V tomto článku sa zameriame na tradície spojené s národnými krojmi, stravovaním a životnými príbehmi žien, ktoré zohrali významnú úlohu v rodinných líniách. Prostredníctvom spomienok a fotografií sa ponoríme do minulosti a odhalíme, ako sa tieto prvky prelínajú v slovenskej kultúre.
Rodinné portréty a spomienky
Fotografia z rokov 1944-1945 v krekáčskom kroji zachytáva moju mamu Annu Očenášovú, rod. Bartíkovú (nar. 29.5.1930 - zomr. 23.11.2013), jej brata Jozefa Bartíka (nar. 1935 - zomr. 2010), moju starkú Dorotu Bartíkovú, rod. Guttenovú (nar. 14.2.1910 - zomr. 7.2.1981) a môjho starkého Juraja Bartíka (nar. 17.2.1906 - zomr. 14.1.1994). Vzhľadom na obdobie druhej svetovej vojny, v ktorom fotografia vznikla, je možné, že slúžila ako pamiatka pre prípad nešťastia. Táto fotografia patrí medzi moje najvzácnejšie poklady.
Životné osudy starých rodičov
Môj starký Juraj Bartík, prezývaný Ďurko, ostal sirotou vo veku 12 rokov, keď mu počas prvej svetovej vojny zahynul otec a krátko na to zomrela aj matka. Napriek ťažkým podmienkam, keď ako dieťa slúžil u bohatých gazdov, spal v maštali a chodil bosý, vyrástol z neho pracovitý a silný muž. Vďaka plochým nohám sa vyhol účasti na druhej svetovej vojne. Dožil sa takmer 88 rokov a o jeho starobu sa vzorne starala moja mama.
Moja starká Dorota Bartíková, rodená Guttenová, sa narodila do bohatej gazdovskej rodiny na Senohrade. V mladosti utrpela vážne zranenie, keď jej sečka odrezala pravú a poranila ľavú ruku. Na fotografii má pravú ruku skrytú za synčekom Jožkom, lebo jej končila zarovno s rukávom oplecka. Napriek tomuto postihnutiu sa naučila všetko robiť ľavou rukou, vrátane vyšívania a varenia. Po svadbe s mojím starkým prežila s ním plnohodnotný život, v ktorom nechýbala vzájomná láska a porozumenie.
Príbeh mamy Anny Očenášovej
Moja mama Anna Očenášová, na fotografii z roku 1950 vo veku 20 rokov, je oblečená v krekáčskom polokroji s blúzkou, ktorú si sama ušila. Vydala sa v roku 1949 na veľké gazdovstvo. Počas jej mladosti otec narukoval na dlhé obdobie na vojnu a ona sa musela od malička starať o domácnosť a pomáhať svojej mame, ktorá prišla o pravú ruku. Napriek výborným študijným výsledkom a talentu nemohla študovať. Spolu s otcom vychovala tri deti a neskôr sa starala o manžela, ktorý po ťažkom pracovnom úraze v roku 1966 ostal čiastočne ochrnutý. Napriek všetkým ťažkostiam zostala láskavou a obetavou ženou.
Život otca Štefana Očenáša
Môj otec Štefan Očenáš (nar. 16.7.1929 - zomr. 13.8.1984) je na fotografii z roku 1943, keď mal 14 rokov, a tiež z obdobia jeho základnej vojenskej služby v Prahe (1952-1954). V roku 1966 utrpel ťažký pracovný úraz, ktorý ho od pása nadol čiastočne ochromil. Po dlhých mesiacoch liečby sa naučil chodiť s pomocou barlí a auto mal upravené na ovládanie rukami. V dielni vyrábal suveníry a iné predmety, čím finančne podporoval rodinu. Zomrel v 55 rokoch.
Obaja moji rodičia boli dobrí, pracovití a láskaví ľudia, ktorí nám dali krásne detstvo plné lásky, úcty, spevu a smiechu, napriek všetkým životným ťažkostiam.
