Dojčenie je prirodzený proces, ktorý prináša množstvo benefitov pre dieťa aj matku. Často sa však objavujú otázky týkajúce sa dĺžky dojčenia a momentu, kedy by malo dôjsť k odstaveniu. Je dôležité pochopiť, že neexistuje univerzálna hranica, kedy by dieťa malo prestať byť dojčené. Dojčenie by malo byť vnímané ako normálna súčasť života dieťaťa a matky, a to až do momentu, kým sa dieťa samo neodstaví.
Čo znamená dlhodobé dojčenie a do akého veku dieťaťa je odporúčané?
Pojem „dlhodobé dojčenie“ môže evokovať dojem, že s dojčením starších detí je niečo neobvyklé alebo nesprávne. Správne by sme však mali hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudia patria medzi cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú dlho, a dlhodobé dojčenie je pre ich správny vývoj nevyhnutné.
Dojčenie by sa malo podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o nutnosti odstavenia v určitom veku často pramení z toho, že staršie dojčené deti nie sú bežným obrazom v spoločnosti a mnohí ľudia nevedia, ako vyzerá prirodzené odstavovanie.
Prirodzené odstavovanie je proces, pri ktorom dieťa postupne smeruje k samostatnosti a stráca záujem o dojčenie. Tento proces je nezvratný a dieťa, ktoré sa už nechce dojčiť, nemožno do toho nútiť. Dojčené deti si sú vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do ničoho, čo nechcú.
Odstavenie nemusí byť spojené s negatívnymi emóciami. Môže to byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie už nepotrebuje. Toto sa často deje okolo veku 3 až 5 rokov.
Prínosy dojčenia
Zdravotné benefity
Dojčenie normálnej dĺžky, teda niekoľko rokov, je pre dieťa prospešné z hľadiska zdravia, psychiky a imunity. Nedojčenie alebo predčasné ukončenie dojčenia je spojené so štatisticky vyšším rizikom:
- častejších a ťažších ochorení
- dlhšej liečby chorôb
- horších výsledkov v škole
- problémov so správaním
- rizika obezity
- srdcových ochorení
- horšieho vývinu zraku, čeľuste a ústnej dutiny
- rizika ekzémov
Tieto riziká platia pre nedojčené deti ako skupinu, aj keď nie sú vždy viditeľné pri každom jednotlivcovi.
Benefity pre matku
Dojčenie je rovnako prospešné aj pre zdravie matky. Je dôležitým nástrojom prevencie rakoviny prsníka, ako aj rakoviny vaječníkov, maternice a endometria. Chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu u diabetičiek, odďaľuje návrat plodnosti a potláča ovuláciu. Dojčiace matky tiež spravidla ľahšie schudnú po pôrode. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými sa ženy v neskoršom veku stretávajú, by sa dalo predísť dojčením.
Odstavenie dieťaťa
Odstavenie je prirodzený proces, ktorý nastáva, keď dieťa smeruje k samostatnosti. Nie je to proces, ktorý by sa dal zvrátiť, a dieťa, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá do dojčenia nútiť. Dojčené deti sú si dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa do ničoho nútiť.
Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom a matkou. Môže to byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie už nepotrebuje. Toto sa väčšinou deje okolo 3 - 5 rokov.
Príklady z praxe ukazujú, že odstavovanie môže prebiehať rôznymi spôsobmi:
- Prirodzené samoodstavenie: Dieťa postupne stráca záujem o dojčenie, najprv cez deň, potom menej dôležité dojčenia a nakoniec sa rozlúči s ranným alebo uspávacím dojčením.
- Cielené odstavovanie: Matka postupne vysvetľuje dieťaťu, že mliečko už nie je, alebo ponúka alternatívy. Dôležité je byť citlivý k potrebám dieťaťa.
