Pre budúce mamičky, ktoré majú záujem o asistovanú reprodukciu, je dôležité mať prehľad o aktuálnych informáciách a návrhoch zákonov, ktoré by mohli ovplyvniť ich práva a možnosti. V slovenskom parlamente sa objavil návrh, ktorý sa týka umelého oplodnenia a možných trestov pre ženy, ktoré by ho podstúpili.
Návrh zákona o trestaní žien za umelé oplodnenie
V slovenskom parlamente bol predložený návrh zákona, podľa ktorého by ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, mohli byť odsúdené na 5 až 12 rokov odňatia slobody. Navrhované znenie zákona definuje ako trestný čin akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť nenarodené dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja geneticky identické s inou ľudskou bytosťou alebo s iným nenarodeným dieťaťom, či živými, alebo mŕtvymi. Taktiež definuje ako trestný čin akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky. Okrem toho návrh uvádza ako trestné činy aj umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.
Tento návrh vyvolal v spoločnosti búrlivé reakcie a odsúdenie. Našťastie, tento návrh zákona neprešiel.
Hlasovanie v parlamente a reakcie poslancov
Pri hlasovaní o tomto návrhu zákona hlasovalo ZA iba 19 poslancov. Väčšina poslancov bola proti, zdržala sa hlasovania alebo nebola prítomná. Poslanci, ktorí hlasovali za návrh, boli z KDH: Pavol Abrhám, Jozef Bobík, Július Brocka, Martin Fronc, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Jozef Mikloško, Jozef Mikuš, Alojz Přidal, Ivan Uhliarik. Zaznelo tiež, že dvaja členovia Smeru hlasovali za tento návrh.
Je desivé, že za tento návrh vtedy hlasovalo až 19 poslancov. Vyvolalo to veľké pobúrenie verejnosti a nakoniec výrazne prispelo k tomu, že sa KDH už nedostalo do parlamentu. Veľmi smutné je tiež, že proti hlasovalo iba 14 poslancov. Niektorí z tých, ktorí hlasovali za, sa neskôr začali vyhovárať, že sa s týmto návrhom predsa len tak úplne nestotožňujú, že by zaňho v druhom čítaní už nehlasovali alebo že bolo krátko pred voľbami a druhé čítanie by sa už nestihlo.
Viacerí poslanci, ktorí v parlamente hlasovali za tresty za umelé oplodnenie a interrupcie, sa bránili proti útokom. Na ich hlasovanie na sociálnej sieti upozorňovala strana Juraja Miškova Skok, ktorá zverejnila obrázok so zoznamom všetkých 19 poslancov. K svojmu hlasovaniu sa vyjadril aj ďalší člen OĽaNO Richard Vašečka. Podľa jeho slov sa represie dajú odstrániť zo zákona až v druhom čítaní. Témou sa na svojich profiloch nevyhýbali ani odporcovia návrhu. Pod ich statusmi, kde zdôrazňovali nezmyselnosť návrhu sa potom neraz strhli debaty názorových oponentov.
Poslanec Richard Vašečka sedí aj v súčasnosti v parlamente za OĽaNO. KDH našťastie už zostalo mimo parlamentu, podľa aktuálnych preferencií sa tam však ľahko môže vrátiť. Preto určite nie je na škodu pripomínať si tých, ktorí v roku 2015 chceli zúfalým ženám urobiť zo života peklo.
Erika Jurinová a jej postoj
Erika Jurinová (OĽaNO) bude podpredsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva. Jurinová hlasovala za to, aby bol posunutý do druhého čítania návrh, ktorý stanovoval ženám za potrat 15 rokov väzenia. Aj keď hlasovala za posunutie návrhu do druhého čítania, v rozprave vyhlásila, že ak by zákon v druhom čítaní obsahoval takéto nespravodlivé riešenia, ďalej by ho nepodporila.
Diskusia o potratoch a informáciách pre ženy
V diskusii o potratoch zaznelo, že potrat je tragickým činom a zlým riešením. S týmto názorom sa zhodla aj pani prezidentka. V 21. storočí je dôležité uvažovať nad dobrými riešeniami pre ženu aj pre jej plod. Erika Jurinová uviedla, že chce viac informácií pre ženy, čo je základné ľudské právo. Pripomenula, že aj ochrancovia zvierat si uvedomujú, že zviera nie je vec a zaslúži si starostlivosť. Preto by si aj pri ľudskom plode mali uvedomiť, že nie je vec.
