Rodičovstvo je jednou z najkrajších, ale zároveň najnáročnejších úloh v živote. Pri hľadaní vlastného výchovného štýlu často vychádzame z toho, ako sme to mali doma, keď sme boli malí. V lepšom prípade opakujeme to, čo sme radi robili, v horšom prípade vieme, ako to nechceme robiť.
Možno ste na dieťa čakali dlhší čas, alebo ste sa do manželstva či partnerského spolužitia pustili so skutočnosťou, že dieťa čoskoro príde na svet. Ako to už chodí, resp. malo by chodiť, obaja partneri by sa mali podieľať na výchove dieťaťa. Prvé dni a mesiace po narodení trávi bábätko najviac času s matkou a vytvárajú si vzájomné puto. Správny otecko by mal čo najskôr pomáhať pri kúpaní či prebaľovaní nového člena rodiny a tiež hľadať priestor na vytváranie vzájomného vzťahu s novorodencom. Už v začiatkoch starostlivosti a výchovy však často dochádza k vzájomným nezhodám a názory sa rozchádzajú. Čo s tým?
Riešenie nezhôd a budovanie vzájomného rešpektu
Niekedy sa stáva, že matka po pôrode svojho prvého dieťaťa je príliš upätá a ustráchaná. V tomto prípade je najlepšie dohodnúť sa s partnerom, vytvoriť si určité pravidlá, kedy sa budete o dieťatko starať sama a kedy prevezme starostlivosť partner. Počas dňa, keď bude manžel v práci, starostlivosť závisí hlavne na mamičke, ktorá je s dieťatkom doma. Popoludní alebo večer, keď sa otecko vráti domov, snažte sa o to, aby vám s bábätkom pomohol. Pokiaľ dojčíte, ste naň stále naviazaná aj fyzicky, teda trocha viac než nedojčiace matky, takže si oddýchnete trošku menej.
Veľa z nás pozná situácie, v ktorých si rodičia vzájomne protirečili. Jeden niečo zakáže a dieťa poza chrbát ide za tým druhým, od ktorého si vyprosí dovolenie. Existuje však prístup, kedy rodičia držia jeden druhému stranu, a to je správne. Nedochádza tak k porušovaniu autority ani jedného z nich. Ak išlo o nesúhlas z ich strany, bol naň dôvod. Keď sa dieťa pýtalo prečo je to tak, bolo mu plnohodnotne odpovedané, takže nemalo pocit bezdôvodného zákazu. Výchova detí ako aj priebeh vzájomného spolužitia a rešpektovania potrebujú pevné základy. Deťom je potrebné dať najavo, že na situáciu máte obaja rovnaký názor a že sa v prípade problémov môžu o vás oprieť.
Niekedy je však veľmi ťažké akceptovať názor partnera na danú situáciu. Hádky pred deťmi pravdepodobne nebudú to pravé orechové.
Komunikácia ako kľúč k úspešnej výchove
Deti nám rastú pred očami a spoločne s vekom sa menia aj ich požiadavky a záujmy. Viac času začínajú tráviť spoločne s priateľmi, neskôr vedú ich kroky na prvé diskotéky a nás predsa len premáha strach. Strach z toho, aby sa niečo nestalo. Aj v týchto situáciách môže byť jeden rodič benevolentnejší, druhý zas prísnejší. Bez ohľadu na to, či rodičia boli vychovávaní konzervatívne alebo liberálnejšie, je veľmi dôležité komunikovať nielen medzi sebou, ale pozorne počúvať aj dieťa. Často sa zverí so svojimi predstavami a túžbami, ktorými vás vlastne pripravuje na ďalší krok vo výchove, na nové a nepoznané.
