Strata dieťaťa počas tehotenstva je hlboko traumatizujúca skúsenosť, ktorá zasahuje do života žien aj ich partnerov. Tieto udalosti, či už ide o spontánny potrat alebo zistenie vážnej vývojovej chyby plodu, prinášajú so sebou nielen fyzickú bolesť, ale aj obrovskú psychickú záťaž. Vo verejnom priestore sa oveľa častejšie hovorí o umelom prerušení tehotenstva, zatiaľ čo téma spontánneho potratu a jeho následkov zostáva často tabuizovaná. Ženy, ktoré o dieťa prišli v dôsledku spontánneho potratu, môžu nezáujem o ich situáciu vnímať citlivo.
„Beriem to ako formu istej terapie - celé si to ešte raz prejsť vo vlastnej hlave, utriediť si myšlienky,“ uviedla jedna zo žien, ktorá sa zdôverila s vlastnou skúsenosťou. Iná respondentka dodala: „V čase, keď som bola na tom psychicky najhoršie, bolo pre mňa veľmi dôležité dočítať sa, že v tom nie som sama, a mať nejakú nádej.“
Definícia a typy potratov
Gynekologička spresnila, že za včasný spontánny potrat sa považuje ukončenie tehotenstva do 12. týždňa tehotnosti, pričom ide o väčšinu všetkých potratov. Vo vyšších štádiách tehotnosti sa podľa slovenskej legislatívy za potrat považuje predčasne ukončená tehotnosť, keď plod neprejavuje známky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1 000 gramov a ide o tehotnosť kratšiu ako 28 týždňov.
Od roku 2019 sa medzi spontánne potraty zaraďujú aj takzvané zamĺknuté potraty. „Je to stav definovaný ultrazvukovým nálezom, pri ktorom sa preukáže zastavenie vývoja plodu s nemožnosťou dokázať akciu srdca, pričom plod ešte nebol vypudený z dutiny maternice, ale ostáva v nej zadržaný,“ uviedla.
V medicínskom kontexte sa rozlišuje aj hroziaci potrat, ktorý je definovaný ako akékoľvek vaginálne krvácanie v prvých 20 týždňoch tehotenstva, sprevádzané prítomnosťou životaschopného plodu. Hoci naznačuje riziko straty tehotenstva, neznamená to, že potrat je nevyhnutný. Mnoho žien, u ktorých dôjde k hroziacemu potratu, má následne zdravé tehotenstvá.
Príčiny spontánnych potratov
Väčšinu spontánnych potratov spôsobujú prirodzené a neodvrátiteľné príčiny. „Zhruba polovicu potratov tvoria problémy s genetickou výbavou plodu,“ uviedla gynekologička.
Genetické a chromozomálne abnormality
Vrodené vývojové poruchy dieťaťa môžu mať viacero príčin. Približne v polovici prípadov zostáva príčina vzniku vývojovej poruchy neodhalená. Za vznikom vývojovej poruchy veľmi často stoja defekty chromozómov. Porucha ich počtu alebo tvaru znamená vznik vývojovej chyby s rôznymi dôsledkami.
- Chyby v počte chromozómov: Najčastejšie sa vyskytne chyba v počte chromozómov. Najznámejší je Downov syndróm, keď má postihnutý navyše 21. chromozóm. Menej často sa vyskytujú Edwardsov a Patauov syndróm, ktoré sú oveľa závažnejšie a so životom prakticky nezlučiteľné.
- Chromozomálne poruchy: Medzi chromozomálne poruchy treba zaradiť aj Turnerov syndróm, ktorý postihuje iba dievčatá.
Fakt, že vyšší vek matky zvyšuje riziko vzniku vývojovej poruchy bábätka, je všeobecne známy. Preto sú matky staršie ako 35 rokov automaticky odporučené na odber plodovej vody, ktorý dokáže uvedené syndrómy absolútne jednoznačne vylúčiť.