Náboženské a etické hľadiská: Pre kresťana sú životné princípy zhrnuté v Desatore, preto chrániť ľudský život je preň základný princíp. Tento postoj podporuje aj stanovisko cirkvi. Napriek tomu, že ani Starý, ani Nový zákon sa o vyvolanom prerušení tehotenstva nezmierňuje ani ho konkrétne nezakazuje, cirkev vystupuje proti interrupciám veľmi rozhodne. Stanovisko súčasnej rímskokatolíckej cirkvi je najucelenejšie formulované v Deklarácii k vyvolanému potratu z roku 1974. Interrupcie, ako aj antikoncepciu a umelé oplodnenie odsudzoval so všetkou rozhodnosťou aj pápež Ján Pavol II., najkompletnejšie v encyklike o hodnote a neporušiteľnosti ľudského života Evangelium vitae.
Člen parlamentu, ktorého osobný absolútny nesúhlas s potratom je jasný a všetkým známy, by konal správne, keby podporil návrh, ktorých cieľom je obmedzenie škodlivosti takého zákona a umenšenie jeho negatívnych dôsledkov na poli kultúry a verejnej nemravnosti.
Surogátne materstvo a obchod s ľuďmi
V diskusii sa spomenulo aj surogátne materstvo, ktoré sa v niektorých krajinách stalo obchodom s ľuďmi. Deti sú predávané na čiernom trhu a dejú sa šokujúce veci. Niektoré štáty majú všeobecný zákaz surogátneho materstva (Bulharsko, Fínsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko) a iné majú komerčný zákaz (Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Maďarsko a Veľká Británia).
Prítomnosť duchovných v zdravotníckych tímoch
Prítomnosť duchovných v zdravotníckych tímoch je bežná napríklad aj vo Francúzsku. Títo kňazi nechodia s kolárikom pod krkom, ale v bielom plášti a pôsobia aj ako psychologická služba.
Príbehy žien a lekársky pohľad na asistovanú reprodukciu
Slovensko šokoval šialený návrh zákona, ktorý mal chrániť život nenarodených detí a zároveň posielať ženy za umelé oplodnenie na 5 až 12 rokov do väzenia. Asistovanú reprodukciu však využíva čoraz viac párov, ktoré túžia po vlastnom bábätku, no príroda im túto možnosť nedala. Až vďaka umelému oplodneniu našli zmysel svojho života Liana (36) a Peter (39) zo Šale. Bez ich Matúška Petra (2) si život nevedia predstaviť. Počatá v skúmavke bola aj Zuzka (24).
Manželia Juhászovci: Život bez detí by bol prázdny
Niektoré páry sa často snažia o vytúžené bábätko niekoľko rokov. Potom príde zdrvujúca správa, že to skrátka nepôjde. Túžba po vlastnom dieťati a krásnej rodine je však natoľko silná, že sa partneri rozhodnú pre umelé oplodnenie. Rovnaký osud stretol aj manželov Lianu (36) a Petra (39) Juhászovcov zo Šale, ktorí mali pred sebou množstvo prekážok, no nikdy sa nevzdali. Pri spomienke na prvé momenty materstva je mamička stále dojatá. „Nikdy na to nezabudnem, tú radosť a šťastie neviem ani opísať,“ spomína Liana, podľa ktorej je neplodnosť v dnešnej dobe civilizačná choroba, no žiadna hanba. Život bez detí by bol podľa nej prázdny.
Zuzana (24): Ako to niekomu mohlo skrsnúť v hlave?
Nebola by na svete alebo by sa jej mama ocitla vo väzení! Takto by sa to zrejme skončilo, keby v čase, keď sa Zuzkini rodičia snažili o bábätko, platil zákon, ktorý navrhli poslanci. Nový Čas sa preto spýtal na kontroverzný návrh zákona priamo mladej mamičky Zuzky (24), ktorá by tu bez umelého oplodnenia nebola. Je totiž prvým dieťaťom na Slovensku, ktoré bolo počaté v skúmavke. Žije si život ako každý iný, tento rok sa teší z bábätka, ktoré počala prirodzenou cestou. Z túžby po dieťati podľa nej poslanci spravili trestný čin. „Nie je to normálne, ako to niekomu mohlo skrsnúť v hlave? Veľmi ma to pobúrilo. Má sa žena trápiť, že nemá vlastné dieťa a túži po ňom, a ešte má ísť za to aj do basy?“ pýta sa rozhorčene.