Potom, napríklad keď deti večer zaspia, skúste prelomiť ľady a podebatujte o predstavách, aké výchovné kroky podniknúť, kedy asi bude vhodný čas pustiť dieťa tam alebo onam. Snažte sa myslieť racionálne, zvážiť, či vaše obavy nie sú prehnané, či vaša „ratolesť“ nie je príliš obmedzená v porovnaní s rovesníkmi. Nezabúdajte ani na dôveru, mali by ste dokázať odhadnúť a zvážiť, či je vaše dieťa schopné niesť určitú zodpovednosť, napríklad vyhýbať sa alkoholu a drogám, resp. presne vedieť, kam má namierené a kedy sa mieni vrátiť. Nie je na škodu občas sa obetovať a ísť dieťa v danú hodinu vyzdvihnúť na dohodnuté miesto, aby nešlo domov po tme cez neosvetlený priestor s nie príliš vábnou povesťou.
Komunikujte, pýtajte sa, konfrontujte svoje názory, ale pokiaľ možno, riešte „teóriu výchovy“ bez prítomnosti detí. Sú to kroky, ktoré je potrebné plánovať dopredu a aby sa vaše názory zhodovali, aj keď nie vždy úplne, dohodnite sa radšej vopred, aby nedošlo pred dieťaťom k zbytočným konfliktom.
Rodičovské štýly a ich vplyv
Existuje hneď niekoľko výchovných štýlov a každý z nich má svoje jedinečné charakteristické rysy. Voľba štýlu by mala byť založená na individuálnych potrebách a hodnotách rodiny. Medzi najznámejšie rozdelenia rodičovských štýlov výchovy patrí delenie podľa psychologičky Diany Baumrind, ktorá identifikovala štyri výchovné štýly v rodine:
1. Autoritatívna výchova
Je založená na kombinácii vysokých očakávaní a bohatej podpory zo strany rodičov. Rodičia stanovujú jasné hranice a pravidlá, ktoré od dieťaťa vyžadujú. Zároveň ale podporujú detskú samostatnosť a dbajú na úprimnú a dôvernú vzájomnú komunikáciu. Tento prístup vie byť dobrým nástrojom najmä u detí, ktoré si prechádzajú obdobím vzdoru. Z detí, ktoré majú v detstve autoritatívnu výchovu, často vyrastú dospelí, ktorí sa vedia samostatne rozhodovať a dokážu vyhodnocovať riziká svojho konania. Sú samostatní, spoločenskí a majú kladný vzťah s rodičmi.
2. Autoritárska výchova
Je založená na prísnych pravidlách a disciplíne, kedy sú požiadavky na dieťa nastavené často príliš vysoko. Deti vychovávané autoritárskym štýlom môžu často zažívať pocity úzkosti z neschopnosti sa rozhodovať sami za seba a nedostatočného priestoru sa vyjadriť. Vo väčšine prípadov sú poslušné a vzorne nasledujú pravidlá. Podľa Národného centra biotechnológií (NCBI) deti autoritárskych rodičov majú často výborné študijné výsledky, ktoré si však berú svoju daň v spoločenskom živote. V spoločnosti majú problém nadviazať nové vzťahy a vyjadrovať svoje pocity. Často majú tiež nízke sebavedomie a nie sú schopní sa sami rozhodovať.
3. Permisívny štýl
Je charakteristický svojím voľným prístupom, vysokou autonómiou a obmedzeným dohľadom rodičov. Rodičia nekladú na deti príliš veľa pravidiel, naopak im dávajú veľkú dávku slobody. Deťom permisívnych rodičov často chýba disciplína, čo sa môže odraziť na ich študijných výsledkoch. Rovnako tak postrádajú úctu a rešpekt voči autoritám. NCBI tiež upozorňuje, že deti sú tiež oveľa viac vystavené riziku obezity.
4. Nezapojené rodičovstvo
Je charakteristické nedostatočnou angažovanosťou rodičov vo výchove detí, na ktoré sa môže často pozerať až ako na zanedbávanie. Rodičia praktizujúci nezúčastnené rodičovstvo môžu občas zanedbávať základné potreby dieťaťa. Tento nezáujem je často spojený s psychickými problémami samotného rodiča. Deti sú často odkázané samé na seba, preto im chýba disciplína, čo môže viesť k horším študijným výsledkom. V dospelosti deťom, ktoré boli vychovávané nezúčastnenou výchovou, často chýba zdravé sebavedomie a sebadôvera.
