Richard Stanke je na Slovensku známy nielen ako talentovaný herec, ale aj ako obhajca práv LGBTI+ ľudí. Ako sám otvorene priznáva, život homosexuála je na Slovensku náročnejší ako v iných krajinách. V tomto článku sa pozrieme na jeho život, kariéru a angažovanosť v spoločenských témach.
Detstvo a začiatky hereckej kariéry
Richard Stanke pôsobil už od detstva v rozhlasovej detskej dramatickej družine. Prvýkrát sa pred kamerou objavil v inscenácii Červená lentilka. Medzi jeho známe inscenácie a filmy patria Kúzelné mestečko, Dievča z jazera, Alžbetin dvor, Obyčajný špás, Medzi nami, Na krásnom modrom Dunaji, O dve slabiky pozadu, Vadí nevadí či seriály Zborovňa, Rodinné tajomstvá, Ordinácia v ružovej záhrade a 1. oddělení. Účinkuje aj v detektívnej komédii Rozbitý džbán alebo v hre Mobil mŕtveho muža. Diváci ho mohli sledovať aj v televíznej relácii Partička.
V októbri 2011 sa zapojil do projektu Misie 01 na pomoc postihnutým deťom. Vo voľných chvíľach rád cestuje a rekreačne lyžuje.
Osobný život a coming out
Richard Stanke sa k svojej homosexualite priznal už dávno a svoju orientáciu nijako netají. Pomohol mu k tomu jeho nebohý partner Aleš Votava, ktorý zomrel na rakovinu priamo pred jeho očami. O tom, že ho priťahuje rovnaké pohlavie, povedal rodičom práve vďaka Alešovi a vraj to prišlo úplne prirodzene.
„Nikdy sme otvorene s rodičmi o tom nehovorili, ale vyplynulo to z toho,” priznal Stanke a prezradil aj, že sa musel so svojou orientáciou aj sám pred sebou vyrovnať. Mal problém to sám sebe priznať a práve vtedy bol pri ňom Aleš, a ten mu pomohol „inútnosť“ spravovať a vyrovnať sa s ňou.
Alešova smrť
Alešova smrť Richarda zasiahla. Spočiatku totiž mali nádej na šťastný koniec, osud to žiaľ zariadil inak: „Bolo to veľmi ťažké. Keď mu oznámili diagnózu, onkologické ochorenie hrubého čreva, bol prvýkrát operovaný. Prvá operácia dopadla dobre,“ povedal Stanke. Všetci žili v nádeji, že to bude v poriadku. Žiaľ, ochorenie sa po čase prihlásilo opäť a Aleš už nemal šancu na život. Zomrel doma pri Richardovi.
Nový partner a rodičovstvo
Herec sa so stratou milovaného partnera veľmi ťažko vyrovnával. Keď najväčšia bolesť vyprchala, našiel šťastie po boku českého lekára Štěpána Rusína, s ktorým vychovávajú syna Vojtěcha, ktorý má dnes už 17 rokov. Stanke je teda opäť šťastný a milovaný. Ako pred časom priznal pre Život, práve rodina a syn sú tými, ktorí ho ženú v živote ďalej.
Biologickým otcom Vojtěcha je Richardov súčasný partner Štěpán. Bábätko partnerom porodila ich blízka kamarátka Katka. Dohodli sa na tom pred rokmi. Ona vraj v tom čase premýšľala, akým spôsobom by si mohla zaobstarať dieťa, hoci v tom čase žila s priateľkou, povedal kedysi Štěpán pre českú Queer TV.
Richard síce pri pôrode nebol, pretože by vraj možno aj omdlel, ale otcovstvo si užíva naplno. Syn mu zmenil život od základov: „Odkedy sa narodil, je to pre mňa úplne nový rozmer života. Nie je to klišé. V tomto momente sú pre mňa podstatné úplne iné veci.“
Angažovanosť a spoločenské témy
Richarda Stankeho mnohí vnímajú ako "angažovaného herca", pretože sa často vyjadruje k vážnym spoločenským témam. Na sociálnych sieťach ho zas neprajníci zaraďujú medzi "zapredaných hercov". Keď nepoznáme vlastnú minulosť, opakujeme jej chyby.
Budete mať luft!
