Rodičovské práva a povinnosti sú základným kameňom rodinného života, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v Zákone o rodine. Nielenže deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ale rodičia majú tiež právo a povinnosť starať sa o svoje deti. Vzájomná blízkosť a radosť z kontaktu rodiča s dieťaťom sú chránené aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovenský právny poriadok nepozná inštitút vzdania sa dieťaťa alebo otcovstva, čím sa zabezpečuje právo dieťaťa poznať svojho otca a svoju identitu, čo je kľúčové pre jeho zdravý vývin.
Základné princípy rodičovských práv a povinností platia pre oboch rodičov bez ohľadu na ich rodinný stav - či sú manželia, rozvedení alebo spolu žijú. Pri výkone týchto práv je nevyhnutné chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, rodičovské práva a povinnosti vykonáva druhý rodič.
V prípade, ak rodičia nežijú spolu, súd môže upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Táto úprava sa týka najmä určenia, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a tiež spôsobu styku dieťaťa s druhým rodičom. Rodičia, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa však nedohodnú, súd môže túto úpravu vykonať aj bez návrhu.
Možnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
Zákon o rodine rozlišuje niekoľko modelov starostlivosti o dieťa po rozchode alebo rozvode rodičov:
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zodpovedá za jeho každodennú výchovu, bývanie a stravovanie. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a podieľa sa na jeho výchove a vzdelávaní, pričom je povinný prispievať na výživu dieťaťa. Dôležité je poznamenať, že aj pri zverení dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného rodiča, rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zostávajú zachované. Významné rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa, ako napríklad zmena školy alebo presťahovanie do zahraničia, si vyžadujú súhlas oboch rodičov.
- Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi v pravidelných intervaloch (napr. týždenných alebo dvojtýždenných). Táto forma starostlivosti vyžaduje schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečiť stabilné prostredie v oboch domácnostiach, ako aj vhodný vek a psychickú vyspelosť dieťaťa. Dôležitá je aj geografická dostupnosť škôl a iných zariadení.
- Spoločná osobná starostlivosť: Táto forma, zavedená novelou od 1. januára 2023, vyžaduje záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej starostlivosti, v súdnom výroku nie je presne vymedzené časové ohraničenie pobytu dieťaťa u jednotlivých rodičov, čo ponecháva priestor na ich dohode. Táto forma zdôrazňuje rovnocennú participáciu oboch rodičov na výchove dieťaťa.
V každom prípade, rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti musí byť v najlepšom záujme dieťaťa a musí byť zabezpečené jeho riadne vychovávanie a uspokojovanie jeho potrieb.
Právo starých rodičov na styk s dieťaťom
S novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. došlo k zásadnej zmene v oblasti práv starých rodičov. Novela výslovne uvádza právo starých rodičov domáhať sa prostredníctvom súdu určenia styku s dieťaťom, a to aj v prípade detí narodených mimo manželstva alebo detí, ktorých manželia spolu nežijú. Doterajšia právna úprava bola v tomto smere obmedzenejšia.
Podľa doplneného § 36 ods. 1 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Starí rodičia sú prirodzene považovaní za blízke osoby dieťaťa. Súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch podmienok súčasne: takáto úprava musí byť v záujme dieťaťa a zároveň to musia vyžadovať pomery v rodine. Starí rodičia sa môžu obrátiť na príslušný súd s návrhom na úpravu styku s dieťaťom a žiadať o určenie dní a času, počas ktorých budú môcť byť s dieťaťom.
Príklad súdneho rozhodnutia o styku starých rodičov s dieťaťom:
„Súd upravuje styk starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, že starí rodičia sú oprávnení sa s maloletým stretávať každý druhý víkend v mesiaci v čase od 09.00 hod. v sobotu do 16.30 hod. v nedeľu a každý rok v čase od 27. decembra 09.00 hod. do 30. decembra 19.00 hod. Starí rodičia sú oprávnení v uvedené dni a hodiny prevziať maloleté dieťa pred bytom matky a povinní v určenom čase odovzdať dieťa matke pred jej bytom.“
Dôvodová správa k novele zdôrazňuje, že cieľom doplnenia § 36 ods. 1 bolo odstrániť nejasnosti v interpretácii a zabezpečiť ochranu práv starých rodičov a iných blízkych osôb na styk s dieťaťom, podobne ako je to upravené v prípadoch po rozvode manželstva alebo po smrti jedného z manželov.
