Busta Cecílie Gonzagovej z Levoče, ktorá bola dlhodobo považovaná za renesančný originál, bola podľa najnovších zistení označená za „úmyselný falzifikát skromnej kvality“ z konca 19. storočia. Toto odhalenie oznámil generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala, pričom citoval závery posudku renomovaného talianskeho historika umenia Francesca Cagliotiho.
Podrobný výskum a identifikácia falzifikátu
Taliansky odborník na renesančné sochárstvo, profesor Francesco Caglioti, bustu skúmal priamo na Slovensku. Jeho návšteva zahŕňala 11. júl, kedy sa uskutočnila obhliadka v špeciálnom zariadení ministerstva vnútra v Topoľčiankach. Predchádzajúci mesiac, na konci mája, bola busta prevedená z Levoče do Topoľčianok na účely tohto výskumu. Profesor Caglioti počas svojho pobytu na Slovensku strávil celkovo tri dni, pričom okrem prehliadky samotnej busty skúmal aj relevantné podklady v Spišskom múzeu v Levoči a v Spišskom Hrhove, odkiaľ múzeum pôvodne sochu získalo.
Výskum profesora Cagliotiho priniesol kľúčové zistenia o pôvode a datovaní busty. Podľa jeho analýzy busta vznikla po roku 1894 v jednej z florentských manufaktúr. Na jej vytvorenie bol použitý sadrový odliatok, ktorý bol odvodený od slávneho diela La Belle Florentine, nachádzajúceho sa v parížskom Louvri. Profesor Caglioti dodal, že ide o jeden z posledných produktov inej talianskej manufaktúry, čím potvrdil jej neskoršie datovanie.
Pôvodne dlhodobo považovaná za podobizeň dámy z 15. storočia, busta nakoniec odhalila svoju skutočnú povahu vďaka reštaurátorským prácam v Louvri, ktoré prebehli pred približne dvadsiatimi rokmi. Tieto práce odhalili, že originál, od ktorého bol vytvorený odliatok, je v skutočnosti drevený relikviár svätej Konštancie mučeníčky, spoločníčky svätej Uršuly. Toto zistenie zásadne mení pohľad na levočskú bustu.
Dvojitý falzifikát ako klasifikácia
Na základe týchto zistení taliansky historik umenia Francesca Caglioti klasifikoval levočskú bustu ako dvojitý falzifikát. Táto klasifikácia spĺňa všetky predpoklady na to, aby bola považovaná za úmyselný falzifikát, a nie za bežnú reprodukciu renesančného originálu z 19. storočia. Profesor Caglioti svoje závery publikoval aj na internete a plánuje ich zverejniť v odborných časopisoch, čím prispeje k širšej diskusii v akademickej komunite.
Kontroverzie okolo prevozu busty
Prípad levočskej busty vzbudil značný rozruch už koncom mája, keď došlo k jej prevozu z múzea v Levoči. Tento transport sa uskutočnil aj za asistencie Lukáša Machalu, generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry. Ministerstvo vtedy argumentovalo, že múzeum nedisponuje dostatočnými prostriedkami a bezpečnostnými prvkami na adekvátnu ochranu takto cenného diela. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová tiež uviedla, že v minulosti, konkrétne vo februári, sa údajne niekto pokúsil bustu ukradnúť, čo zvýšilo obavy o jej bezpečnosť.
Napriek argumentom ministerstva kultúry, opozícia aj časť odbornej verejnosti kritizovali prevoz diela ako netransparentný. Ministerstvo kultúry sa bránilo tvrdením, že transport musel byť utajený s cieľom ochrániť umelecké dielo pred potenciálnym ohrozením. Tento dôvod zopakoval na tlačovej konferencii aj Lukáš Machala, ktorý zdôraznil, že namiesto vďaky za konanie v súlade so zákonom a ochranu štátneho majetku sa spustila „lavína nenávisti, dehumanizácie, nezmyselných novinárskych výplodov“, ktoré poškodili dobré meno ministerstva a Slovenského národného múzea (SNM).