Poruchy v tvaroch chromozómov
Určitá skupina vývojových porúch je zapríčinená poruchami v tvaroch chromozómu. Odborne ide najčastejšie o takzvané translokácie, keď sú časti chromozómov vymenené a časť niektorého chromozómu chýba alebo, naopak, je nazvyš. Výsledkom je vrodená vývojová chyba plodu. Takéto chromozomálne defekty vznikajú takzvane de novo, no často sa stáva, že sa v rodine prenášajú niekoľko generácií.
Vonkajšie faktory
Vývojové poruchy vznikajú aj na základe vonkajších príčin. Pomerne známe je pôsobenie röntgenových lúčov, preto pozor na röntgen predovšetkým v ranom štádiu tehotenstva! Všeobecne platí, že v čím skoršom týždni tehotenstva je tehotná žena vystavená nejakým negatívnym faktorom, tým horšie sú dôsledky.
- Teratogény: V prvých týždňoch tehotenstva sa utvárajú všetky orgány a o to fatálnejší vplyv môže mať takzvaný teratogén. Je to všeobecný názov pre všetky negatívne činitele spôsobujúce vývojové poruchy plodu. Nepatrí sem iba žiarenie, pozor si treba dať aj na niektoré látky v pracovnom prostredí, rovnako ako na lieky a niektoré vitamíny.
- Lieky a vitamíny: Pri liekoch predpísaných na predpis veľké nebezpečenstvo nehrozí, ak budúca matka o svojom tehotenstve lekára včas informuje. Pozor si treba dať skôr na voľne predajné lieky. Najjednoduchšie riešenie je poradiť sa s lekárnikom. Neodporúča sa nadmerné užívanie vitamínových prípravkov, najmä vitamínu A, ktorého nadbytok môže viesť k vzniku vývojových porúch. V tehotenstve je preto lepšie užívať vitamínové preparáty určené pre budúce matky.
- Infekcie: Rôzne infekčné vplyvy, najmä vírus rubeoly, predstavujú veľkú hrozbu. Ak tehotná žena prekoná rubeolu v prvom trimestri, znamená to vznik ťažkých postihnutí plodu.
Ďalšie rizikové faktory
Na vzniku vývojových porúch sa niekedy spoločne podieľa väčší počet génov a faktory vonkajšieho prostredia. Výsledkom sú rôzne formy rázštepov, defekty neurálnej trubice, srdcové poruchy a podobne. Niektoré sú so životom zlučiteľné, iné vyžadujú operáciu hneď po narodení.
Riziko vzniku takejto vývojovej poruchy znižuje kyselina listová. Ide síce o vitamín, no nie je možné sa ním predávkovať, pretože je rozpustný vo vode a jeho prebytky odídu s močom z tela von. Napriek tomu je lepšia zdravá a vyvážená strava a dostatok jej prírodných zdrojov.
Právny rámec a zdravotné dôvody pre ukončenie tehotenstva
Umelé skončenie tehotenstva, bežne označované ako potrat alebo interrupcia, je citlivá téma s rozsiahlymi právnymi, etickými a zdravotnými aspektmi. Na Slovensku je táto oblasť upravená zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení.
Legislatívny rámec interrupcií na Slovensku:
- Právnym základom je zákon č. 73/1986 Zb. v platnom znení.
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb. bližšie upravuje jeho ustanovenia.
- V žiadnom prípade nemožno vykonať interrupciu bez súhlasu ženy.
- Nie je možné rozšíriť okruh prípadov, pre ktoré je možné interrupciu vykonať nad rámec zákona.
- Novela zákona o zdravotnej starostlivosti navrhuje predĺžiť lehotu na rozmyslenie pred podstúpením interrupcie na 96 hodín, upraviť informovaný súhlas a zakázať reklamu v oblasti potratov.
Zdravotné dôvody pre umelé skončenie tehotenstva
Umelé skončenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov je možné, ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie ženy, alebo ak je diagnostikovaná závažná vývojová chyba plodu.
Dôvody na strane matky:
- Ohrozenie života alebo zdravia: Tehotná žena môže trpieť chorobou, ktorej priebeh by sa tehotenstvom alebo pôrodom mohol výrazne zhoršiť alebo by dokonca mohol byť ohrozený jej život.
