Starostlivosť o zdravie a pohodu zamestnancov je kľúčová pre produktivitu a spokojnosť v práci. Slovenská legislatíva, najmä Zákonník práce, upravuje rôzne aspekty zamestnaneckých práv, vrátane nárokov na pracovné voľno a stravovanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tieto oblasti, s dôrazom na praktické situácie a bežné otázky zamestnancov.
Pracovné voľno z dôvodu návštevy lekára a sprevádzania rodinného príslušníka
Zamestnanecké práva týkajúce sa návštev lekára a sprevádzania rodinných príslušníkov sú špecificky upravené v Zákonníku práce.
Nárok zamestnanca na vyšetrenie a ošetrenie
Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnanec má na tento účel nárok na 7 dní v kalendárnom roku.
Ak pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže určiť, že sa toto voľno poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. V prípade, že pracovný pomer trvá od začiatku roka, ale bude počas roka ukončený, nárok sa takisto pomerne kráti. Ak sa vyčerpá plných 7 dní a pracovný pomer sa skončí napríklad k 30. júnu, zamestnanec nemá nárok na ďalšie dni.
Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Toto voľno sa poskytuje len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Kto sa považuje za rodinného príslušníka?
Podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce sa za rodinného príslušníka na účely sprevádzania k lekárovi považuje manžel, pokrvný potomek (dieťa, vnúča, pravnuk atď.), osvojenec, rodič, starý rodič, prarodič a súrodenci. Do tejto kategórie spadajú aj ďalšie osoby, pokiaľ s zamestnancom žijú v spoločnej domácnosti. V prípade sprevádzania k logopédovi, ak ide o zdravotníckeho pracovníka, môže zamestnanec využiť tento paragraf. Je vhodné vyžiadať si potvrdenie o návšteve logopéda, kde bude uvedené, že ste dieťa sprevádzali.
Postup pri uplatňovaní nároku
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (§ 144 ZP). Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zdravotnícke zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Na potvrdení by malo byť uvedené, koho zamestnanec sprevádzal (napr. matku, otca, manžela) pre posúdenie, či ide o rodinného príslušníka v zmysle § 40 ods. 5 ZP.
Dôležité poznámky
- Krátenie nároku: Ak pracovný pomer vznikne alebo zanikne v priebehu kalendárneho roka, nárok na platené voľno sa môže pomerne krátiť.
- Využitie hodín: Ak má zamestnanec prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní 1 hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu.
- Samoživitelia: Zákon neposkytuje vyšší limit pre samoživiteľov.
- Dohoda: Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy.
Starostlivosť o nevyliečiteľne choré dieťa
V prípade sprevádzania nevyliečiteľne chorého dieťaťa na vyšetrenia má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Na sprevádzanie rodinného príslušníka môže byť poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 7 dní na rok alebo v rozsahu 10 dní na rok, ak ide o zdravotne postihnutého rodinného príslušníka. V prípade ošetrovania dieťaťa z dôvodu uzavretia školy/škôlky je potrebné aj potvrdenie o uzavretí zariadenia.
Stravovanie zamestnancov: Povinnosti zamestnávateľa
Zákonník práce ukladá zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť stravovanie svojich zamestnancov za splnenia zákonom stanovených podmienok.
Povinnosť zabezpečiť stravovanie
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ak splnil podmienky stanovené v § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.
Podmienky vzniku nároku na stravovanie
Nárok na poskytnutie stravy vzniká zamestnancovi, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny, bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ môže stravovanie zabezpečiť:
- Vo vlastnom stravovacom zariadení.
- V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
- Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. stravovacie poukážky).
- Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie vo výnimočných prípadoch.
Príspevok na stravovanie
Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy zodpovedajúcej 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín. Stravovanie zamestnancov a podpora rodinného života sú dôležité aspekty pre moderné firmy, ktoré si čoraz viac uvedomujú, že spokojný a vyrovnaný zamestnanec je produktívnejší a lojálnejší.
Zabezpečenie stravovania zamestnancov: Povinnosti a možnosti
Zabezpečenie stravovania zamestnancov je povinnosťou zamestnávateľa, ktorá je upravená Zákonníkom práce (§ 152 ods. 1). Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnancov vo všetkých zmenách, ak pracovná zmena trvá viac ako štyri hodiny.