Činohra Slovenského národného divadla uvádza novú inscenáciu Budete mať luft! Jej témou je skutočná udalosť - pogrom na Rómov v slovenskej dedine Pobedim, pri ktorom si v roku 1928 „pokojamilovní občania vyrovnávali účty s Cigánmi“. Napadli Rómov v ich osade a výsledkom bolo šesť mŕtvych, vrátane žien a jedného šesťročného dieťaťa. Boli súdení, no najvyšší trest bol jeden rok a štyri mesiace - za vraždu. Jednu z hlavných postáv v tejto veľmi pôsobivej hre stvárňuje Richard Stanke.
Reklamné kampane a spolupráce
Richard Stanke sa objavil aj v rôznych reklamných kampaniach. Napríklad, druhý ročník kampane Vďaka knihe vypovedá o dôležitosti čítania počas celého života. Richard Stanke, Daniel Strauch (GOGO), Andy Kraus a Marína Kráľovičová sú zástupcami jednotlivých životných etáp.
Divadelné tajomstvá a valentínska kampaň SND
Deň otvorených dverí divadla stojí na posolstve, že „pýtať sa je dovolené“. Ústrednou témou kampane je odhaľovanie divadelných tajomstiev. Otázky ako „Ako dlho sa zmýva divadelný mejkap?“ či „Ako chutí jedlo na javisku?“ nadväzujú na otázky divákov, s ktorými sme často konfrontovaní. Kampaňou chceli zmeniť paradigmu pravidiel bežnej návštevy divadla, kde je divák v role pasívneho receptora, a dať mu príležitosť byť aktívnym strojcom dialógu s divadelnými tvorcami.
Valentínska kampaň Slovenského národného divadla stavia na dátach dlhodobého prieskumu, z ktorých vyplýva, že 70% ich divákov tvoria ženy. Pri príležitosti valentínskeho sviatku chceli na túto skutočnosť upozorniť mužské publikum, čoby - v časoch koncentrovanej bezradnosti pred 14. februárom - ich potenciálneho klienta na nákup darčekových poukážok SND.
Ďalšie aktivity a projekty
Okrem herectva a angažovanosti v spoločenských témach sa Richard Stanke venuje aj iným aktivitám. Napríklad, moderoval rozhovory s hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! v Rádiu Slovensko.
Richard Stanke je obľúbený pre svoje role v divadle, televízii a dabingu. Okrem svojej hereckej kariéry je známy aj svojím súkromným životom, v ktorom zohráva dôležitú úlohu výchova syna Vojtíška. Tento článok sa zameriava na Stankeho prístup k výchove, jeho názory na rodinu a toleranciu, a na to, ako sa mu darí skĺbiť náročnú prácu herca s rodičovskými povinnosťami.
Herecká kariéra a osobný život
Richard Stanke sa narodil 12. januára 1967 v Šali. Hoci v detstve mal rôzne sny o budúcom povolaní, herectvo ho lákalo už odmalička. Jeho talent si všimla učiteľka, vďaka ktorej sa dostal do rozhlasu a neskôr aj do televízie. Po strednej škole sa pokúšal dostať na VŠMU, čo sa mu podarilo až na druhý pokus.
Dnes je Richard Stanke členom Činohry SND a účinkuje v mnohých divadelných hrách. Okrem toho ho diváci môžu vidieť aj v televíznych seriáloch ako "Oteckovia" a "Vlci". Stanke žije so svojím partnerom Štěpánom v Brne, kde spoločne vychovávajú syna Vojtíška. Štěpán Rusín je biologickým otcom chlapca, ktorého vychováva so Stankem.
Výchova syna Vojtíška
Richard Stanke so svojím partnerom Štěpánom vychovávajú syna Vojtíška. Stanke priznal, že otcovstvo ho zmenilo a že je veľmi rád, že mohol zažiť a zažíva takúto skúsenosť.
Príbeh o tom, ako prišli k synovi
Zaujímavý je príbeh, ako Stanke a jeho partner prišli k synovi. Dohodli sa s kamarátkou, lesbou Katkou, ktorá v tom čase premýšľala o dieťati. Katka Vojtíška porodila a Stanke s partnerom ho vychovávajú. Štěpán Rusín, partner Richarda Stankeho, vysvetlil, že im to pripadá ako prirodzená situácia a že rajský prístav môže byť kdekoľvek.