Lukáš Machala odmietol akúkoľvek kritiku spôsobu prevozu diela, pričom sa odvolával na svoje právne vzdelanie a znalosť zákonov. Vyhlásil, že všetky kroky ministerstva sú plne legálne a vyjadril pripravenosť na súdne spory proti tým, ktorí ich očierňovali.
NÁZOR: Verejné umenie
Machala kritizuje médiá a verejnosť
Lukáš Machala sa ostro obul do médií, ktoré podľa neho informovali o prevoze busty neobjektívne. Označil to za „nezmyselný hon na čarodejnice“ a obvinil médiá z toho, že ich pracovné metódy sú založené na „loži, manipulácii, propagande, žlči a klamstve“. Podľa neho sú médiá zodpovedné za súčasný stav slovenskej spoločnosti a „rozoštvávajú ľudí na dennej báze“.
Machala oznámil, že od nasledujúceho dňa začnú byť zasielané písomné výzvy všetkým, ktorí v tejto kauze klamali, aby sa verejne ospravedlnili. V prípade, že sa tak nestane do troch dní, avizoval stretnutie na súde. Odkázal tiež, že „novinári, politici, takzvaná odborná verejnosť ani takzvaní múzejníci z Otvorenej kultúry si nebudú obtierať papuľu o pani ministerku, o mňa, o ministerstvo ani o nikoho zo SNM“. Pozdrav adresoval aj prešovskému županovi Milanovi Majerskému a „smiešnym krajským poslancom“ za ich kritiku odvozu busty z Levoče.
Neskôr vyzval na „schladenie hormónov“ a hľadanie toho, čo spája, nie rozdeľuje, pričom zdôraznil, že kultúra má slovenský národ spájať.
Odborné názory a polemika
Busta bola pôvodne identifikovaná ako dielo Donatella historičkou umenia Martou Herucovou. Našla ju počas systematického prieskumu depozitára levočského múzea v roku 2019. Múzeum bustu získalo z kaštieľa v Spišskom Hrhove. Predtým bola evidovaná ako dielo neznámeho autora z 19. storočia.
Marta Herucová však so závermi analýzy Francesca Cagliotiho nesúhlasí. Uviedla, že sochy sú podobné, ale nie rovnaké. Pri soche svätej Konštancie ide podľa nej o menej ušľachtilý materiál, drevo, hoci materiálna výskum busty Cecílie nebol dokončený. Herucová pripúšťa, že jedna socha môže byť inšpirovaná druhou, ale nesúhlasí s poradím, pričom jej teória je, že levočská busta by mohla byť prototypom, a nie kópiou diela z Louvru.
„Nič nové teraz nepovedal. Teraz je hlavné, že je busta naspäť,“ dodala Herucová. Denník N cituje jej vyjadrenie, že odborná verejnosť od roku 2022 pozná názor profesora Cagliotiho o kópii, ako aj jej štúdiu s argumentmi za aj proti, ale žiaden iný vedec sa k tomu zatiaľ nevyjadril.
Herucová tiež poukázala na podpis v spodnej časti busty, ktorý bol pre ňu dôležitý, keďže nie je známy žiadny podpísaný falzifikát Donatella. Podľa jej slov sa na spodnej časti nachádza značka „Opus Donatelli“, čo považovala za znak originálu. Pripomenula, že miešanie sa vyšších inštitúcií do bádania je neštandardné.
Ministerstvo podľa Machalu hľadalo ďalších expertov, ktorí by mohli potvrdiť Cagliotiho závery. Machala však zdôraznil, že v oblasti renesancie a diel Donatella neexistuje iný odborník, ktorý by to dokázal takýmto spôsobom posúdiť. Získanie talianskeho historika umenia bolo náročné kvôli jeho nabitému programu. Caglioti údajne konzultoval svoj postup s ďalšími svetovými kapacitami.
Machala tiež vyjadril pochybnosti o postupe Marty Herucovej, ktorá identifikovala bustu v depozitári Spišského múzea. Kritizoval, že výsledky svojho výskumu prezentovala vo francúzskom časopise predtým, ako oslovila Cagliotiho. V reakcii na to Herucová uviedla, že Caglioti po jej výzve na zaslanie originálu alebo iného falzifikátu, odmlčal.