Rodina Očenášovcov a ich história
Fotografia z roku 1934 zachytáva rodinu Očenášovcov. V strede sú moji prastarí rodičia Matúš (nar. 1874 - zomr. 1949) a Mária Očenášová, rodená Konôpková (nar. 1875 - zomr. 1942). Štvrtý zľava sú moji starkí Ján a Margita Očenášovci. Môj otec sedí na lavičke tretí zľava a vtedy mal 5 rokov. Muži na fotografii držia v rukách cigarety, čo bola v tom čase istá forma "frajeriny".
História rodiny na majeri
V roku 1913 prišli moji praprastarí rodičia Matúš a Mária Očenášovci so svojimi deviatimi deťmi na majer. V tom čase mal Matúš 39 rokov a Mária 38. Najstarší syn Ján mal 20 rokov a najmladšia dcéra Júlia 2 roky. Vďaka svojej pracovitosti a šetrnosti sa im podarilo získať značné bohatstvo - 120 hektárov pôdy, lesov a pasienkov. Pre každého syna spoločne postavili dom a dcéram dali bohatú výbavu.
Ich život bol poznačený mnohými významnými historickými udalosťami. Po prvej svetovej vojne (1914-1918) nasledovala svetová hospodárska kríza (1929-1933). V roku 1937 zomrel najstarší syn Ján a v roku 1939 vypukla druhá svetová vojna. Po vojne nasledovala menová reforma (1953) a kolektivizácia. Napriek všetkým útrapám a udalostiam sa im podarilo vybudovať silné a prosperujúce rodinné zázemie.
Dnes má rodina Očenášovcov (vrátane Kováčovcov, Ďaudíkovcov, Jambrichovcov) viac ako 320 potomkov. Usporiadanie rodinného stretnutia v roku 2013 bolo spomienkou na túto bohatú históriu a na odkaz prastarých rodičov.
Kroje a ich pôvod
Alenka Trtolová má kroj zdedený po svojej starkej, ktorý si priniesla zo Bzovskej Lehôtky. Irenka Mackovová má kroj z Brezín. Mária Výbohová, rodená Výbohová, je vnučkou Márie Mackovej, nar. Výbohovej. Fotografia z prelomu 19. a 20. storočia zobrazuje ženy v kroji z Vígľaša.
Pri výbere kroja pre dcéru bolo dôležité zohľadniť jej rodinný stav. Ženy s deťmi by nemali nosiť červené stuhy, ale kvetované. V budúcnosti sa plánuje aj ušitie alebo kúpa horniackeho oplecka a založenie čepca.
Janka Priškinová, rodená Repiská, moja neter, je oblečená v kroji z Detvy, pričom brusliak bol ušitý v Hriňovej. Miška Repiská, rodená Benková, moja sestrina nevesta, je v krekáčskom kroji. Jej kintess pochádza od mojej mamy, stánka od jej prastarej mamy a fiertuchu-futienku si ušila podľa starej 100-ročnej predlohy. Oplecko bolo ušité v Hriňovej bez výšivky.
Môj švagor Janko Repiský s manželkou, mojou sestrou Marienkou, sú tiež zachytení na fotografii. Náprsenka pochádza zo Senohradu.
Príbeh Angela Bajnokovej
Angela Bajnoková (nar. 29. októbra 1928) pochádza z Valaškoviec pri Humennom. Jej otec Roman Jankevič bol gréckokatolícky kňaz. Počas druhej svetovej vojny študovala v Prešove a takmer sa stala svedkom bombardovania mesta. Rodina bola evakuovaná a neskôr sa presťahovali do Turca. Po vojne dokončila gymnázium a vydala sa. V roku 1950 bol jej otec po "Akcii P" prepustený do civilného zamestnania. Po nehode traktora v roku 1951 zomrel, pričom príčina jeho smrti nebola nikdy vyšetrená.
Angela pracovala v rôznych inštitúciách a po presťahovaní do Banskej Bystrice pôsobila na pedagogickej fakulte. V polovici 80. rokov odišla do dôchodku. V roku 2000 zomrel jej manžel.
Detský odev a jeho vývoj
Detský odev prešiel v priebehu času významným vývojom. V minulosti sa venovala veľká pozornosť príprave oblečenia pre novorodencov, pričom nastávajúce matky sa snažili uplatniť aj módne novinky, zatiaľ čo staré mamy dbali na autenticitu a praktickosť.
