Po oplodnení s trúdmi začne včelia matka klásť vajíčka. Rozmnožovanie včelstva prebieha prirodzene rojením, kedy stará matka nakladie vajíčka do pripravených materských buniek. Tesne pred vyliahnutím nových matiek stará matka odletí s približne 30 000 robotnicami, čím vytvára tzv. prvoroj. Mladé matky tiež odlietajú s menším počtom včiel, pričom tieto roje nazývané poroje môžu obsahovať aj niekoľko neoplodnených matiek. Posledná matka, ktorá zostane v úli, sa spári a zostáva v úli. Moderné včelárenie však často potláča prirodzené rojenie a uplatňuje umelé metódy, ktoré sú jednoduchšie a umožňujú vytvoriť novú rodinu kedykoľvek počas sezóny, najneskôr však do začiatku júla.
Prirodzené rojenie sa dá potláčať aj pridaním nadstavku. Ak je včelstvo silné, s mladou matkou a po miernej zime, je potrebné pridávať nadstavky, čím sa zvyšuje počet včiel. Zazimovanie viacerých nadstavkov však nie je praktické. Vytváranie mladých rodín je možné prostredníctvom pridávania plodníkov. Mladá rodina sa nazýva odloženec a toto pomenovanie si zachováva, kým neprežije jednu zimu.
Vytváranie odloženca
Na jar, ak si chcete vytvoriť novú rodinu, odoberte z najsilnejších včelstiev 3 až 6 plástov. Tieto plásty musia obsahovať mladušky a plod rôznych štádií vývoja (vajíčka, larvy, kukly). Plásty s včelami preložte do jedného nadstavku a pridajte aj plásty z medníka. Počet a typ plodových plástov závisí od obdobia - na jar viac, v lete menej. Pri skorom zakladaní odloženca na jar existuje riziko, že rodina neprežije zimu. Najvhodnejším mesiacom je máj, aj keď apríl je možný, no môže oslabiť pôvodné včelstvá. Plásty by mali byť odoberané z viacerých úľov.
Po premiestnení plástov úľ na 1-2 dni zavrite. Po jeho otvorení sa časť včiel vráti do pôvodného úľa, ale mladušky zostanú a začnú stavať materské bunky.
Možnosti pre matku v odloženci
- Zaobstaranie novej matky: Matku môžete kúpiť alebo získať inak a hneď na začiatku, pri premiestňovaní plástov, ju vložiť do materskej klietky.
- Vychovanie novej matky z vajíčka: Môžete preniesť čerstvo nakladené vajíčko z najlepšej rodiny. Je dôležité, aby včely, z ktorých sa bude matka vychovávať, neboli agresívne, mali dobrý stavebný pud a ďalšie žiaduce vlastnosti. Včely si vajíčko vo vlastnej materskej bunke vychovajú. Je možné, že si matku vypestujú aj v normálnej bunke. Je nevyhnutné, aby plásty z plodníka obsahovali vajíčka, larvy a kukly, čo urýchli prijatie odloženca včelami.
Plásty z medníka postriekajte vodou, pretože včely počas zavretia úľa potrebujú vodu. Nezabudnite pridať prázdne zastavané plásty (môžu byť namočené vo vode) a tiež plásty s medzistienkou na stavbu.
Tvorba odložencov s plodom je účinný spôsob rozširovania počtu včelstiev. Tento postup umožňuje vytvoriť mnoho mladých rodín a omladiť včelstvá bez zníženia produkcie medu v produkčných rodinách. Pre každú novú rodinu je potrebný minimálne jeden plást s plodom. Odložence by sa mali zakladať tak, aby sa ich prvý plod vyliahol už v júni, čo znamená, že zakladanie by malo prebehnúť pred 10. májom. Odporúčané obdobie je medzi 20. aprílom a 10. májom.
Charakteristika a tvorba odložencov
Mladé rodiny (odložence) sú zvyčajne na vrchole plochy plodu alebo sa k nemu blížia, čo stimuluje ich rozvoj. Chovné včelstvo, ktoré vychováva mladé matky, musí mať dostatok potravy (glycidovej a bielkovinovej), dostatok lietaviek a veľkú plodovú plochu. Veľkosť odloženca závisí od počtu rodín, z ktorých sa odoberá plod a včely. Na jednonadstavkový odloženec zvyčajne stačí 10 plástov. Ak je odobratých viac ako 10 plástov, odloženec sa umiestni do dvoch nadstavkov.