- Užívanie liekov s teratogénnym účinkom: Žena môže užívať lieky, ktoré by mohli plodu spôsobiť závažné vrodené vývojové chyby a nie je možné nahradiť ich inými, pre plod bezpečnými.
Dôvody na strane plodu:
- Závažné dedičné ochorenia a vývojové chyby: Vďaka včasnej prenatálnej diagnostike a skríningom počas tehotenstva môžu byť závažné choroby a poškodenia plodu odhalené pomerne skoro.
Medzi ochorenia predstavujúce zdravotné dôvody k UPT patria rôzne interné, chirurgické, ortopedické, reumatologické, onkologické, neurologické, psychiatrické, kožné, očné, ORL, gynekologické a pôrodnícke, ako aj genetické dôvody. Konkrétne zoznamy ochorení sú rozsiahle a zahŕňajú široké spektrum zdravotných problémov.
Prenatálna diagnostika a rozhodovanie rodičov
Screeningu vrodených vývojových porúch ešte v tehotenstve sa venuje celý odbor medicíny pod názvom prenatálna diagnostika. Výsledky získava spájaním viacerých testov a podrobných ultrazvukových vyšetrení v rôznych týždňoch tehotenstva.
Ak sa diagnostikuje závažné postihnutie plodu, rozhodnutie, či tehotenstvo ukončiť, závisí od rodičov. Niektoré poruchy sú pomerne dobre operabilné s veľmi uspokojivými výsledkami, iné postihnutia sú natoľko závažné, že dôjde k samovoľnému potratu ešte pred tým, ako problém zachytia akékoľvek testy. V prípade, že sú poruchy so životom zlučiteľné, všetko závisí od rozhodnutia rodičov, či majú silu vychovávať postihnuté alebo choré dieťa.
Interrupciu z genetických dôvodov aj po 12. týždni tehotenstva nezakazuje zákon ani Ústavný súd. Rozhodnutie, či ju lekár vykoná, však zrejme zostane na jednotlivých nemocniciach a ich právnej analýze.
Psychické a emocionálne dopady straty dieťaťa
Potrat je pre každú ženu ťažká životná skúška a rozhodnutie podstúpiť interrupciu je pre psychiku ženy veľkou skúškou. Je dôležité, aby žene bola poskytnutá adekvátna psychologická podpora a poradenstvo pred a po zákroku.
Psychologička Lucia Záhorcová zdôrazňuje, že priebeh potratu a lekársky prístup môžu významným spôsobom ovplyvniť samotné spracovanie zážitku a následné uzdravenie. „Necitlivý a nedôstojný prístup zdravotníckeho personálu, ktorý neposkytne žene čas a priestor na spracovanie informácie, výber z možností, prípadne skúsenosť ženy bagatelizuje, môže byť veľmi bolestivý.“
Akékoľvek emócie, ktoré sa počas danej skúsenosti objavia, sú v poriadku. „Typický býva hlboký smútok v dôsledku významnej osobnej straty, ale aj pocity prázdnoty, bezmocnosti, závisti, osamelosti či úzkosti.“
Individuálne prežívanie straty
Nie je možné určiť, či stratu ťažšie znášajú bezdetné ženy alebo tie, čo už matkami sú. „Je to veľmi individuálne.“ Niektoré ženy, ktoré zažili potrat a nemajú iné dieťa, hovoria, že je to pre ne omnoho náročnejšie. Prežívajú úzkosť a strach, či ešte niekedy vôbec budú schopné mať deti. Môžu zároveň prežívať intenzívnejší pocit zlyhania, pocity viny a nedostatočnosti, lebo ešte nenaplnili to, po čom tak túžili.