Formy stravovania
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:
- Vlastné stravovacie zariadenie: Poskytovanie teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja.
- Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Dohoda s iným zamestnávateľom o stravovaní zamestnancov.
- Stravovacie poukážky (gastrolístky/gastrokarty): Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
- Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie bežnými spôsobmi, je povinný poskytnúť zamestnancom finančný príspevok.
Príspevky na stravovanie
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov najmenej vo výške 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho môže zamestnávateľ poskytovať príspevok zo sociálneho fondu.
Daňové aspekty stravovania
Z daňového hľadiska je dôležité rozlišovať medzi nepeňažnou a peňažnou formou stravovania. Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov v nepeňažnej forme je od dane oslobodená.
Výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom
Od 1. marca 2021 si zamestnanec môže vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov.
Zmeny v legislatíve týkajúce sa stravovania
Dôležité sú aj zmeny v legislatíve, ktoré ovplyvňujú stravovanie zamestnancov. Napríklad, Zákon č. 688/2006 Z. z. menil a dopĺňal Zákon č. 595/2003 Z. z., čo malo dopad na uplatňovanie nákladov na stravné poukážky do daňových výdavkov. Zmena interných pravidiel a smerníc od marca 2021 znamená, že firma, ktorá nezabezpečí stravovanie vo vlastnom či inom stravovacom zariadení, musí zamestnancom umožniť vybrať si medzi poskytnutím stravných lístkov alebo finančným príspevkom na stravu, pričom ten bude súčasťou jeho čistej mzdy. Ten sa musí poskytovať vopred v reálnom čase, najmenej v hodnote 2,11 eura (teda 55 % minimálnej možnej hodnoty stravného lístka), najviac však 2,81 eura na jednu zmenu. Príspevok je pre zamestnanca oslobodený od dane a odvodov. Zamestnanec bude viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov. Maximálna provízia pri nákupe stravných lístkov sa od marca 2021 znížila z 3 percent na 2 percentá ich hodnoty. Zároveň od 1. januára 2023 budú musieť mať stravné lístky elektronickú podobu namiesto súčasnej papierovej.
Podpora rodinného života: Zamestnanecké benefity
Okrem stravovania existuje množstvo ďalších zamestnaneckých benefitov, ktoré podporujú zosúladenie pracovného a rodinného života. Tieto benefity sú čoraz dôležitejšie pre zamestnancov a môžu byť rozhodujúce pri výbere zamestnávateľa.
Flexibilný pracovný čas
Flexibilný pracovný čas umožňuje zamestnancom prispôsobiť si pracovný čas svojim potrebám. V praxi ide o situáciu, keď je časť dňa určená ako základná pracovná doba, napr. medzi 9:00-15:00, ktorá je nemenná. Potom je stanovený voliteľný čas, napr. od 6:00-9:00 a zároveň od 15:00-18:00, kedy zamestnanec môže alebo nemusí byť na pracovisku. Tento voliteľný čas si zamestnanec určuje sám, zamestnávateľ ohraničuje iba najskorší začiatok a najneskorší koniec pracovného času.
Práca na kratší pracovný čas
Práca na kratší pracovný čas umožňuje zamestnancom pracovať nižší počet hodín za deň alebo za týždeň. Túto formu práce využívajú rôzne skupiny ľudí.
Job Sharing
„Job sharing“, alebo po slovensky delené pracovné miesto, je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. Job sharing využívajú rôzne skupiny ľudí, zamestnanci na rodičovskej dovolenke, dôchodcovia, študenti, zdravotne postihnutí, prípadne môže ísť o ľudí, ktorí sa snažia skombinovať viacero pracovných úväzkov.
Telework a Home Office
Pod pojmom telework sa označuje taká organizácia práce, pri ktorej, ak sa tak zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú, zamestnanci pracujú hocikedy a na hocijakom mieste, ktoré im umožňuje odviesť pracovnú úlohu efektívnym a výkonným spôsobom. Práca formou home office je práca vykonávaná doma alebo na inom vhodnom mieste príležitostne alebo za mimoriadnych okolností. Novela od marca tiež jasne vymedzuje prácu z domu a príležitostnú prácu. Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom bude pri domáckej práci respektíve pri telepráci využívať vlastné zariadenie, zamestnávateľ mu bude uhrádzať podľa podmienok dohodnutých v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve preukázateľne zvýšené výdavky spojené s jeho používaním.