Novovytvorené odložence je nutné premiestniť na iné stanovište. V opačnom prípade sa lietavky vrátia do pôvodného úľa, čo by odloženec zbytočne oslabilo.
9 dní po prvom kroku (premiestnení plástov) sa zásobné plásty premiestnia do nového nadstavku, ktorý sa umiestni ako spodný. Tento nadstavok sa doplní vystavanými plástami. Všetky materské bunky sa vylámú. Plásty sa postupne vyberajú, včely sa z nich strasú do nového spodného nadstavku, aby sa ihneď zoznámili so svojím novým prostredím.
V chovnom rámiku, ktorý bude obsahovať 26 vajíčok, sa zvyčajne vyliahne viac ako 20 matiek. Počet vyliahnutých matiek závisí od kvality prelarvovania. Je dôležité dbať na čistotu materských misiek a prelarvovať plod starý maximálne jeden deň. Na tento účel poslúži aj lupa. Chovné rámiky sa vkladajú do horného nadstavku, pričom miesto sa získa premiestnením niektorých plástov s plodom do spodného nadstavku.
9 dní po prvom kroku by sa v chovnom včelstve nemal nachádzať otvorený plod. Nachádzajú sa v ňom mladé (maximálne 9 dní staré) včely. Plásty sú obsadené včelami a nad dnom sa tvorí výrazný strapec.
O 5-10 dní neskôr (14-19 dní po vytvorení odloženca) sa na materské bunky nasadia klietky (tzv. škôlkovanie). Celý chovný rámik zostane v chovnom včelstve do vyliahnutia matiek, čo je 21 dní od prelarvovania. Keď sa v štvrtom kroku z chovného včelstva zakladajú oplodňovacie jednotky (oplodniačiky), nie je potrebné matky viac držať v klietke.
V prípade, že včely a matky pochádzajú z rôznych včelstiev, sú si len geneticky cudzie.
Štvrtý krok - Rozdelenie odloženca na oplodňovacie jednotky
Po 21 dňoch sa chovné včelstvo rozdelí na malé rodiny - oplodňovacie jednotky. Na všetkých plástoch, aj na zásobách, sedí po 1000-2000 včiel. Teoreticky sa dá z každého plástu vytvoriť nová rodina, pričom každá takáto jednotka by mala mať minimálne jeden plást so zásobami. Na prázdnom rámiku si včely vystavajú nové robotníčie dielo.
Pre účely transportu je možné použiť tzv. poistku. Jeden úľ sa rozdelí na štyri časti troma prepážkami tak, aby sa včely nemohli premiestňovať medzi jednotlivými časťami. Každá časť má vlastný letáč. Takto môžu byť v jednom bežnom úli 4 malé rodiny, pričom každá pozostáva z plástu so včelami a plástu so zásobami.
Tieto novovytvorené oplodňovacie jednotky slúžia na získanie matiek na výmenu starých matiek v produkčných rodinách, ktorá sa vykonáva v skorej jeseni. K oplodneniu matiek sa musia tieto jednotky umiestniť mimo letového dosahu pôvodného chovného včelstva (minimálne 3 km), čím sa zaručí, že sa žiadne včely nevrátia na svoje pôvodné miesto.
Úspešnosť oplodnenia matiek sa v dlhodobom priemere pohybuje okolo 80 %. Táto kvóta nie je takmer závislá od počasia, aj keď počasie určuje, kedy neoplodnené mladé matky a trúdy vylietajú na svadobný let. Vylietavajú len za pekného počasia. V máji a júni je na počasie vlastne vždy spoľahnutie. Dôležitá je aj dostatočná hustota trúdov.
Pri umiestnení oplodňovacích jednotiek nie je dôležité, či sú v tieni alebo na slnku, ani na ktorú svetovú stranu je orientovaný letáč. Nie je ani dôležité, či sú umiestnené roztrúsene alebo v rade. Farebné označovanie je takisto nedôležité.