Medzi tradičné súčasti detského zimného oblečenia patrili páperové vankúšiky na zakrúcanie, vankúšik pod hlavu a na zakrývanie, či tzv. bevčov alebo hinta (kolíska zavesená na hákoch). Obliečky na vankúšiky boli pôvodne biele, neskôr sa začali používať aj farebné.
Po narodení dieťaťa sa pripravovali návštevy s pohostením a začínali sa prípravy na krst, ktorý bol prvou sviatočnou kresťanskou udalosťou. Dieťa dostalo nové oblečenie - bohato zdobený vankúšik na zakrúcanie, novú bielu košieľku a čepček.
Po krste sa začalo s tradíciou "chodenia s jedením", kde krstná mať prinášala slávnostný obed. Dieťa dostalo darom sviatočný čepček, kabanku a neskôr aj šľoche (nohavičky s rozparkom).
Staršie deti boli obliekané podobne ako mládež, no skromnejšie. Po nástupe do školy dostali nové oblečenie. Chlapci mali nové košele, nohavice, kacabajku, kabátik a bekešík. Dievčatá mali oplecko, kacabajku, rubáč, gecele, šatu, prusľak a ručník na hrdlo.
Sviatočný odev bol šitý z kvalitnejších látok. Pri konfirmácii mali deti vždy nové šaty. Chlapci nosili biele košele, súkenné nohavice, bekeše, čižmy a slovenské klobúky. Dievčatá mali kacabajky, gecele, šaty z rôznofarebných látok, ručník na hrdlo a stužky.
Účesy detí boli tiež formované dobou. Malé deti do roka nestrihali, po roku sa chlapci už strihať mohli. Dievčatá strihali len v prípade slabých vlasov. Nosenie čepčekov, klobúkov a čiapok sa líšilo podľa pohlavia a príležitosti.
Obuv u mladých detí pozostávala z bavlnených štrimfličiek a kapčekov. Keď dieťa začalo chodiť, obúvali mu šité alebo štrikované čarapke a cipeľke. Starší chlapci nosili v zime bačkorky, kapce, čižmy alebo cokule. V lete všetky deti chodili bosé.
Výživa v tehotenstve
Tehotenstvo je obdobím, kedy sa menia nielen fyzické, ale aj výživové potreby matky a rastúceho dieťaťa. Strava matky má priamy vplyv na zdravie a vývoj bábätka, preto je dôležité jej venovať zvýšenú pozornosť.
Dôležitosť vyváženej stravy
Dostatočná a vyvážená strava je kľúčová pre zdravý rast a vývoj bábätka. Odporúča sa zamerať sa na potraviny bohaté na živiny, ktoré podporujú správny vývoj plodu a zároveň zabezpečujú energiu pre matku.
Kľúčové živiny v tehotenstve
Počas tehotenstva je zvýšená potreba určitých živín:
- Folát: Pomáha predchádzať vrodeným chybám a je dôležitý pre zdravý rast neurónov.
- Železo: Kľúčové pre tvorbu červených krviniek a prevenciu anémie.
- Vápnik: Podporuje zdravie kostí matky a bábätka.
- Omega-3 mastné kyseliny: Dôležité pre vývoj mozgu a očí bábätka.
Odporúčané potraviny
Medzi najlepšie potraviny, ktoré by mali byť zahrnuté do jedálnička tehotných žien, patria:
- Riečna ryba
- Zelenina (špenát, brokolica, mrkva)
- Ovocie (citrusové plody, mango, ananás)
- Strukoviny (šošovica, fazuľa, cícer)
- Celozrnné produkty (quinoa, hnedá ryža)
- Mliečne výrobky
- Vajcia
Rýchle a výživné jedlá
Pre zaneprázdnené mamičky sú praktické a rýchle recepty skvelým riešením. Napríklad quinoa so zeleninou, jogurt s ovocím a orieškami, alebo cícerový šalát.
Vyvážený jedálniček
Pri zostavovaní jedálnička je dôležitá rozmanitosť. Zamerajte sa na pokrytie všetkých skupín živín, vrátane bielkovín, ovocia, zeleniny a komplexných sacharidov. Nezabúdajte na dostatočnú hydratáciu.