Právo dieťaťa na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie
Od 1. septembra nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá zavádza právo dieťaťa na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský privítal túto zmenu, na ktorú jeho úrad opakovane poukazoval. Táto legislatívna úprava vychádza z ústavného práva na súkromný a rodinný život a je neoddeliteľnou súčasťou práv dieťaťa zakotvených v medzinárodných dohovoroch.
Prítomnosť blízkej osoby pomáha znižovať stres u detského pacienta, zlepšuje jeho psychickú pohodu a prispieva k rýchlejšiemu uzdraveniu. Z praktického hľadiska toto opatrenie odľahčuje zdravotnícky personál, nakoľko rodičia môžu asistovať pri bežnej starostlivosti.
Právo otca vo výkone trestu odňatia slobody na styk s dieťaťom
Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je základom pre budovanie zdravého a funkčného rodinného života. Aj v situácii, kedy jeden z rodičov vykonáva trest odňatia slobody, právo na rodinný život a styk s dieťaťom zostáva zachované. Toto právo je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Slovenská republika zabezpečuje právo väzňov na kontakt s rodinou prostredníctvom zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a jeho vykonávacej vyhlášky. Podľa § 24 ZVTOS má odsúdený právo prijímať návštevy blízkych osôb, vrátane detí, najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Pre maloleté deti mladšie ako 15 rokov platí obmedzenie, že sa môžu návštevy zúčastniť len v sprievode plnoletej osoby.
Napriek zákonnému právu na návštevy, v praxi sa vyskytujú problémy. Kritizované sú napríklad ústavné poriadky niektorých ústavov, ktoré obmedzujú dni návštev na pracovné dni, čo je pre rodičov s pracovnými povinnosťami alebo pre deti so školskou dochádzkou často komplikované. Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) označil túto situáciu za poľutovaniahodnú a odporúča zabezpečiť možnosť návštevy aspoň raz týždenne.
Obmedzenia a možnosti návštev vo výkone trestu:
- Počet osôb, ktoré môžu súčasne odsúdeného navštíviť, je obmedzený na päť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na deti, ak má odsúdený viac ako štyri deti.
- Návštevy v ústavoch s minimálnym a stredným stupňom stráženia sa spravidla vykonávajú priamym kontaktom. V ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa návštevy zvyčajne uskutočňujú bezkontaktne, prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez prekážku.
- Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o forme návštevy.
- Odsúdený nemá absolútny právny nárok na návštevu formou priameho kontaktu, ale ani odsúdený v maximálnom stupni stráženia nemusí nevyhnutne prijímať návštevy bezkontaktne.
- Návštevy bez priameho kontaktu by mali byť výnimkou a musia byť riadne zdôvodnené na základe individuálneho posúdenia potenciálneho rizika konkrétneho väzňa.
- Právo dieťaťa na priamy kontakt sa musí rešpektovať aj v prípadoch, kedy sú odsúdenému rodičovi uložené disciplinárne sankcie.
Je dôležité zdôrazniť, že aj keď je rodič vo výkone trestu, nezbavuje ho to vyživovacej povinnosti. V prípade, že odsúdený pracuje, výživné má prednosť pred inými jeho výdavkami.
Poskytovanie usmernení k odsudzovaniu matiek na ochranu detí
Praktické rady a odporúčania
Pri riešení otázok týkajúcich sa práv detí a rodičov je vždy najdôležitejšie myslieť na najlepší záujem dieťaťa. V prípade podozrenia na neoprávnené premiestnenie dieťaťa do zahraničia je potrebné obrátiť sa na políciu alebo na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. V prípade domáceho násilia je nevyhnutné vyhľadať pomoc a ochranu.
Partnerský rozchod predstavuje druhú najsilnejšiu stresovú udalosť v živote človeka, hneď po strate blízkej osoby. Deti v takýchto situáciách trpia, prichádzajú o detstvo a strácajú perspektívu. V zložitých situáciách rozpadu rodiny je preto kľúčové vyhľadať pomoc odborníka, ktorý pozná cesty z rozvodového bludiska. Na Slovensku pôsobí množstvo advokátov špecializujúcich sa na rodinné právo, ktorí poskytujú odbornú pomoc a podporu.
Kľúčové oblasti rodinného práva na Slovensku:
- Rozvod manželstva
- Úprava práv a povinností k maloletým deťom (starostlivosť, výživné, styk)
- Určenie a zapretie otcovstva
- Návrat maloletého z/do cudziny
- Domáce násilie
- Majetkové vysporiadanie (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov)
Pri výbere právnika je dôležité zohľadniť jeho špecializáciu na rodinné právo, skúsenosti, referencie a kvalitu komunikácie. Odmena advokáta by mala byť vždy dohodnutá transparentne vopred.