Lekársky pohľad na asistovanú reprodukciu
MUDr. Marek Drábek, PhD., vedúci lekár kliniky reprodukčnej medicíny Repromedica, upozorňuje na klesajúcu plodnosť žien po 35. roku života. Šance na otehotnenie po umelom oplodnení výrazne klesajú po 40. roku života. Napriek tomu asistovaná reprodukcia umožňuje otehotnieť aj ženám vo vyššom veku. Väčšina kliník má určenú vlastnú hranicu liečby sterility, pričom Repromedica si stanovila hranicu na 49 rokov + 364 dní. Dôležité je vyšetriť vaječníkovú rezervu, ktorá odhalí schopnosť vaječníkov vytvárať vajíčka. Ultrazvukové vyšetrenie zráta počet folikulov, teda dutiniek, v ktorých sa nachádzajú vajíčka.
Liana (36) a Peter (39) Juhászovci: Túžba po dieťati a realita asistovanej reprodukcie
Túžba po dieťati a realita asistovanej reprodukcie je témou, ktorá rezonuje v spoločnosti, a to nielen v kontexte medicíny, ale aj etiky a legislatívy. Príbehy žien, ktoré sa rozhodli pre túto cestu, sú rôznorodé a často plné nádeje, ale aj obáv. Príbeh Eriky Judínyovej, známej slovenskej moderátorky, a ďalších žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, poukazuje na tieto aspekty.
Erika Judínyová sa stala mamou v relatívne neskoršom veku, po rokoch snaženia sa o dieťa s manželom Štefanom Skrúcaným. O prírastok do rodiny sa pokúšali od roku 2013, no dlho to vyzeralo, že ich snaha bude márna. Napriek tomu sa im nakoniec podarilo počať dcérku Ellu. Erika otvorene prehovorila o svojich pocitoch počas tehotenstva: „Bola som si vedomá toho, koľko mám rokov, tak som to brala s veľkým rešpektom. A aj so strachom, ako to dopadne. V tomto veku je to veľmi krehké.“ Zároveň povzbudila všetky ženy, ktorým sa nedarí mať deti, aby sa nevzdávali. „My sme to síce už vzdali a vyšlo to napriek tomu,“ dodala.
Príbeh Eriky Judínyovej je povzbudením pre mnohé ženy, ktoré túžia po dieťati, no z rôznych dôvodov sa im nedarí otehotnieť prirodzenou cestou. Asistovaná reprodukcia im tak môže ponúknuť nádej na splnenie sna o rodine.
Skúsenosti ďalších žien
Okrem Eriky Judínyovej sa s túžbou po dieťati a skúsenosťami s umelým oplodnením podelili aj ďalšie známe slovenské ženy. Sisa Sklovska sa priznala k interrupcii v mladosti a neskôr s manželom Jurajom Lelkesom zvažovali adopciu. Príbehy týchto žien poukazujú na rôzne aspekty túžby po dieťati a na emocionálnu náročnosť procesu asistovanej reprodukcie. Zároveň zdôrazňujú, že každá žena má právo na vlastné rozhodnutie o tom, ako a kedy sa stane matkou.
Názory na neskoré materstvo a psychologické aspekty
Súčasná europoslankyňa Monika Beňová (52), ktorá priviedla na svet dcérku Leu, spustila celospoločenskú polemiku k tejto téme. Odmieta názor, že je nezodpovedné mať dieťa po päťdesiatke. Vo svojom veku môže povedať, že už veľa videla, skúsila a prežila. Netrápi sa myšlienkou, že niečo zmešká ako mladšie mamičky. „Nemusím sa za ničím naháňať, povedala som si, že som toľko vecí dokázala v živote, mám toľko zážitkov z cestovania… Nepotrebujem ísť do toho istého mesta tretíkrát na dovolenku, lebo viem, že toto všetko som už zažila.“
Neskoré materstvo môže prinášať so sebou aj psychologické výzvy. Ženy v neskoršom veku môžu pociťovať úzkosť a obavy o zdravie dieťaťa, ako aj o vlastné sily a schopnosti zvládnuť nároky materstva. Dôležitá je podpora partnera, rodiny a priateľov, ako aj odborná pomoc psychológa alebo terapeuta.
Erika Judínyová priznala, že po narodení dcérky spomalila šialené pracovné tempo a zakázala si byť perfekcionistkou.
tags: #jurinova #hlasovanie #za #umele #oplodnenie