Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť je upravená najmä v Zákone o rodine.
Zákonné ustanovenia o výživnom
Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravujú § 62 až § 65 Zákona č. 36/2005 Z. z. V súlade s § 62 ods. 1 tohto zákona, platenie výživného je pre rodičov zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov schválenou súdom, povinný rodič nemôže svojevoľne rozhodnúť o jeho neplatení. Ak má rodič za to, že zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti zanikol, musí o tom rozhodnúť súd.
Výživné po dovŕšení plnoletosti
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Preto je dôležité, aby platiteľ výživného posielal peniaze priamo plnoletému dieťaťu, nie druhému rodičovi, pokiaľ dieťa nedá iný pokyn.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet druhého rodiča, musí to výslovne oznámiť platiteľovi výživného.
Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu môže trvať aj po dosiahnutí 18 rokov, ak sa dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom (napr. na vysokej škole). Táto povinnosť trvá až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Ak si dieťa nájde prácu, výživné spravidla zaniká.
Príkladom môže byť situácia, keď dieťa dovŕši 18 rokov, ale stále študuje. V takom prípade vyživovacia povinnosť rodiča pokračuje. Ak dieťa skončí strednú školu v júni a v septembri pokračuje v ďalšom štúdiu (napr. na vysokej škole), vyživovacia povinnosť rodiča naďalej trvá.
Špecifické situácie a dohody
Dieťa môže mať špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného, napríklad bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie. Tieto skutočnosti by mal súd zohľadniť pri určovaní výšky výživného.
Ideálnym spôsobom, ako získať finančnú podporu pre dieťa, je vzájomná dohoda s druhou stranou. Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného.
Postup pri určení výživného súdom
- Rodič, ktorý si želá určiť výživné, podá návrh na súd. Ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta.
- Súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. kolízneho opatrovníka), ktorý zastupuje jeho záujmy.
- Rodičia sa môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom alebo uzavrieť súdny zmier.
- Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu.
Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde.
Zmena výšky výživného
Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh. Podstatnou zmenou pomerov môže byť napríklad zmena príjmov alebo majetkových pomerov rodičov.
Vyživovacia povinnosť v prípade smrti rodiča
Vyživovacia povinnosť ako taká po smrti platiteľa výživného zaniká. Táto povinnosť neprechádza automaticky na dedičov. Avšak, dlh na výživnom, ktorý vznikol pred smrťou (tzv. zročné výživné), prechádza na dedičov.
Ak by bol jediným dedičom po zosnulom platiteľovi výživného iba jeho syn, došlo by k splynutiu oprávnenej a povinnej osoby, a teda k zániku dlhu. Ak však existuje aj iný dedič, na ktorého by prešlo dedičstvo, tento dedič by mohol byť povinný vyplatiť dlžné výživné v určitom podiele.
V prípade smrti povinného rodiča, ktorý platil výživné, zaniká jeho vyživovacia povinnosť. Avšak, dlh na výživnom, ktorý vznikol do momentu jeho smrti, prechádza na dedičov. Tieto sumy je možné vymáhať od dedičov.
Pri výpočte výživného sa berú do úvahy príjmy povinného rodiča, jeho majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa. V prípade otca s čistým príjmom 1 800 eur by mohlo byť výživné na maloleté dieťa orientačne 12 % z jeho príjmu, čo je 216 eur. Je však dôležité si uvedomiť, že výpočet je len orientačný a konečnú výšku určuje súd individuálne.
Dedičské konanie a dlh na výživnom
V prípade smrti dlžníka výživného je potrebné kontaktovať notára, ktorému bol pridelený dedičský spis. Je možné sa v zastúpení maloletého dieťaťa prihlásiť do dedičského konania ako zákonný dedič s pohľadávkou voči poručiteľovi.
Ak po otcovi zostalo viac dlhov ako majetku, je možné dedičstvo odmietnuť. Ak by však došlo k splynutiu oprávnenej a povinnej osoby (napr. ak by syn bol jediným dedičom), dlh by zanikol.
Nárok na sirotský dôchodok vzniká nezaopatrenému dieťaťu po zomretom rodičovi. Je potrebné ho uplatniť na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Náhradné výživné
Ak povinný rodič dlhodobo neplatí výživné, je možné požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa. Náhradné výživné sa poskytuje na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť.
Dôležité právne aspekty
- Premlčanie práva na výživné: Právo na výživné sa nepremlčuje. Avšak, jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného sa premlčujú za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
- Započítavanie platieb: Plnenie vyživovacej povinnosti sa započítava najprv na istinu a až po jej uhradení na úroky z omeškania.
- Dary a výživné: Dary poskytnuté dieťaťu, napríklad pri príležitosti sviatkov, nemajú povahu výživného a nie je možné ich započítať na plnenie vyživovacej povinnosti.
- Trestný čin zanedbania povinnej výživy: Dlhodobé neplatenie výživného môže napĺňať znaky trestného činu zanedbania povinnej výživy.
V prípade, že dlžník neplatí výživné, je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor je povinný vykonať všetky úkony na vymoženie pohľadávky. Ak povinný rodič nemá žiadny oficiálny majetok alebo príjem, možnosti vymoženia sú minimálne.
Je dôležité komunikovať s exekútorom písomne a žiadať ho o informácie o ďalšom postupe. V prípade, že exekútor navrhne zastavenie exekúcie pre nevymožiteľnosť, trovy exekúcie by mal znášať povinný, nie oprávnený.