styku a otcovského fyzického kontaktu.
Ak otec chýba (rozvod, úmrtie či vzdialenosť), je esenciálne nájsť iného mužského vzor - starý otec, iný rodinný člen, mentor.
Vývin dieťaťa: Od prvých mesiacov po prvé kroky
Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Prekonané výchovné postupy, ktoré sa v minulosti bežne používali, môžu mať negatívny dopad na deti. Moderný prístup kladie dôraz na potreby dieťaťa, vzťahovú väzbu a rešpektovanie jeho individuálneho vývinu.
Prvý mesiac života: Adaptácia na nové prostredie
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre.
Motorika a sociálne správanie v prvých mesiacoch
Prvé 3 mesiace: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
Tretí mesiac: V polohe na brušku sa dieťatko opiera o lakte, symfýzu a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán. V polohe na chrbte si chytá ručičky, začína prvý cielený úchop v stredovej línii.
Štvrtý mesiac: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov. Napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
Piaty mesiac: Začína proces otáčania trupu. Rukami uchopuje predmety cez stred tela. V ľahu na bruchu sa postupne trup dvíha nad podložku a ruky sa začínajú vystierať.
Šiesty mesiac: Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami. Smeje sa, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
Od plazenia po prvé kroky
Siedmy mesiac: Prvá lokomočná aktivita - plazenie po bruchu za pomoci rúk. Dieťa sa snaží vyhupnúť na 4, ale zatiaľ neštvornoží. Je prítomný šikmý sed.
Ôsmy mesiac: Dieťa zaujme kvalitný šikmý sed s oporou o vystretú hornú končatinu. Začína štvornožiť a postupne trénuje sed v priestore. Je prítomný pinzetový úchop.
Deviaty mesiac: Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Ukazuje vzpriameným prstom na predmet.
Desiaty mesiac: Dieťa precvičuje nadobudnuté zručnosti: lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku. Vertikalizácia - dieťa sa šplhá po nábytku.
Jedenásty a dvanásty mesiac: Dieťa skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny. Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86.
Prekonané výchovné postupy
Staré príručky pre rodičov často obsahovali rady, ktoré sú v súčasnosti považované za prekonané a škodlivé. Napríklad, odporúčalo sa nenechať dieťa na rukách, ignorovať jeho plač, prísne dodržiavať časový rozvrh dojčenia a oddeľovať novorodenca od matky.
Oddelenie novorodenca od matky a návštevy v pôrodnici
V minulosti bol bežný postup, že novorodenca po pôrode previezli do špeciálnej detskej miestnosti, oddelene od izby matiek. Dnes sa však uprednostňuje skorý a neprerušovaný fyzický kontakt medzi matkou a dieťaťom. V minulosti boli návštevy na oddeleniach šestonedelia zakázané, dnes je bežné, že príbuzní môžu za dieťaťom priamo na izbu už v deň narodenia.
Dojčenie a hygiena
V minulosti sa odporúčalo, aby si žena pred dojčením umyla ruky mydlom a bradavku vatou namočenou v borovej vode. Počas dojčenia mala matka nosiť zdravotnícke rúško. Dnes sa tento postup považuje za prekonaný a matkám sa odporúča, aby si bradavku potreli materským mliekom.
Prísny režim dojčenia a ignorovanie potrieb dieťaťa
V minulosti sa odporúčalo dojčiť každé tri hodiny, bez ohľadu na to, či dieťa kričalo od hladu. Dnes sú deti našťastie dojčené podľa potreby. Ignorovanie plaču a nepokoj dieťaťa sa dnes považuje za škodlivé, pretože môže viesť k narušeniu vzťahovej väzby a emocionálnym problémom.
Spoločné spanie a učenie na nočník
V minulosti sa považovalo za nevhodné brať si dieťa na utíšenie k sebe do postele. Dnes je spoločné spanie s dieťaťom bežné a považuje sa za prirodzený spôsob uspokojovania jeho potrieb po blízkosti a bezpečí.
V minulosti sa odporúčalo začať učiť dieťa na nočník už v ôsmich mesiacoch. Dnes sa vie, že dávať dieťa na nočník v ôsmich mesiacoch je predčasné. Dieťa ešte neovláda dobre zvierače a musí k tomu dospieť prirodzeným vývojom, čo je okolo 18. až 24. mesiaca.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento vývin prebieha v priebehu prvých troch rokov života a je individuálny pre každé dieťa.
Motorika a sociálne správanie v rôznych fázach
- Prvý mesiac: Adaptácia na nové prostredie, silný sací reflex, zdvíhanie hlavy na bruchu.
- 2.-3. mesiac: Stabilizácia hlavy, otáčanie k zvukom, prvý úchop, úsmev, hrkútanie.
- 4.-6. mesiac: Otáčanie z bruška na chrbát, skúmanie objektov, napodobňovanie tváre, šesťmesačné dieťa sa učí sedieť s oporou a plaziť.
- 7.-9. mesiac: Plazenie, štvornožkovanie, nezrelý a neskôr kvalitný šikmý sed, pinzetový úchop, sedenie bez opory.
- 10. mesiac: Precvičovanie lezenia, vzpriameného sedu, postavenie pri nábytku, vertikalizácia.
- 11.-12. mesiac: Prvé kroky s oporou, používanie jednoduchých slov, samostatné sedenie, postavenie sa, uchopenie drobných predmetov.
- 12.-18. mesiac: Samostatná chôdza, rozvoj rovnováhy, vyjadrovanie potrieb slovami.
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov.
Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov.