Úvod do historického výskumu o Ježišovi
Otázka, čo možno vedieť o Ježišovi z Nazareta, je základnou otázkou historického výskumu, ktorá od svojich začiatkov zamestnáva teológov. Tento výskum sa začal anonymným zverejnením "Wolfenbüttelských fragmentov" H. S. Reimarusa († 1768) prostredníctvom G. E. Lessinga († 1781). Kým sa kristológia zaoberá systematickou teologickou a spirituálnou reflexiou o význame osoby Ježiša Nazaretského, pojem historický Ježiš sa zameriava na jeho život z historickej perspektívy.
Ježiš, galilejský Žid, žil a pôsobil v nábožensky a politicky pohnutej dobe. V Palestíne sa v tom čase nachádzali obe židovské školy, Hillel a Šammai, v najväčšom rozkvete. V Alexandrii v Egypte pôsobil náboženský filozof Filon Alexandrijský († po 40). Niekoľko rokov po Ježišovej smrti sa v Jeruzaleme narodil Jozef Flávius († okolo 100), najvýznamnejší židovský historik v antike. Vo svojom diele "Antiquitates Iudaicae" (93/94) informuje, že Ježiš žil v dobe rímskeho prokurátora Poncia Piláta a zomrel v Jeruzaleme na kríži (ant. 18,3,3).
Ježišov pozemský pôvod
Ježiš pochádzal z Nazareta, z rodiny remeselníka. Jeho narodenie v Betleheme, doložené v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu (Mt 2,1; Lk 2,4-16), sa nedá historicky jednoznačne dokázať, avšak ani s istotou vylúčiť. Rok jeho narodenia je sporný. Ježiš sa zaiste narodil pred smrťou Herodesa Veľkého v roku 4 pred naším letopočtom. Informácie na začiatku Lukášovho príbehu o detstve (Lk 2,1n) naznačujú narodenie v posledných rokoch vlády Herodesa. Keďže presný rok Ježišovho narodenia je neistý, nemožno s istotou určiť ani vek, ktorého sa dožil.
Podľa Nového zákona sa Ježiš narodil v Betleheme Márii a jej manželovi Jozefovi. Podľa Lukášovho evanjelia bola Mária nútená uložiť novonarodené dieťa do jasieľ, pretože pre nich nebolo miesta v hostinci (Lk 2,7). Cirkevná tradícia od počiatku potvrdzuje nadprirodzený charakter Ježišovho narodenia, ako to naznačuje napríklad svätý Ignác Antiochijský okolo roku 100. Ježišov príchod predpovedali proroci Starého zákona, vrátane konkrétnych proroctiev o jeho narodení, živote, smrti a zmŕtvychvstaní.
Anjel Gabriel zvestoval Márii, že počne Božieho Syna. Jozef, jej snúbenec, sa o jej tehotenstve dozvedel, ale aj jemu bol v sne zjavený anjel, ktorý potvrdil božský pôvod dieťaťa. Cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu, ktoré si vyžadovalo registráciu v rodnom meste predkov. Jozef, pochádzajúci z Dávidovho rodu, sa preto s Máriou vydal na cestu z Nazareta do Betlehema. Vzhľadom na to, že Betlehem bol v tom čase plný ľudí kvôli sčítaniu, predpokladá sa, že Ježiš sa narodil v maštali.
Podľa biblických záznamov sa Ježiš narodil v Betleheme, ale vyrastal v Nazarete, preto je známy ako "Ježiš Nazaretský". Jeho otec Jozef bol tesár, takže je pravdepodobné, že sa Ježiš v mladosti učil tomuto remeslu. Okolo tridsiateho roku života začal Ježiš svoje verejné pôsobenie.
Ježišovo verejné pôsobenie
Na začiatku Ježišovej verejnej činnosti stál krst vodou od Jána Krstiteľa. Ježiš mohol túto udalosť vnímať ako rozhodujúci povolávajúci zážitok. Na rozdiel od Jána, v centre Ježišovho ohlasovania nebol nastávajúci Boží súd hnevu, ale priblížené Božie panovanie, ktoré Ježiš videl začínať svojím pôsobením.
Počas svojho verejného pôsobenia Ježiš zhromaždil okolo seba kruh učeníkov, ktorý sa delil na užší a širší. Užší kruh tvorili Dvanásti apoštoli, ktorí reprezentovali dvanásť kmeňov Izraela, primárneho adresáta Ježišovho poslania. Hovorcom tohto kruhu bol Šimon z Kafarnaumu. Naproti tomu Ježiš, podobne ako Ján Krstiteľ, žil v bezženstve, čo sa interpretuje ako znak "výlučnosti a úplnosti jeho poslania".