Plánovanie rodičovstva a jeho variácie
Plán by sa mal zakladať na možnostiach a potrebách konkrétnej rodiny. Môžete teda nasledujúce plány použiť buď ako návod alebo len ako inšpiráciu, ako zostaviť svoj vlastný plán.
Striedavá starostlivosť
Tento plán sa môže po týždni obmieňať tak, že dieťa/deti začiatok týždňa (pondelok a utorok) strávi s otcom a potom piatok, sobotu a nedeľu. V ďalšom týždni strávia začiatok týždňa s matkou (pondelok a utorok) a potom piatok, sobotu a nedeľu. Tento plán je možné využiť s úspechom tam, kde vzdialenosť hrá veľkú rolu, alebo pre rodičov zvyknutých veľa cestovať či majúcich zamestnanie, ktoré im umožňuje cestovať po republike. Tento plán možno využiť pre dieťa / deti od 4-ročných (pre nižší vek je potrebné zvážiť schopnosti dieťaťa), ale aj pre staršie deti až do veku 10 - 12 rokov. Výmena dieťaťa / detí prebieha v nedeľu.
Pravidelne sa striedajúce periódy
Obdobia po 5-tich a 7-mich dňoch sa pravidelne striedajú. Pre predškolský plán možno tiež tento plán po 14-tich dňoch (po mesiaci) meniť tak, že krátky týždeň bude dieťa tráviť s oboma rodičmi (to isté platí o dlhom týždni). Tento plán možno tiež použiť ako plán pre školské deti v prípade, že rodičia žijú blízko seba a sú schopní sa spolu dohovoriť. Pre školský plán je treba počítať s "krúžkami" dieťaťa / detí a mimoškolskými aktivitami. Pravidelne sa striedajúce periódy po dvoch týždňoch.
Plán pre každodennú starostlivosť
Plán vhodný pre rodičov, ktorí sa chcú podieľať na každodennej starostlivosti o dieťa / deti, tráviť s ním večery a noci. Vzdialenosť hrá úlohu - tento plán možno úspešne využiť tam, kde sú rodičia od seba vzdialení.
V podstate každý plán možno využiť pre dieťa / deti v rôznych vekových kategóriách, len je treba pamätať na to, že deti v určitom veku rady trávia čas so svojimi kamarátmi, takže plán by mal byť dostatočne pružný, aby dieťaťu / deťom umožnil rozvoj sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi.
Nové modely starostlivosti: Zdieľanie poznatkov
Rodičovstvo v špecifických situáciách
Vychovávať deti, keď ste na ne sám, je samo o sebe náročné, no robiť to a zároveň sa uzdravovať zo závislosti, je obzvlášť zložité. Zo všetkých síl sa snažíte žiť triezvo a pritom uspokojujete zdanlivo nekonečný zoznam potrieb vašich malých detí. Väčšina rodičov priznáva, že čas a energia, ktorú venujú výchove detí, ich vyčerpáva. Keď k tomu pridáte pravidelnú účasť na skupinách a prácu na Krokoch, život sa môže stať naozaj hektickým. Je potrebné pristupovať k takému rodičovstvu a uzdravovaniu s optimistickým postojom.
Tipy pre rodičov bojujúcich so závislosťou:
- Dajte si záväzok: Vaša rodičovská rola je teraz to najdôležitejšie, no zároveň sa dokážete starať o svoje deti a zároveň chodiť na mítingy. Urobte si plán, koľko mítingov cez týždeň navštívite a urobte všetko preto, aby ste tento cieľ plnili.
- Nájdi si dôveryhodného opatrovníka: Požiadajte rodinu a priateľov, aby vám raz, dvakrát do týždňa dali pozor na deti. Môžete sa dohodnúť s iným rodičom na „striedačke“ alebo si najať opatrovníka, ak si to môžete dovoliť.
- Pracujte na sebe: Aj iba 15 minút každodenného čítania a práce na Krokoch vám môže pomôcť výrazne napredovať. Vyhraďte si čas na investovanie do osobného rastu.
- Buďte k deťom otvorený: Otvorene a úprimne im hovorte o svojom programe uzdravovania. Dovoľte im klásť otázky a zapojiť sa do procesu.