Jedna z matiek opisuje svoje skúsenosti s odstavovaním dcéry:
"Svoje prvé dieťa som dojčila 18 mesiacov a prestala som preto, že ma už všetci presviedčali, že už ho musím odstaviť. Radili mi, aby som postupne vypustila to dojčenie, ktoré je preňho najmenej dôležité, ale keď on mal rád dojčenie kedykoľvek. A keď som ho odmietala nadojčiť, tak plakal a plakal. Bolo mi ho ľúto, ale moja mama mi povedala, že musím byť silná, že ma len skúša. Odplakal si to celé on aj ja, boleli ma prsia a ja som mu tvrdila, že mliečko už nie je, napriek tomu, že sa na tričku mala škvrny od mlieka. Pri dcére som sa najviac hrozila odstavovania. Nechcela som to znovu zažiť. 18 mesiacov prišlo a odišlo a ja som sa nedovážila podstúpiť podobný proces ako pri synovi. V 20 mesiacoch som svoje dcére, ktorá veľmi dobre rozprávala, povedala: ,Mliečko už nie je.‘ A ona sa usmiala svojím neodolateľným úsmevom a povedala: ,To nevadí, ja mám „didi“ aj tak rada. Ukáž vyskúšam.‘ A veselo sa dojčila ďalej a ockovi večer povedala: ,Mamička si myslela, že mliečko nie je, ale didi mi mliečko dali.‘ Moja dcérka bola neodolateľná. Čokoľvek som jej povedala, vždy mala krásnu odpoveď. Raz jedla zmrzlinu a moja kamarátka sa jej spýtala: ,Je dobrá?‘ A moja dcérka jej odpovedala: ,Mliečko je lepšie.‘ A tak sme sa dojčili a ja som sa každé ráno budila s tým, že už dnes určite prídem na to, ako dcérke vysvetlím, že už ju dojčiť nebudem. Myslela som si, že dva roky by boli dobrý čas na odstavenie. Keď som dcérke povedala, že keď bude mať dva roky, tak už sa nebude dojčiť, odpovedala mi: ,Ale ja som chcela iný darček. Chcem tú knižku (ktorú sme videli v kníhkupectve) a tortu.‘ Potom dcérka v 2 a pol roku ochorela a nejedla vôbec nič, iba sa dojčila. Dojčenie jej zjavne pomáhalo a ja som si nedokázala predstaviť, čo by som bez dojčenia robila. Ale choroba prešla, a keď som je zo zvyku ponúkla dojčenie, na moje prekvapenie mi dcérka odpovedala: „Ale ja chcem zemiačiky s mäskom.“ A od toho momentu sa cez deň nedojčila. Zostalo nám dojčenie ráno, na zaspatie poobede, na zaspatie večer a v noci. Potom o mesiac dcérka prestala spávať poobede, a teda sa ani nedojčila. Navyše začala ráno vstávať veľmi skoro, a tak si ju manžel brával do kuchyne a pred odchodom do práce si spolu robili raňajky. Dcérka sa tým pádom ráno nedojčila. Zato v noci sa dojčila tak, že som si nemyslela, že niekedy prestane. Večer sa však začalo stávať, že som jej čítala rozprávku a ona zaspala skôr, ako sa stihla dojčiť. Približne v tomto období (to mala asi 3 roky) začala spať v kuse 6 hodín. Zostalo nám občasné dojčenie večer a pár dojčení v noci. Ale jednu noc sa dcérka vôbec nezobudila a ráno si uvedomila, že nepila mliečko, a tak to dohnala a povedala mi, aby som ju v noci na mliečko zobudila, lebo sa určite chce dojčiť. A skutočne sa ona sama v noci raz zobudila a dojčila sa. Lenže nasledujúce dve noci opäť nie. Na to mi povedala, že keď sa už nevládze dojčiť v noci, bude sa dojčiť ráno. A tak ráno vstala (o 5:30! - čo by som dala za to, aby sa nadojčila a naspäť zaspala!) a povedala mi, že sa určite chce dojčiť, ale najprv musí ísť za ockom. A keď ocko odišiel o siedmej do práce, sľúbila mi, že sa bude dojčiť, ale najprv musí dať raňajky bábikám. A tak šiel deň za dňom, počas týchto dní mi dcérka vždy sľúbila, že sa dojčiť bude, ale vždy bolo niečo dôležitejšie. A jedného rána prišla a povedala: ,Mami, už som na dojčenie príliš unavená.‘ Niet divu, bola odstavená. Mala skoro 4 roky. Bola spokojná a ja som bola šťastná, že som nemusela absolvovať žiadny plač, žiadne plné prsia. Na tieto okamihy s láskou spomínam."
