V slovenských pôrodniciach sa vykonáva epiziotómia, známa aj ako nástrih hrádze, u približne 70 percent rodičiek, čo výrazne prevyšuje celosvetový priemer. Tento zákrok, ktorý spočíva v cielenom nastrihnutí hrádze (oblasti medzi pošvovým otvorom a konečníkom), má za cieľ rozšíriť vaginálny otvor a uľahčiť priechod hlavičky dieťaťa, čím sa má predísť rozsiahlejším spontánnym poraneniam. Napriek tomu, že sa kedysi považoval za rutinný a profylaktický výkon, súčasné poznatky a prax naznačujú, že jeho vykonávanie by malo byť obmedzené na nevyhnutné prípady.
Mgr. Iveta Lazorová, viceprezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, poukazuje na historický kontext nástrihov. „Až do začiatku 20. storočia sa nástrih hrádze takmer nevyskytoval,“ uvádza. Podľa nej nárast počtu nástrihov súvisí s preberaním kompetencií pôrodnými asistentkami lekármi, ktorí „boli a sú presvedčení o tom, že hrádza pôsobí ako prekážka postupu hlavičky dieťatka pri pôrode a treba jej ‚uvoľniť miesto‘.“ Od 70. rokov 20. storočia sa nástrih začal považovať za preventívny výkon, ktorý má chrániť hrádzu pred ťažšie hojiteľnými natrhnutiami.
V slovenských pôrodniciach s vysokým počtom pôrodov často chýba čas na to, aby sa nechalo tkanivo hrádze dostatočne prispôsobiť sa postupujúcej hlavičke dieťaťa. To vedie k situáciám, kedy sa nástrih vykonáva bez ohľadu na jeho skutočnú nutnosť. Stal sa rutinou, ktorú pôrodníci berú ako samozrejmosť a matky sa jej často nebránia, hoci „neexistujú žiadne vedecké dôkazy, že nástrih hrádze predstavuje pre ženu menšie zlo a pre dieťa menšie riziko ako jej natrhnutie.“
Prečo je počet nástrihov na Slovensku taký vysoký?
Podľa odborníkov je jedným z hlavných dôvodov pre vysoký počet nástrihov aj preťaženosť zdravotníckeho systému a nedostatok času pre personál venovať sa fyziologickým pôrodom v plnej miere. Pôrodné asistentky dlhodobo poukazujú na to, že starostlivosť o fyziologické tehotenstvo, pôrod a šestonedelie by mala spadať primárne do ich kompetencie. „Tak, ako je to v iných krajinách. Určite by sme tým odľahčili lekárov a tí by mali čas venovať sa patologickým tehotným a rodičkám, ktoré ich starostlivosť naozaj potrebujú,“ vysvetľuje Mgr. Lazorová.
Problémom je aj to, že lekári, ktorí sú často vyťažení starostlivosťou o patologické prípady, môžu aj pri fyziologickom pôrode hľadať odchýlky a nazerať na zdravú rodičku ako na potenciálne patologickú. V snahe čo najrýchlejšie ukončiť pôrod, ktorý nie je ich prioritou, môžu pristúpiť k nástrihu.
Ďalším faktorom, ktorý prispieva k vyššiemu počtu nástrihov, je poloha rodičky. Poloha v ľahu na chrbte, ktorá je v slovenských pôrodniciach najčastejšia, najviac zaťažuje hrádzu. Zbytočné zasahovanie do prirodzeného tempa pôrodu tiež môže viesť ku komplikáciám.
Kedy je nástrih hrádze naozaj potrebný?
Hoci sa nástrih hrádze často vykonáva rutinne, existujú situácie, kedy môže byť opodstatnený. Medzi tieto indikácie patria:
- Vysoká alebo nepoddajná hrádza, ktorá sa neprispôsobuje postupujúcej hlavičke.
- Nezrelé dieťatko, ktoré by mohlo mať pri pôrode problémy.
- Kliešťový pôrod alebo iný pôrod, pri ktorom je potrebný vnútorný obrat plodu.
- Časová tieseň pri pôrode, napríklad pri klesajúcich ozvách dieťaťa, čo signalizuje nedostatok kyslíka. V takom prípade je rýchly pôrod hlavičky nevyhnutný.
- Vyčerpanie rodičky, ak už nemá dostatok síl na tlačenie a pôrod je potrebné urýchliť.
- Inštrumentálny pôrod, pri ktorom sa používajú kliešte alebo vákuový zvon.
Odborníci zdôrazňujú, že aj v týchto prípadoch by mal byť nástrih vykonaný po dôkladnom zvážení a ideálne s informovaným súhlasom rodičky. „Často je to však len profylaktický nástrih a ospravedlnenie za zle vedený pôrod,“ dodáva Mgr. Lazorová.