Projektové zamestnanie
Projektové zamestnanie je určitou kombináciou medzi pracovnou zmluvou na dobu určitú, pružným pracovným časom a prípadne aj prácou doma alebo na inom vhodnom mieste. Zamestnanec je zamestnaný na vypracovanie určitého projektu.
Sabbatical
Sabbatical je určitý časový úsek, kedy zamestnanec nepracuje, a ktorý môže využiť napr. na oddych alebo rozvoj. Je to nástroj, ktorý sa uplatňuje, aby sa predišlo vyhoreniu.
Firemné materské školy a podujatia pre rodiny
Materské školy zriadené zamestnávateľom sa stávajú čoraz populárnejšími. Organizovanie dňa otvorených dverí alebo iných podobných podujatí má svoje opodstatnenie.
Riešenie problémov: Doprovod rodinného príslušníka a ďalšie príklady
Zákonník práce a Zákon o rodine poskytujú rámec pre riešenie rôznych rodinných situácií, ktoré môžu ovplyvniť pracovný život zamestnanca.
Doprovod rodinného príslušníka k lekárovi
Zamestnanec má právo na pracovné voľno s náhradou mzdy aj na sprevádzanie rodinného príslušníka v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce. Podstatné je, či predmetné vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak zamestnanec spĺňa uvedené kritériá, musí zamestnávateľovi predložiť potvrdenie od zdravotníckeho zariadenia, že uvedenú osobu sprevádzal, čo vyplýva z ust. § 144 ods. 1 ZP.
Úmrtie v rodine
Pri úmrtí a pohrebe blízkej osoby máte podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak obstarávate pohreb.
Opatrovanie člena rodiny
Zákonník práce upravuje aj situácie, keď sa zamestnanec potrebuje postarať o chorého člena rodiny. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na ošetrovanie chorého člena rodiny, ak takýto úkon nie je možné vykonať mimo pracovného času.
Novely Zákonníka práce a ich dopad
V posledných rokoch došlo k viacerým novelám Zákonníka práce, ktoré priniesli zmeny a niekedy aj nejasnosti pre firmy aj zamestnancov.
Možnosť výpovede nad 65 rokov
Zákonník práce pozná viacero dôvodov, za akých zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi. Od júna 2017 je dosiahnutie veku 65 rokov jedným z dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Podobný systém sa zavádza aj pre pracovnoprávne vzťahy. Firma môže dať zamestnancovi výpoveď, ak dovŕši 65 rokov a súčasne dosiahne vek určený na nárok na starobný dôchodok. Zamestnancovi však vtedy prináleží nárok na odstupné.
Zmena interných pravidiel a smerníc
Firma, ktorá nezabezpečí od marca stravovanie vo vlastnom či inom stravovacom zariadení, musí zamestnancom umožniť vybrať si medzi stravnými lístkami alebo finančným príspevkom na stravu. Pre menšie spoločnosti môže byť zabezpečenie výberu relatívne rýchle, avšak u veľkých firiem personálne alebo mzdové oddelenie čelia zvýšenému tlaku na administráciu. V praxi sa už teraz vynárajú viaceré otázky, napríklad, či vyplácať financie na účet zamestnancov, alebo v hotovosti z pokladne. Tí, ktorí sa nestravujú vo firemnej kantíne, si budú môcť vybrať až z piatich foriem príspevku na stravu.
Home office funguje po novom
Novela od marca tiež jasne vymedzuje prácu z domu a príležitostnú prácu. Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom bude pri domáckej práci respektíve pri telepráci využívať vlastné zariadenie, zamestnávateľ mu bude uhrádzať podľa podmienok dohodnutých v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve preukázateľne zvýšené výdavky spojené s jeho používaním. Zamestnanec si môže po novom sám určiť, odkiaľ bude prácu vykonávať. Bude sa môcť „odpojiť“, teda nemusí pracovať mimo pracovného času, ak nepôjde o prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť. Pri domácej práci či telepráci mu zamestnávateľ musí zabezpečiť pracovné prostriedky. Ak to nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že ten bude používať vlastné, ale nevyhne sa úhrade zvýšených výdavkov spojených s používaním vlastných prostriedkov.