Výchova v dvojjazyčnom prostredí a záujmy syna
Stanke s partnerom vychovávajú Vojtíška dvojjazyčne, takže malý nerozoznáva reči. Vojtíšek je veľmi šikovný, chodí do piatej triedy, do skautu, na gitaru a natáča videá. Čakajú ho prijímacie pohovory na osemročné gymnázium. Stanke necháva rozhodnutie o budúcnosti na syna a nebráni mu v žiadnej ceste, rovnako ako to urobili jeho rodičia s ním.
Detský svet a puberta
Stanke sa teší, že si Vojtíšek ešte užíva detstvo. Sám herec prežíval pubertu normálne, no zaujíma ho, ako ju bude prežívať jeho syn.
Názory na toleranciu a rodinu
Richard Stanke sa verejne angažuje v otázkach tolerancie a práv menšín. Je jedným z umelcov, ktorí sa podieľali na projekte Hlasy proti rasizmu. Stanke zdôrazňuje, že rasizmus a diskriminácia patria do stredoveku a je potrebné propagovať myšlienku tolerancie.
Homofóbia na Slovensku
Stanke vníma, že na Slovensku je téma homosexuality stále tabuizovaná. Spoločnosť je konzervatívna a k tomu prispievajú aj predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia. Namiesto toho, aby sa spoločnosť vychovávala k tolerancii, tak sa rozdeľuje.
Antidiskriminačný zákon
Stanke sleduje snahy menšín o prijatie antidiskriminačného zákona a prekvapuje ho postoj KDH. Nemalo by vnímať antidiskriminačný zákon ako niečo, čo môže ohroziť rodinu. Stanke zdôrazňuje, že viac môžu vývin dieťaťa ohroziť rodičia, ktorí sa oň nestarajú, a je jedno, či dieťa vychováva beloch a černoch alebo dve ženy.
Výchova k tolerancii
Stanke si myslí, že ak chceme urobiť zo Slovenska tolerantnú krajinu, musíme venovať veľkú pozornosť výchove a snažiť sa odbúravať v ľuďoch predsudky voči iným rasám, homosexualite či iným názorom. Mali by sme sa poučiť od západnej Európy, kde je spoločnosť liberálnejšia a tolerantnejšia.
Hodnoty a životné princípy
Richard Stanke sa v živote drží jedného princípu: žiť tak, aby sa nemusel sám za seba hanbiť a aby sa za neho nemuseli hanbiť ani jeho blízki. Nestanovuje si novoročné predsavzatia a nemá herecké sny, aby nebol smutný, keď sa nesplnia. O to radšej je, keď príde niečo nové, čo ho príjemne prekvapí.
Skĺbenie práce a rodiny
Richard Stanke je herec, ktorý má rád svoju prácu a teší sa na každú príležitosť. Okrem herectva má rád cestovanie, divadlo a koncerty. Voľný čas trávi s rodinou a priateľmi.
Voľný čas a cestovanie
Stanke rád cestuje a navštevuje rôzne predstavenia v európskych mestách ako Mníchov, Hamburg, Zürich, Praha alebo Viedeň. Snaží sa byť v kontakte s tým, čo sa deje v európskom divadle.
Práce v domácnosti
Oprava domácich spotrebičov či elektriny nie je Stankeho parketa. Varenie ho baví rekreačne, pre priateľov. Na Vianoce zvykne variť kapustnicu pre priateľov a rodinu.
Rodinné zázemie a detstvo
„Už je to vari tridsať rokov, čo som v tejto brandži,“ hovorí herec Richard Stanke (45). Jeho najbližšiu rodinu tvorí mama a brat s rodinou, otec ich pred siedmimi rokmi navždy opustil.
To, že mladší syn Stankeovcov má nadanie, si vraj ako prvá všimla učiteľka v škole. Často s deťmi pripravovala rôzne pásma a brávala ich do rozhlasu. „Keď bol prvák či druhák na základnej škole, poslali ho na prijímacie pohovory do detskej rozhlasovej družiny. Tam ho skúšala režisérka Páldiová a hovorila, že je zázračné dieťa. Tak tam začal chodiť, vodievala som ho do rozhlasu takmer každý deň. Dosť veľa tam pracoval a chodievali aj na sústredenia.“ Obľúbenú hračku veľkého plyšového medveďa vláčil so sebou už od čias jasličiek.