V oplodňovacích jednotkách, do ktorých sa matka nevrátila zo svadobného letu, zakrátko začne klásť trúdnica (robotnica, ktorá kladie neoplodnené vajíčka). Tieto jednotky už ťažko prijmú novú matku a môžu byť ohrozené aj matky v susedných jednotkách.
Spoločný chov matiek
Ak má niekto málo rodín a chce optimálne a svoje včelstvá omladzovať a chovať matky, odporúča sa spoločný postup. Tento postup môže organizovať aj miestny včelársky spolok. V určený deň (deň X) prinesie každý účastník jeden plást s plodom a na ňom sediacimi včelami. Skúsený včelár plást skontroluje, napríklad či sa na ňom nenachádza matka (ktorú hneď dá do klietky, aby si ju majiteľ mohol odniesť späť). Nasleduje spravodlivé rozdelenie oplodňovacích jednotiek s mladou oplodnenou matkou.
Civilizácia stará 100 miliónov rokov
Život a rola trúdov
Trúdy, samce včely medonosnej, majú neoceniteľný prínos pre zdravie a genetickú diverzitu včelstva. Ich vznik je založený na partenogenéze, teda vývoji z neoplodnených vajíčok. Na rozdiel od kráľovnej a robotníc, ktoré sa vyvíjajú z oplodnených vajíčok a sú diploidné (majú dve sady chromozómov), trúdy sú haploidné (majú jednu sadu chromozómov zdedenú výlučne od matky). Preto nemajú otca, ale majú starého otca a babku.
Vývoj trúdov
Vývoj trúdov trvá približne 24 dní od položenia vajíčka. Vajíčko sa kladie do väčších šesťuholníkových buniek. Vajíčko sa vyvíja 3 dni, larva 6,5 dňa (prvé 2-3 dni je kŕmená materskou kašičkou, potom zmesou peľu a medu) a predkukla a kukla trvajú 14,5 dňa. Počas štádia kukly sa bunka zatvorí vypuklejším viečkom s viditeľnými pórmi.
Anatómia a fyziológia trúdov
Trúdy sú robustnejšie, širšie a tmavšie s tupým koncom bruška. Nemajú žihadlo. Majú výrazne väčšie zložené oči, ktoré sa na vrchu hlavy takmer spájajú, čo im pomáha pri detekcii kráľovien v lete. Ich tykadlá sú dlhšie a hrubšie, osadené väčším počtom pachových receptorov. Ústne ústrojenstvo je menej vyvinuté, nie sú schopné zbierať nektár ani peľ. Nemajú voskové žľazy, kŕmne žľazy ani zberné košíčky na peľ. Sú úplne závislé od robotníc, ktoré ich kŕmia. Pohlavné orgány sú pomerne veľké a komplexné.
Úloha trúdov: Poslanie reprodukcie
Hlavnou úlohou trúdov je oplodniť mladú kráľovnú. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti (približne 10-14 dní po vyliahnutí) opúšťajú úľ a vydávajú sa na tzv. párovacie lety na špecifických miestach nazývaných trúdoviská. Tu čakajú na príchod mladej kráľovnej. Párenie je pre trúda smrteľné; po ejakulácii zomiera.
Kráľovná sa počas svojich záletov spári s viacerými trúdmi (často 10-20), aby si nazbierala dostatok spermií na celý život. Tento proces zabezpečuje genetickú diverzitu kolónie, ktorá je kľúčová pre jej odolnosť voči chorobám a schopnosť adaptácie.
Život v úli a príspevok k termoregulácii
Kým nie je potrebná nová kráľovná, trúdy trávia väčšinu času v úli, kde sú kŕmené robotnicami. Nemajú žiadne pracovné úlohy. Hoci aktívnu termoreguláciu zabezpečujú predovšetkým robotnice, trúdy tiež prispievajú k celkovému teplu v úli, najmä v podmienkach extrémneho tepelného stresu. Ich telesná teplota pasívne prispieva k teplu v úli.
Príliš veľa trúdov však môže byť pre včelstvo záťažou, pretože spotrebúvajú zásoby medu a peľu.