- Budujte si podpornú sieť: Mať iných, s ktorými môžete zdieľať svoj život a ktorí vás budú povzbudzovať, je veľmi dôležité.
- Využívajte webové stránky pre rodičov: Existuje veľa online skupín a stránok, kde môžete získať rady, podporu a zdieľať svoje skúsenosti.
Byť rodičom je úžasný dar. Ak ste na deti sám, pamätajte, že v tom nie ste sám. Mnohí iní sú v podobnej situácii ako vy a zvládajú to celkom dobre.
Problematika rodiny v postmodernom svete
Rodina je najdôležitejším článkom pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické, ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých, ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma a štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny, vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva.
Problémy, ktoré riešia rodičia dnes, sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi. Vplyv na tieto zmeny mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie. Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných domácich prácach.
Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma, štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi. Vplyv na tieto zmeny ako sme už spomínali mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie. Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných niektorých domácich prácach. Nástupom industrializácie začalo čoraz viac ľudí a rodičov pracovať v továrňach, takže na prácu na poli už nemali čas. Keďže cestovanie do miest bolo pre ľudí únavné a náročné, začali sa do týchto miest aj sťahovať a tak začal pomaly vidiecky život upadať a meniť sa. Po presťahovaní ľudí do miest sa začali meniť aj ich osobné ale aj rodičovské problémy - a tie s čoraz modernejšou dobou boli diametrálne odlišné od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou. Tieto postmoderné problémy rodičovstva sa týkajú všetkých a je potrebné ich riešiť takmer v každej rodine.
Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma, štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi. Vplyv na tieto zmeny ako sme už spomínali mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie. Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných niektorých domácich prácach. Nástupom industrializácie začalo čoraz viac ľudí a rodičov pracovať v továrňach, takže na prácu na poli už nemali čas. Keďže cestovanie do miest bolo pre ľudí únavné a náročné, začali sa do týchto miest aj sťahovať a tak začal pomaly vidiecky život upadať a meniť sa. Po presťahovaní ľudí do miest sa začali meniť aj ich osobné ale aj rodičovské problémy - a tie s čoraz modernejšou dobou boli diametrálne odlišné od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou. Tieto postmoderné problémy rodičovstva sa týkajú všetkých a je potrebné ich riešiť takmer v každej rodine.
Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma, štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi. Vplyv na tieto zmeny ako sme už spomínali mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie. Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných niektorých domácich prácach. Nástupom industrializácie začalo čoraz viac ľudí a rodičov pracovať v továrňach, takže na prácu na poli už nemali čas. Keďže cestovanie do miest bolo pre ľudí únavné a náročné, začali sa do týchto miest aj sťahovať a tak začal pomaly vidiecky život upadať a meniť sa. Po presťahovaní ľudí do miest sa začali meniť aj ich osobné ale aj rodičovské problémy - a tie s čoraz modernejšou dobou boli diametrálne odlišné od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou. Tieto postmoderné problémy rodičovstva sa týkajú všetkých a je potrebné ich riešiť takmer v každej rodine.
Postmoderná spoločnosť býva charakterizovaná ako pluralistická. Je tu určitá snaha o reflexiu. Táto spoločnosť je proti uniformite. Často i proti všetkým fungujúcim nástrojom spoločenskej kontroly. Odmieta absolútno v akejkoľvek oblasti - v umení, politike, medziľudských a sociálnych vzťahoch. Osobitou črtou, ktorá zásadným spôsobom determinuje podstatu postmoderného bytia je absencia sociálnych štruktúr. Rámce, s ktorými životné počínanie musí a môže počítať, nezanikli úplne, ale nie sú už konštantné ako kedysi.