Spoločenské vnímanie dojčenia starších detí
Dojčenie detí vo veku 3 - 4 rokov sa zatiaľ nevníma ako norma, hoci by to tak malo byť. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne.
Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia. Dôvodom je, že ľudia potrebujú vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby sa to stal bežný jav. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa, ale normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie. Okrem toho, dojčenie je omnoho viac ako len materské mlieko - je to jedinečný vzťah a puto.
Mnohé ženy, ktoré dojčia dlhodobo, potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia, ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú. Tieto potreby dobre napĺňajú podporné skupiny dojčenia.
Špecifické otázky a problémy
Nedostatok mlieka
Ak máte pocit, že nemáte dostatok mlieka, je dôležité pochopiť faktory, ktoré ovplyvňujú tvorbu mlieka. Môže ísť o:
- Faktory zo strany dieťaťa: zrelosť pri narodení, problémy s prisatím (napr. krátka podjazyková uzdička), novorodenecká žltačka.
- Faktory zo strany matky: nadmerné užívanie horčíka v tehotenstve, stres, psychika matky.
- Technika dojčenia: anatómia mliečnych žliaz, bonding po pôrode.
V prípade pochybností o tvorbe mlieka je vhodné poradiť sa s laktačnou poradkyňou.
Odstavenie predčasne narodených detí
Pri predčasne narodených deťoch, ktoré sú v inkubátore, je dôležité udržiavať laktáciu prostredníctvom odsávania mlieka. V tomto prípade hrá obrovskú rolu psychika matky. Odporúča sa odsávať pravidelne a pri odsávaní si pred sebou položiť fotku dieťaťa.
Neposlušnosť dieťaťa pri dojčení
Niektoré deti sa pri dojčení správajú nepokojne, krútia hlavou alebo vypúšťajú mlieko. Toto správanie môže byť spôsobené rastovým špurtom alebo inými faktormi. V takýchto prípadoch je dôležité zachovať kľud, skúsiť rôzne polohy pri dojčení a v prípade potreby vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne.
Vpáčené bradavky
V prípade vpáčených bradaviek je možné použiť formovače bradaviek už počas tehotenstva. Po pôrode je dôležité informovať pôrodné asistentky a detské sestry a v prípade potreby využiť pomoc laktačného poradcu.
Dojčenie a hryzenie
Hryzenie pri dojčení sa môže objaviť s prerezávaním zúbkov. V takom prípade je možné použiť chladiace gély na ďasná alebo vložiť matkin malíček do kútika úst dieťaťa, aby sa odstavilo a vysvetlilo mu, že hryzenie nie je v poriadku.
Dojčenie a strava matky
Matka, ktorá dojčí dlhodobo, nemusí dodržiavať žiadne špeciálne pravidlá v stravovaní či pitnom režime. Za normálnych okolností platia rovnaké pravidlá ako pre všetkých ostatných ľudí. Paušálne obmedzenia nie sú odôvodnené.
Záver
Dojčenie je jedinečný proces, ktorý prináša nespočetné množstvo benefitov pre dieťa aj matku. Dĺžka dojčenia je individuálna a mala by byť prirodzená, riadená potrebami dieťaťa a matky. Podpora, informácie a porozumenie zo strany okolia sú kľúčové pre úspešné a dlhodobé dojčenie.