Peter Tóth, kedysi uznávaný novinár a neskôr spájaný s tajnou službou, sa stal jednou z najkontroverznejších postáv slovenskej verejnosti. Jeho životná dráha je pretkaná udalosťami, ktoré ho priviedli z pozície investigatívneho redaktora až do pozície svedka a obvineného v rôznych kauzách, vrátane tých spojených s Mariánom Kočnerom.
Počiatky v Žurnalistike a Prepojenie na SIS
Peter Tóth začínal svoju kariéru v médiách v deväťdesiatych rokoch. Patril k novinárskej špičke, začínal v Slovenskom denníku a preslávil sa ako investigatívny redaktor denníka Sme. Jeho práca vtedy často smerovala ku kritike vtedajších politických štruktúr, vrátane vlády Vladimíra Mečiara. V tom období sa angažoval v prostredí kritickom voči mečiarizmu, bol v kontakte s osobnosťami ako Oskar Fegyveres a patril do okruhu ľudí okolo Ladislava Pittnera a Vladimíra Mitra.
Neskoršie sa prevalilo, že Tóth pôsobil nielen ako novinár, ale aj ako príslušník tajnej služby, konkrétne ako šéf kontrarozviedky SIS. Toto dvojaké pôsobenie vyvolalo otázky o jeho motiváciách a vplyve na mediálnu scénu.
Agresívny Postoj voči Novinárom a Obvinenia
V posledných rokoch sa Peter Tóth stal známym pre svoj agresívny postoj voči novinárom, ktorých častoval vulgárnymi vyjadreniami a vyhrážkami, často prostredníctvom stoviek správ denne. Jeho nenávisť sa zvyčajne prejavila po uverejnení textov, ktoré sa dotýkali jeho minulosti, alebo minulosti jeho známeho, Mariána Kočnera.
Jedným z najzávažnejších prípadov je obžaloba podaná prokurátorom na Okresnom súde v Nitre vo veci vyhrážok a vydierania voči už zosnulej alternatívnej novinárke a blogerke Jane Teleki. Podľa portálu Štandard Tóth údajne telefonicky vyhrážal Teleki, pričom použil mimoriadne vulgárne a zastrašujúce slová. Tieto vyhrážky mali súvisieť s jej kritickými článkami o Mariánovi Kočnerovi, v ktorých sa snažila presvedčiť verejnosť o jeho nevine a zároveň kritizovala Tótha za pomoc polícii pri získavaní dôkazov proti Kočnerovi.
Tóthova reakcia na podanie obžaloby bola šokujúca. Pre portál Štandard údajne uviedol: „Viete čo, poviem vám jednu vec: som rád, že tá ku**a skapala. To je všetko.“ Následne začal posielať urážlivé a vulgárne správy aj autorovi článku o žalobe.
Krajský súd v Nitre neskôr zamietol jeho odvolanie proti rozsudku za vydieranie Jany Teleki, čím potvrdil dvojročný podmienečný trest s dvojročnou skúšobnou lehotou.
Sledovanie Novinárov a Spolupráca s Políciou
Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetrovala Petra Tótha aj v súvislosti so sledovaním novinárov. Podľa medializovaných informácií mal Tóth na túto činnosť vytvoriť celé komando, pričom mal byť platený Mariánom Kočnerom, ktorý takto získaný materiál plánoval použiť na diskreditáciu redaktorov.
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej však Tóth začal spolupracovať s políciou. Odovzdal jej množstvo dôležitých dôkazov, vrátane telefónov, v ktorých sa našla tzv. Kočnerova Threema. Túto spoluprácu potvrdil aj vo svojej výpovedi na polícii, kde uviedol, že Marián Kočner mu mal platiť za sledovanie minimálne piatich slovenských novinárov, vrátane Jána Kuciaka.
Takto plánovali vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Kritika Žurnalistiky a Mediálnych Osobností
Peter Tóth si myslí, že slovenská žurnalistika je plná ľudí bez talentu, intelektu a vzdelania. Tvrdí, že čím menej talentu, intelektu a vzdelania, o to väčšia hviezda progresívnych médií. Za najneschopnejších slovenských novinárov považuje napríklad otca Michala Šimečku, Moniku Tódovú, Mareka Vagoviča a šéfredaktorku SME, pričom ich označuje za „popredné veličiny hlúposti“. Osobitné miesto v jeho kritike má Peter Bárdy z Aktualít, ktorého nazýva „kráľom trtkov“.
Tóthova kritika sa často zameriavala na články týkajúce sa zmien v RTVS. Napríklad komentár Petra Bárdyho s titulkom „Začala sa cenzúra!“ vyvolal Tóthovu reakciu, ktorý označil takéto tvrdenia za „degešovské“ a vysvetľoval rozdiel medzi cenzúrou a riadením verejnoprávnych médií.
Prepojenia na Politiku a Kauzy
Osoba Petra Tótha sa objavila aj v kontexte politických káuz. Napríklad ministerka kultúry Natália Milanová uviedla, že v roku 2012 komunikovala s Petrom Tóthom, vtedy ešte netušiac o jeho prepojení na Mariana Kočnera. Tieto fotografie protestov pred Bonaparte, ktoré Milanová poslala Tóthovi v roku 2016, boli označené skôr za nerozvážnosť z mladosti.
Tóthove výpovede boli dôležité aj v kauze falšovaných zmeniek Mariána Kočnera. Tóth vypovedal, že Kočner mu v roku 2016 povedal o výrobe falšovaných zmeniek. V tejto kauze boli obvinení aj ďalší ľudia, vrátane Jozefa Dučáka, ktorého prokurátor označil za Kočnerovho „bieleho koňa“.
Jeho výpovede na súde boli často sprevádzané odmietaním vypovedať z dôvodu možného trestného stíhania, čo mu zákon umožňuje. Napriek tomu boli jeho výpovede, ktoré mali objektivizovaný charakter, brané vážne.
Paradoxná Metafora Mečiarizmu
Peter Tóth je často označovaný za „paradoxnú metastázu mečiarizmu“. Hoci v časoch najhoršieho mečiarizmu stál na opačnej strane, kritizoval Mečiara a bol v kontakte s opozičnými politikmi, neskôr sa jeho kariéra preťala s postavami ako Marián Kočner, ktoré boli s týmto obdobím spájané. Jeho životná dráha ilustruje, ako sa štruktúry a kontakty z minulosti môžu prežívať a ovplyvňovať súčasnú spoločnosť aj dlho po páde režimu.
Jeho príbeh taktiež poukazuje na prerastené brucho systému, ktoré bujnie od roku 1993, kde neformálne štruktúry ťažia z minulých kontaktov a dokážu fungovať aj napriek reformám inštitúcií.