Začínal v rozhlasových rozprávkach a odtiaľ si ho potom vybrali do televíznych inscenácií a filmov. To, že sa malý syn začal objavovať na televíznej obrazovke, v rodine nejako zvlášť neprežívali. Brali to normálne. Richard s nadhľadom dodá: „Keď ma uvideli v telke, od radosti sa strašne opili.“ Potom vážnejším tónom dodá, že to naozaj nebolo pre nich nič výnimočné: „Viete, my sme sa na to dívali tak, že aspoň má koníčka a zmysluplne trávi voľný čas, že sa netára po uliciach,“ dodala mama.
Chodil aj na tenis, rád sa lyžoval, ale to len rekreačne, športu veľa nedal.
Veľmi slušný chlapec
V škole jej vraj niekedy boli reči učiteľov trápne. Niežeby sa na Richarda sťažovali, práve naopak. Stále ho chválili. „Dobre sa učil, rovnako ako jeho starší brat. Lenže o Richardovi hovorili, že je ochotný každému pomôcť, je slušný a stále dokola to opakovali.“ Mama dovysvetľuje: „Keď ho takto chválili na rodičovskom združení pred celou triedou, cítila som sa nepríjemne. Nechcela som, aby stále prezentovali len jeho ako toho najvzornejšieho.“
Raz cez prázdniny, keď nič netočil, sa s kamarátmi vlámali do cudzej pivnice a urobili si tam niečo ako klub. Navláčili si tam knihy, kvetiny...
Richard sám prezradil: „Keď som chodil na gymnázium, blicovali sme. V škole som povedal, že mám filmovačku, a šli sme s kamarátmi na výlet do Prahy. Na vysokej škole sme mávali často žúry a stávalo sa, že som neprišiel domov aj niekoľko dní. Mama potom vždy obvolávala všetkých spolužiakov, a keď som ráno prišiel do školy, vrátnik už vedel, že som nespal doma. Vtedy neboli mobily, ani neviem, kde pozháňala všetky čísla, ale celá škola vedela, že som nebol doma.“
Šok na prijímačkách
Richard chodil na Gymnázium na Vazovovej ulici v Bratislave. Presne v tom čase sa točil Alžbetin dvor. Bolo úplne prirodzené, že sa po maturite prihlásil na herectvo na VŠMU. Lenže stalo sa to, čo ani v najhoršom sne nečakal - neprijali ho. „Bol to šok, nevedel to prežiť. Trápilo ho to a chcel ísť robiť do divadla kulisára. Vtedy som zakročila a povedala, že pekne pôjde študovať na inú vysokú školu a o rok to môže skúsiť znova. Tak aj bolo, rok chodil na žurnalistiku, a keď boli talentové skúšky, potajme na ne išiel znova. Ročník mal otvárať Miloš Pietor a ten ho vzal. Richard bol konečne šťastný a spokojný, že sa mu splnil sen,“ spomína mama.
Potom to už išlo rýchlym tempom. Prišiel rok 1989, revolučné udalosti a už to vyzeralo, že pre ne ani promócie nebudú. Nakoniec to narýchlo zvládli a Miloš Pietor vzal Richarda do SND.
V roku 1989 sa revolučné aktivity sústredili najmä na Divadelnej fakulte VŠMU a takmer všetci študenti boli zapojení do diania. Stanke nebol výnimkou. „Nikto nevedel, ako to dopadne, veľmi som sa o syna vtedy bála. Chodila som na Nálepkovu ulicu k pani Aczelovej, mame Richardovho spolužiaka, či nevie, kde chlapci sú, a vyčkávala na syna. Cestovali po celom Slovensku, po školách a niekedy som ho nevidela celé dni.“
Dnes je Stanke jednou z tvárí našej prvej divadelnej scény. Jeho matka je naňho pyšná, rada chodieva na jeho premiéry. A zakaždým s doma napečenými koláčmi či pagáčmi pre kolegov. „Veľmi ma oslovil jeho výkon v nitrianskej inscenácii Mŕtve duše (postava Čičikova, za ktorú bol nominovaný na Dosky 2010, pozn. red.). Bol celé dve hodiny na javisku, veľmi som ho obdivovala. Myslím si, že je skvelý komediálny herec a viac mu sedia veselé polohy.“
Je to normálne
Matka psychologička má jasne vyhranený názor na synovu orientáciu: „Beriem to normálne, ako fakt. Ak niekto tvrdí, že je to choroba, ktorá sa dá liečiť, tak mu odkazujem, že to nie je pravda. Viem dobre, o čom hovorím, som psychologička. Nikdy sme to nevnímali ako tragédiu, nerozoberali sme to v nekonečných rozhovoroch. Vieme, že to tak je, a hotovo.“ Richard matkine slová potvrdzuje. „Je pravda, že sme to doma nejako zvlášť nepreberali. Keď som sa spoznal s Alešom Votavom, tak to bolo všetkým jasné. Aleš to vlastne riešil za mňa, otvoril túto tému.“
Pre Richarda to bol zásadný človek jeho života, a keď podľahol zákernej rakovine, bolo to veľmi ťažké. So smrťou milovaného človeka sa nedá zmieriť nikdy. „Bol to výnimočný človek, nielen ako umelec, ale aj ľudsky,“ spomína.