Pôrod | Pôrod
Následky nástrihu hrádze
Nástrih hrádze, rovnako ako akýkoľvek chirurgický zákrok, môže mať fyzické aj psychické následky. Medzi najčastejšie krátkodobé komplikácie patria:
- Zlé hojenie rany: bolesť, opuch, zápal alebo dokonca rozpad rany.
- Obmedzenie v bežných činnostiach: žena môže mať problémy s dojčením, starostlivosťou o seba a dieťa, chôdzou či sedením.
Dlhodobejšie následky môžu zahŕňať:
- Psychické problémy: ženy sa môžu cítiť zohavené, trpieť depresiami alebo mať problém so sebavedomím.
- Diskomfort v sexuálnom živote: jazva po nástrihu môže byť bolestivá aj roky po pôrode, čo môže viesť k odradeniu od ďalšieho tehotenstva.
- Inkontinencia: samovoľný únik moču.
Niektoré ženy uvádzajú, že šitie po nástrihu bolo bolestivejšie než samotný pôrod. V závažných prípadoch môže nástrih viesť k potrebe reoperácie alebo k dlhodobým problémom s panvovým dnom.
Ako sa vyhnúť nástrihu hrádze?
Hoci nie je možné zaručiť úplné vyhnutie sa nástrihu, existujú spôsoby, ako znížiť riziko jeho vykonania:
Príprava počas tehotenstva
- Masáž hrádze: Praktizuje sa v poslednom mesiaci tehotenstva s cieľom zvýšiť pružnosť a poddajnosť tkaniva. Používa sa na ňu špeciálny olej alebo iný zvláčňujúci prípravok.
- Cvičenie s balónikom (Aniball, Epino): Tieto pomôcky pomáhajú posilňovať a uvožňovať svalstvo panvového dna a pripraviť ho na pôrod. Ženy, ktoré s nimi cvičili, sa často cítia na pôrod lepšie pripravené.
- Fyzioterapia: Udržiavanie tela v dobrej kondícii, uvoľnenie bolestí chrbtice, bedier a panvy môže prispieť k ľahšiemu priebehu pôrodu a zníženiu rizika komplikácií.
Počas pôrodu
- Výber vhodnej polohy: Polohy v ľahu na chrbte zaťažujú hrádzu najviac. Odporúčajú sa vzpriamené polohy, ako je pôrod na štyroch, v podrepe, v kľaku či v stoji, ktoré môžu znížiť riziko nástrihu.
- Spontánne tlačenie: Namiesto riadeného, silného tlačenia sa odporúča nechať telu viac času na prispôsobenie sa a tlačiť prirodzene, podľa vlastného pocitu.
- Pôrod do vody: Teplá voda pomáha uvoľňovať tkanivá a môže prispieť k pôrodu bez poškodenia hrádze.
- Komunikácia s personálom: Informujte sa o prístupe pôrodnice k nástrihom a vyjadrite svoje priania v pôrodnom pláne.
Realita slovenských pôrodníc
Dotazník, ktorý bol zaslaný tridsiatke slovenských pôrodníc, ukázal značné rozdiely v prístupe k nástrihom. Len štyri nemocnice poskytli konkrétne čísla:
- Nemocnica s poliklinikou Poprad: 63 % nástrihov pri riziku poranení, akceptujú prianie rodičky s výhradou práva lekára.
- Nemocnica s poliklinikou Levice: 90 % nástrihov pri veľkom plode, pevnej hrádzi, hroziacej ruptúre alebo operačnom pôrode, rešpektujú tempo pôrodu, prianie nestrihať akceptujú, ak neohrozuje zdravie a život.
- Nemocnica s poliklinikou svätého Lukáša Galanta: 40 % nástrihov pri riziku ruptúry 2. a 3. stupňa.
Tieto čísla naznačujú, že aj keď sa názory na rutinné vykonávanie epiziotómie menia, v mnohých pôrodniciach stále prevláda prax jej častého vykonávania.
Hojenie po nástrihu
Správna starostlivosť o ranu po nástrihu je kľúčová pre jej rýchle a bezproblémové hojenie. Odporúča sa:
- Pravidelná hygiena: Umývanie intímnej oblasti čistou vodou po každej potrebe.
- Udržiavanie rany v suchu: Po umytí je dôležité ranu jemne osušiť, napríklad uterákom alebo dokonca fénom na nízkej teplote.
- Používanie hojivých prípravkov: V lekárni sú dostupné spreje, gély alebo masti na urýchlenie regenerácie, no je dôležité poradiť sa s lekárnikom alebo lekárom o vhodnosti ich použitia po vybratí stehov.
- Chladivé popôrodné vložky: Môžu pomôcť zmierniť bolesť a opuch.
- Dostatočný príjem tekutín: Zmäkčuje stolicu a odľahčuje hrádzu.
Je dôležité dodržiavať pokyny lekára a v prípade akýchkoľvek pochybností, silnej bolesti, zápalu alebo iných komplikácií vyhľadať lekársku pomoc.