Vytláčanie trúdov (Trúdovražda)
S príchodom jesene a koncom znášky, keď už ich úloha bola splnená, sa situácia pre trúdy mení. Robotnice ich prestanú kŕmiť, odťahujú ich od zásob a začnú ich vyháňať z úľa. Trúdy, bezbranné, rýchlo uhynú mimo úľa. Táto prax je kľúčová pre prežitie včelstva počas zimy.
Trúdy v modernom včelárstve
Moderné včelárstvo uznáva dôležitosť trúdov a využíva ich v rôznych aspektoch:
- Hodnotenie chovu: Prítomnosť a kvalita trúdov môže byť ukazovateľom genetického zdravia kolónie.
- Regulácia rojovej nálady: Počet trúdích plástov môže signalizovať tendenciu k rojeniu.
- Metódy kontroly klieštika varroa: Klieštiky sa prednostne rozmnožujú v trúdích bunkách. Včelári preto zámerne podporujú stavbu trúdích plástov a následne ich odstraňujú s larvami trúdov a klieštikmi (tzv. vyrezávanie trúdieho plodu).
- Genetický materiál pre insemináciu: Sperma trúdov sa zbiera a používa na cielenú insemináciu kráľovien s požadovanými genetickými vlastnosťami.
Mýtus: Včely chováme len pre med.
Fakt: Včely chováme prioritne kvôli opeľovaniu. Bez nich by sme nemali väčšinu ovocia a zeleniny.
Mýtus: Včely nemôžu prežiť v meste.
Fakt: Včelám sa v meste darí vďaka širšej ponuke kvetov, menšej veternosti, vyšším teplotám a predovšetkým minimálnej prítomnosti pesticídov.
Mýtus: Kryštalizácia medu je znakom zlej kvality.
Fakt: NIE. Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu. Rýchlosť kryštalizácie závisí od pomeru fruktózy, sacharózy a glukózy.
Ďalšie fakty o včelách a mede:
- Zdravý dospelý človek zvládne približne 20 žihadiel na kilogram váhy.
- Včelí jed sa využíva pri liečbe artrózy, reumy alebo sklerózy multiplex.
- Iba sociálne včely (včela medonosná) žijú v rojoch. Väčšina včiel je však samotárska.
- Včela medonosná žije v spoločenstve s presnou deľbou práce.
- Pravý med sa nikdy nepokazí, ak je správne skladovaný.
- Med je jedinou potravinou, ktorá obsahuje všetky látky potrebné na prežitie človeka.
- Med z mesta môže byť chuťovo iný a neobsahuje mestské škodliviny.
Chov matiek: Zabezpečenie kvalitného potomstva
Včelár môže prenechať rozmnožovanie a chov matiek včelám, ktoré si samy odchovajú novú matku z vlastného plodu. Tento proces umožňuje nielen zachovať dobré vlastnosti, ale aj ich zlepšovať. Včely si dokážu vybrať mladé matky od svojich najlepších rodín a z nich vychovať novú matku. Embryo sa vyvíja 3 dni vo vajíčku. Materské bunky sú pre vývoj matky malé, zatiaľ čo normálne bunky sú určené pre robotnice.
Larvy matiek sú kŕmené výlučne materskou kašičkou (Gelee Royale), ktorú produkujú mladé včely. Larvy robotníc dostávajú postupne zmes medu a peľu. Množstvo a kvalita materskej kašičky ovplyvňuje, či sa vyliahne matka alebo robotnica. Ak larvy nedostali potrebné množstvo materskej kašičky, vyvinú sa z nich robotnice.
Budúca matka je v zaviečkovanej bunke 8 dní, robotnica potrebuje 13 dní. V prípade, že sa vo včelstve nachádza viac mladých matiek, prvá vyliahnutá matka zvyčajne zapichne ostatné matky, ktoré sú ešte v materskej bunke, a tak v úli zostane len jedna.
Po vyliahnutí sa mladá matka spári približne s 20 trúdmi. Pri výbere matiek sa sledujú vlastnosti ako miernosť, usilovnosť, čistiaci pud a ďalšie.
tags: #kolko #trva #oplodnenie #vcely