Bratia Stankeovci sú aj dobrí priatelia a spolu pomáhajú svojej mame.
Vidno, že si ho obľúbila aj Richardova mama. „Bol veľmi čestný a všestranne vzdelaný. Keď ochorel, ležal vo vojenskej nemocnici, kde som pracovala. Vyzeralo to, že po operácii to bude v poriadku, ale, bohužiaľ, jeho zdravotný stav sa po čase veľmi zhoršil. Ja sama som to znášala veľmi ťažko.“ Je výhoda mať mamu psychologičku, vie lepšie poradiť? „Ja nie som ten, čo by sa o všetkom radil, najradšej si robím všetko podľa seba,“ konštatuje Richard.
Mama však hovorí, že si, samozrejme, všíma, keď niečo nie je v poriadku, a snaží sa z neho vytiahnuť, ak ho niečo trápi. „Minimálne mu poviem svoj názor. Či ho prijme, alebo nie, je už len na ňom. Keď idem na premiéru, tiež mu vždy poviem, čo sa mi páčilo. Ale pri práci, pochopiteľne, viac počúva názor režiséra.“
Šaty do charity
Herec robieva svojej mame malé prekvapenia. „Nedávno sme napríklad boli spolu vo Viedni. Alebo ma pozve niekam na obed. Obaja synovia sa vždy podieľajú na mojej dovolenke, to viete, z dôchodku by som si toho veľa dovoliť nemohla.“ Keď sme pri jedle, mama skonštatuje, že Richard nebol nikdy vyberavý. „Má rád koláč štedrák, biftek, sviečkovú, ryby, šaláty, také normálne jedlá. Niekedy, keď príde ku mne na obed, tak mu musím aj domov zabaliť.“ Doma si vraj sám variť nezvykne, ale neznamená to, že to nezvládne. Jeho majstrovským kúskom je kapustnica, a ak má komu, tak rád navarí.
Matka a syn síce žijú v jednom meste, ale každý má svoj byt. „Kuchyňu má peknú, kúpeľňu tiež, ale tie jeho veci! To oblečenie! Má toho veľa, všade, po celej izbe. Keď k nemu prídem, koľkokrát i hodinu ukladám rifle, svetre, košele... Darmo mu hovorím, nech si dá urobiť vstavanú skriňu.“
Richard si na svojej mame najviac váži jej obetavosť: „Matky to mávajú, ale i tak to považujem za úžasné. Aj v tomto veku, keď som náhodou chorý, príde a prinesie mi jedlo. Nehľadí na to, či je sneh, alebo horúčava, či ju bolia nohy, skrátka navarí a prinesie. Lebo je to mama a nedalo by jej neprísť.“
Matka mu kompliment vracia - podľa nej je Richard dobrosrdečný a dobre vychádza so všetkými. „Naozaj neviem o nikom, s kým by mal problémy,“ vraví a v jej očiach vidieť, že je na svojho syna pyšná. Richard ešte dodá: „Nie je mojím cieľom byť so všetkými a za každú cenu zadobre. Pre mňa je dôležité vyjasniť si každý problém z očí do očí, a nie za chrbtom.“
Veľkú lásku mu vzala rakovina. K herectvu ho ťahalo už od detstva a hoci sa na VŠMÚ nedostal na prvý pokus, nevzdal sa. Dnes patrí medzi najznámejších slovenských hercov. Richard Stanke je nezameniteľný nielen svojim talentom, ale aj charakteristickým hlasom. Aj napriek svojim profesionálnym úspechom to v živote nemal úplne jednoduché. Hercovi, ktorý sa otvorene prihlásil k homosexualite, rakovina vzala jeho partnera, ktorý pre neho nesmierne veľa znamenal. Dnes je však šťastný.