Na druhej strane môže byť zážitok potratu pre ženu, ktorá už dieťa má, rovnako bolestivý. „Táto žena môže čeliť iným, špecifickým výzvam. Napríklad pre ňu môže byť náročnejšie starať sa o druhé dieťa a ani nemusí mať toľko času a priestoru odsmútiť si stratu, ktorú prežila.“
29-ročná Terézia opísala, že u nej sa emócie striedali ako na horskej dráhe. „Zo začiatku to bolo fyzicky ťažšie a hlava akoby naplno nechápala, čo sa udialo. Vtedy však bolo akosi jednoduchšie fungovať. Všetky ďalšie emócie prišli až časom a nekontrolovane sa striedali.“ Uľavilo sa jej, keď celú skúsenosť postupne prijala. „Veľmi mi pomohlo uvedomenie si, že aj toto som ja. Že táto situácia ma ovplyvnila viac než čokoľvek iné v mojom živote a už navždy bude mojou súčasťou. Že som sa zmenila a inak to už nebude.“
Podpora a pomoc ženám po strate dieťaťa
Ako psychologička Lucia Záhorcová zdôrazňuje, je dôležité, aby žena bola k sebe láskavá a trpezlivá, uvedomujúc si, že proces zotavenia môže byť dlhý a vyžaduje si čas a aktívnu prácu. „Potláčanie alebo ignorovanie emócií môže viesť k tomu, že nás dobehnú neskôr v škaredšej podobe.“
25-ročná Lucia považovala za svoju najväčšiu oporu blízku kamarátku, ktorá rok predtým zažila podobnú situáciu.
Podľa psychologičky Záhorcovej si ženy pamätajú zraňujúce reakcie okolia niekedy aj roky. Vety ako „Už si mala mať dieťa“, „Nemysli na to“, „Budeš mať ďalšie“ alebo „Mala si sa o seba viac starať“ sú podľa nej bagatelizujúce a prispievajú k tomu, že sa žena či muž cítia nevidení, nepočutí, nepochopení a ešte viac osamelí. Nevhodné je i porovnávanie s inými stratami, súdenie či ponúkanie nevyžiadaných rád.
Namiesto toho je vhodné úprimne poznamenať: „Vidím, že si teraz veľmi smutná. To je v poriadku, je to normálne. Som tu.“
„O týchto témach by sa malo viac hovoriť, aby si potom tá žena, ten pár nemysleli, že sa to deje len im alebo že sú v tom sami. Tiež by sme sa mali viac pýtať mužov, ako to berú, vnímajú a prežívajú. Môjho priateľa to veľmi zasiahlo, miestami som mala pocit, že viac ako mňa, preto by sme mali myslieť aj na nich.“
Muži a strata dieťaťa
Psychologička Lucia Záhorcová spresňuje, že existujú dva typy smútiacich ľudí: intuitívni a inštrumentálni. „Intuitívni smútiaci sú tí, ktorí prejavujú emócie navonok, veľa plačú či otvorene o strate rozprávajú. Inštrumentálni smútiaci neprejavujú emócie až tak navonok, potrebujú napríklad prácu či aktivity na spracovanie zármutku.“
Pre 29-ročnú Denisu predstavoval najväčšiu oporu partner a veľmi jej pomohlo, keď si nad stratou spoločne poplakali a spoločne ju prijali. 36-ročnej Petre sa však po spontánnom potrate začal vzťah rozpadať.
Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana odporúča každému v páre zmapovať si najskôr svoje vlastné potreby. „Čo potrebujem práve teraz? Ako sa teraz cítim? Čo by mi mohlo pomôcť?“ „Z mojej skúsenosti partneri alebo partnerky žien po strate prežívajú rovnako široké spektrum emócií ako samotné ženy,“ uvádza Kubíny. „Vnímam však niekoľko rozdielov. Žena prežíva potrat, stratu aj veľmi fyzicky, cez svoje telo, ktoré si tehotenstvo ,zapamätá‘ a potrebuje čas na zotavenie a načerpanie síl. Toto je rovina, ktorú jej partner či partnerka nezažíva.“
Keď 29-ročná Natália a jej partner začali otvorene hovoriť o spontánnom potrate, prekvapilo ich, že viacerí z blízkeho okolia si už takisto podobnou stratou prešli. „Dovtedy som žila v predstave, že hneď ako vám tehotenský test vyjde pozitívny, znamená to, že sa vám narodí zdravé bábätko a všetko bude okej.“
Podľa 29-ročnej Denisy sa o tejto téme rozpráva málo, a preto je rada, že sa to začína meniť.