Pre rozvedených menej dovolenky
Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak niekto do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na 5 týždňov voľna. Vláda však túto podmienku od marca oklieštila. Rozvedený zamestnanec nemá nárok na 5 týždňov dovolenky, ak súd zveril po rozvode dieťa do starostlivosti druhému rodičovi.
Študenti budú brigádovať ľahšie
Študenti si môžu počas roka privyrábať jednoduchšie než predtým. Od 1. marca 2021 môžu tí, ktorí sú starší ako 15 rokov s neukončenou povinnou školskou dochádzkou vykonávať ľahké práce. Zamestnávateľ však na uzatvorenie vzťahu s nimi bude musieť získať povolenie od inšpektorátu práce.
Zamestnanec verzus podnikateľ: Porovnanie výhod a nevýhod
Pri rozhodovaní o kariérnom smerovaní často stoja ľudia pred otázkou, či je výhodnejšie byť zamestnancom s istým príjmom, alebo podnikateľom s flexibilitou, ale aj rizikami.
Mzda vs. cena za služby
Pre porovnanie výšky odvodov a daňového zaťaženia zamestnanca a podnikateľa je potrebné vychádzať z porovnateľného príjmu. Zamestnanec má nárok na mzdu, ktorá je obvykle splatná 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podnikateľ pri vystavovaní faktúry za dodaný tovar alebo služby stanoví dobu splatnosti, do ktorej by mal obdržať svoju odmenu, obvykle to býva 14 dní.
Stravné
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie. Pokiaľ zamestnancom neposkytne stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, môže zamestnancom na stravu prispievať formou straveniek vo výške najmenej 2,48 eura. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 4,5 eur. Výška stravného pre živnostníkov vychádza z ustanovení zákona o cestovných náhradách a je maximálne vo výške stravného ustanoveného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, to znamená maximálne 4,5 eur za každý odpracovaný deň. Živnostníci si toto stravné môžu uznať ako daňový výdavok.
Odvody
Odvody zamestnanca sú závislé od jeho hrubej mzdy. Obecne sa pohybujú vo výške 4 % na zdravotné poistenie a 9,4 % na sociálne poistenie. Podnikateľ má možnosť uplatnením preukázateľných alebo paušálnych výdavkov ovplyvniť výšku vymeriavacieho základu a teda aj samotných odvodov. Na odvody do zdravotnej poisťovne platí minimálne preddavky vo výške 63,84 eur/mesiac. Odvody do Sociálnej poisťovne platí v minimálnej výške 151,16 eur.
Dávky nemocenského poistenia
Zamestnanec si nemocenské poistenie platí automaticky strhnutím odvodov. Podnikateľ si odvody na sociálne poistenie môže platiť až v druhom roku podnikania. Obaja však, pokiaľ platia sociálne poistenie, majú nárok na dávky z jednotlivých poistení, vrátane nemocenského, materského a ošetrovania člena rodiny. Zamestnancovi patrí v prípade PN náhrada od zamestnávateľa za prvé dni a od 11. dňa PN nemocenské hradí Sociálna poisťovňa. Podnikateľ má nárok na nemocenské od prvého dňa PN od Sociálnej poisťovne.
Dávka v nezamestnanosti
V balíku poistení, ktoré platí zamestnanec, je aj poistné na poistenie v nezamestnanosti. V balíku poistení, ktoré platí na sociálne poistenie podnikateľ, poistenie v nezamestnanosti nie je, čo znamená, že po ukončení podnikania podnikateľ nemá nárok na príspevok v nezamestnanosti.
Dovolenka
Zamestnancovi spravidla prislúcha 20 dní dovolenky, pokiaľ nemá v pracovnej zmluve stanovené inak. Nárok na dovolenku mu udeľuje Zákonník práce. Živnostník pojem dovolenka nepozná, nakoľko je sám pánom svojho času, môže odpočívať, kedy chce.