Reakcie bývalej riaditeľky múzea
Bývalá riaditeľka múzea v Levoči Mária Novotná rešpektuje názor talianskeho odborníka. Podľa nej sa v 19. storočí robilo veľa kópií a kolegyňa Herucová sa zaoberala analýzou 19. storočia v levočskom múzeu, pričom prišla k tejto buste a začala ju skúmať ako kópiu, nie ako originál. Keďže pri ďalšom skúmaní nenachádzala správne odpovede, prišla k názoru, že by mohlo ísť o originál. Novotná predpokladá, že sa Herucová bude témou ďalej zaoberať a možno sa potvrdí názor Cagliotiho alebo jej, pretože „veda je o vývoji“.
Novotná nie je sklamaná z výsledkov výskumu, keďže podľa nej je podstatné, že busta je späť v Levoči. SNM momentálne pripravuje koncepciu jej vystavenia. Machala dodal, že je záujem aj z iných miest, takže busta možno bude putovať po Slovensku, a vyjadril potešenie, že sa k nej verejnosť v budúcnosti dostane.
Herucová nie je prekvapená zo záverov štúdie, keďže Machala od začiatku tvrdil, že ide o kópiu. Pripustila, že ide o falzifikát, ale „podpísaný“, čo by mohlo znamenať unikát, pričom spomenula aj meno Giovanni Bastianini, ktorý bol obviňovaný z falšovania renesančných diel, ale žiadne nemá signatúru iného sochára.
Socha sa po druhej svetovej vojne dostala do vlastníctva štátu vyvlastnením majetku rodu Csáky. Mestá a obce dnes čoraz viac formujú svoju identitu investíciami do kvalitného umenia.
Prípad obrazu „Zbojníci“ od Mikuláša Galandu
V kontexte diskusie o autenticite umeleckých diel sa v texte objavuje aj informácia o obraze „Zbojníci“, ktorý by mal patriť do radikálneho obdobia experimentovania Mikuláša Galandu na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia. Tento obraz je charakterizovaný ako príkladné uskutočnenie teoretickej poučky zo Súkromných listov Fullu a Galandu o „umelo vytvorenej štruktúre“ obrazu.
K obrazu „Zbojníci“ bol spracovaný posudok súdneho znalca z oblasti výtvarného umenia, ktorý jeho pravosť odobril. Avšak reštaurátorský prieskum (UV luminiscencia, infrareflektografia a skúška rozpustnosti) jednoznačne potvrdil pochybnosti o autorstve Mikuláša Galandu. Reštaurátorský expert SNG skonštatoval, že obraz nie je starší ako 10 - 15 rokov a nemohol teda vzniknúť za života Mikuláša Galandu.
Obraz „Zbojníci“ je variantom, farebne a kompozične jemne „posunutou“ replikou známeho Galandovho diela „Na horách“ (1932). Detaily naznačujú, že autor „Zbojníkov“ sa od Galandovho diela „Na horách“ odlišuje v niekoľkých kľúčových aspektoch: formát je skrátený, čo spôsobilo nepríjemné „ustrihnutie“ obrysu vrchov a fatálne posunutie figurálneho motívu privysoko, čím sa vytratil pocit obrazového priestoru. Kolorizmus sa tiež líši, pričom valéry sú menej plynulé, nejasné a „špinavé“. Rukopis štetca je delený, nervnejší a neistejší, čím celok stráca Galandovskú rozhodnosť a razanciu.
Pochybnosti o autorstve Mikuláša Galandu vzbudzuje predovšetkým maliarska povaha „Zbojníkov“. Tieto pochybnosti potvrdil reštaurátorský prieskum, ktorý datoval vznik obrazu do obdobia maximálne 10-15 rokov dozadu. Napriek tomu, že posudok súdneho znalca pravosť odobril, výsledky reštaurátorského prieskumu naznačujú, že ide o dielo vzniknuté dlho po smrti umelca.
tags: #reprodukcia #soch #pristroj