Potraviny bohaté na železo
Medzi potraviny bohaté na železo patria červené mäso (hovädzie, jahňacie), ryby (losos, tuniak), strukoviny (šošovica, fazuľa, cícer) a zelená listová zelenina (špenát, kel).
Význam ovocia a zeleniny
Ovocie a zelenina poskytujú množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú kľúčové pre zdravie matky a bábätka. Zamerajte sa na potraviny bohaté na vitamíny A, C, D, K a minerály ako folát a draslík.
Zdravé alternatívy
Vyskúšajte zdravšie verzie tradičných receptov, napríklad pizzu z celozrnného cesta s množstvom zeleniny, alebo použite prírodné sladidlá ako med či javorový sirup.
Superpotraviny v tehotenstve
Superpotraviny ako chia semená, quinoa a zelené listové zeleniny obohatia váš jedálniček o cenné živiny.
Varenie so zdravými ingredienciami
Využívajte lokálne suroviny, bylinky a koreniny na ochutenie jedál. Tradičné recepty môžete prispôsobiť zdravšej verzii, napríklad použitím celozrnnej múky.
Hydratácia v tehotenstve
Dostatok tekutín je kľúčový pre zdravie matky aj bábätka. Vypite aspoň 8-10 pohárov vody denne. Chuť vody môžete osviežiť plátkami citróna, uhorky alebo bylinkami.
Potraviny, ktorým sa vyhnúť
Tehotné ženy by sa mali vyhnúť surovým alebo nedostatočne tepelne upraveným potravinám (mäso, ryby, vajcia), potravinám obsahujúcim nepasterizované mlieko, alkoholu a nadmernému množstvu kofeínu.
Mýty a fakty o stravovaní v tehotenstve
Niektoré bežné mýty, ako napríklad zákaz konzumácie lososa alebo morských plodov, nie sú pravdivé, pokiaľ sú tieto potraviny dostatočne tepelne upravené. Konzumácia jednej kávy denne je zvyčajne v poriadku.
Potraviny, ktoré jesť a ktorým sa vyhnúť počas tehotenstva
Rodina Kronerovcov
Jozef Kroner bol významným slovenským hercom 20. storočia. Jeho rodina pochádzala zo Staškova na Kysuciach. Jeho sestra Zuzana Vaňousová, ktorá zomrela vo veku 91 rokov, zanechala písomné spomienky na život rodiny, ktoré boli neskôr vydané knižne.
Životné osudy rodiny
Rodina Kronerovcov žila v ťažkých podmienkach, poznačených biedou a neustálym hladom. Otec Ľudovít, ktorý pracoval na štreke, zľahčoval život komediantstvom a bohémstvom. Matka Mária niesla bremeno každodenného boja o prežitie.
Spolok rodákov Jozefa Kronera sa stará o zachovanie pamiatky herca. V zrekonštruovanom rodnom dome bola zriadená pamätná izba a zo staničnej budovy sa stalo múzeum.
Kroje a tradície
Matka Jozefa Kronera, Mária, pochádzala z Kraľovian a nosila kroj typický pre tento región. Vlaky vypravovala v kroji, bosá a takmer vždy tehotná. Neskôr jej otec daroval svoje staré topánky, aby mohla pracovať v obutí.
Dnes sa v múzeu nachádzajú artefakty z celého Slovenska, funkčné výhybky z medzivojnového obdobia a pracovný stôl, ktorý používal jej starý otec. Pri okienku, kde mama Mária predávala lístky, bol zachovaný pôvodný maďarský nápis.
Umenie v rodine
Potomkovia Kronerovcov majú umelecké gény. Mnohí sa venujú rôznym formám umenia ako koníčku. Veronika Mikulášová, vnučka Zuzany Vaňousovej, pracuje ako pedagogička na Základnej umeleckej škole a sama tvorí. Jej syn inklinuje k hudbe, neter študuje výtvarné umenie.
Rodina je známa svojím zmyslom pre humor a mierumilovnosťou. Rodinné oslavy sú plné zábavy, kostýmov a estrád.