Význam rodiny v postmodernom svete rastie priamo úmerne s tým, ako si ľudstvo nevie poradiť s celosvetovými problémami. Zatiaľ čo v minulosti bola rodina hospodársky sebestačnou bunkou, rodičia pracovali doma a deti ich bezprostredne pozorovali, teda výchova sa realizovala spontánne. Tak získavali potrebné vedomosti pre život, ktoré boli dopĺňané objasňovaním či vysvetľovaním mravných zásad a noriem. V priebehu historického vývoja spoločnosti sa menila spontánna rodinná výchova na zámernú, ktorá bola dopĺňaná predovšetkým školskou výchovou a vplyvmi prostredia. Mnohé tradičné hodnoty sa zmenili, spochybnili, ale hodnota rodiny sa spochybňuje len zriedkakedy. Ľudská spoločnosť je však zasahovaná rôznymi civilizačnými problémami, ktoré neobchádzajú ani rodinu. Preto jedna z naliehavých úloh, ktorú sa odborníci usilujú riešiť, je posilnenie úlohy rodiny. Od nej totiž očakávajú následnú zmenu mnohých problémov, keď nie pre prítomnosť, tak aspoň blízku budúcnosť.
Rôzne formy rodín a rodičovské práva
Spoločnosť pozná rôzne druhy rodín. Vo vzťahu k rodine v súčasnosti už manželstvo taktiež nie je zárukou ani podmienkou vzniku rodiny. Predmetom mnohých diskusií je práve diverzifikácia a pluralizácia foriem rodinného spolužitia. Realita súčasnosti - to sú aj adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení, páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi atď.
Biologické rodiny, pokiaľ je všetko v poriadku, mávajú poväčšine svojich biologických potomkov. Pokiaľ však nie je možné mať biologického potomka prirodzenou cestou, môže ísť o sériu príčin, ktoré počatie dieťaťa prirodzenou cestou znemožňujú. Porucha v biologicko-reprodukčnej funkcii nastáva, keď rodičia nemôžu mať (porucha plodnosti) alebo z genetických dôvodov nechcú mať deti. Odmietanie rodičovstva z nebiologických príčin obyčajne súvisí s osobnosťovým profilom rodičov, alebo s narušením ich vzťahu. Za poruchu reprodukčnej funkcie možno do určitej miery pokladať aj nezodpovedné privádzanie mnohých detí na svet v sociálne neprispôsobených rodinách a v rodinách ťažko chorých rodičov, kde nie je zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa.
Pre dieťa je veľmi dôležité, aby vyrastalo v rodine, pokiaľ sa dá, tak v biologickej, kde sú rodičia s dieťaťom v pokrvnom vzťahu. Ak to nie je možné z určitých príčin, aby dieťa vyrastalo v biologickej rodine, je pre neho dobré, aby vyrastalo v sociálnej, ale za to harmonickej rodine. Môžu to byť napríklad už spomínané adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny s homosexuálnymi rodičmi alebo aj rodiny s profesionálnymi rodičmi.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Rola profesionálneho rodiča je zložitá. Ide o spojenie roly rodiča a roly profesionála - vychovávateľa. Ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva v nepretržitej starostlivosti o dieťa, ktoré má špecifické potreby vzhľadom k tomu, že nemôže vyrastať vo svojej vlastnej biologickej rodine, pretože jeho rodičia mu nemôžu, nechcú, alebo nevedia zabezpečiť starostlivosť. Hlavným poslaním profesionálneho rodiča je naplniť jednu zo základných potrieb dieťaťa, a to potrebu blízkej osoby, s ktorou si dieťa vytvorí vzťah. Tento vzťah má byť vzájomný, nie jednostranný.
Adopcia detí je bežná aj na Slovensku. Je to osvojenie si dieťaťa z detského domova alebo inej inštitúcie. Meta-analýza o adoptovaných deťoch ukázala iba malé zvýšenie problémov adoptovaných detí oproti bežným deťom, avšak výrazne viac adoptovaných detí bolo zastúpených medzi klientmi odborníkov na duševné zdravie. V porovnaní s bežnou populáciou skórovali v IQ testoch rovnako, avšak trochu zaostávali v školských výkonoch a jazykových schopnostiach a viac adoptovaných detí malo problémy v učení. Adopcia ako možnosť pre deti bez rodičov alebo vyrastajúce v nevhodných podmienkach, má pozitívnejší ako negatívnejší vplyv na vývoj detí.
tags: #rozdielne #plany #na #rodicovstvo