Do širšieho kruhu učeníkov patrili od začiatku aj ženy, vrátane Márie z Magdaly. Podľa synoptických evanjelií trvalo Ježišovo verejné pôsobenie jeden rok, zatiaľ čo podľa Jána trvalo dva až tri roky. Historickej skutočnosti sa zrejme približuje Jánovo svedectvo, najmä ak sa akceptuje, že Ježiš sa viackrát presúval z Galiley do Jeruzalema.
Ježišove verejné vystúpenie v Nazarete, kde verejne čítal a vykladal Písmo v synagóge, ohlasujúc, že sa naplnilo proroctvo o Mesiášovi, šírilo sa po celom okolí. Jeho učenie zdôrazňovalo lásku, súcit, odpustenie a pokoru. Jeho podobenstvá, ako napríklad o milosrdnom Samaritánovi alebo o márnotratnom synovi, slúžia ako morálne ponaučenie.
Ježišov bratranec Ján Krstiteľ ohlasoval príchod Mesiáša a krstil ľudí, ktorí oľutovali svoje hriechy. Ježišov krst od Jána Krstiteľa mal symbolizovať jeho plnú identifikáciu s hriešnikmi, ktorých prišiel zachrániť. Po krste sa Ježiš na 40 dní odobral na púšť, kde bol pokúšaný.
Ježiš vykonal mnoho zázrakov, vrátane uzdravení, vyháňania zlých duchov a dokonca aj vzkriesenia mŕtvych. Prvý zaznamenaný zázrak sa odohral na svadbe v Káne Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Jeho verejné vystúpenie bolo sprevádzané ohromujúcimi zázrakmi a uzdraveniami, ktoré priťahovali množstvo nasledovníkov, ale zároveň vyvolávali znepokojenie u židovských náboženských vodcov.
Ježišovi učeníci
Ježiš si vybral dvanásť hlavných učeníkov, známych ako apoštoli, ktorí ho sprevádzali počas jeho služby. Pochádzali z rôznych prostredí, vrátane rybárov a vyberačov daní. Títo učeníci zohrali kľúčovú úlohu pri šírení Ježišovho učenia a založení ranej kresťanskej cirkvi.
Mená dvanástich učeníkov sú: Šimon Peter, Ondrej, Jakub (syn Zebedejov), Ján (syn Zebedejov), Filip, Bartolomej, Tomáš, Matúš, Jakub (syn Alfejov), Šimon Kanánsky, Júda Tadeáš a Judáš Iškariotský. Číslo dvanásť má symbolický význam, odkazujúc na dvanásť kmeňov Izraela, a naznačuje, že Ježišova misia mala zahŕňať obnovu Božieho ľudu bez obmedzenia na hranice Izraela.
Ježišova cesta k smrti
Mnohé naznačuje, že Ježiš zomrel v roku 30, konkrétne 7. apríla, pretože pri tomto termíne pripadol prípravný deň na sviatok Paschy na piatok, v ktorý bol Ježiš podľa Jána ukrižovaný. Hoci Ježiš zjavne nešiel do Jeruzalema s úmyslom zomrieť, hľadal rozhodnutie a bol si vedomý vysokého rizika. Jeho ohlasovanie prichádzajúcej Božej vlády a jeho mesiášske povedomie sa muselo zraziť s predstavami a očakávaniami kňazov a saducejov.
Tento konflikt kulminoval vo vyhnaní obchodníkov a predavačov z chrámového okrsku (Mk 11, 15 - 18). Toto tzv. vyčistenie chrámu nebolo mesiášskym povstaním, ale "symbolickým konaním", ktorým Ježiš naznačil obnovu kultu. Hoci Ježiš podobne ako iní zbožní Židia putoval počas pútnických sviatkov do Jeruzalemskej kultovej svätyne, bol kritický voči povrchnému kultu.
Obvinenie, že Ježiš si nárokuje kráľovstvo Židov, sa pravdepodobne opieralo nielen o vyčistenie chrámu, ale predovšetkým o nárok spojený s jeho poslaním, ktorý jeho stúpenci aj odporcovia pochopili ako "mesiášsky". Je možné, že sa Ježiš na konci sám pred Synedriom (Mk 14,6n) a v procese (Mk 15,2) priznal ako Mesiáš Izraela a kráľ Židov.
Posledné dni Ježiša, strávené v Jeruzaleme, zahŕňajú slávnostný vstup do mesta, kde ho ľudia vítali ako kráľa, a jeho návštevu chrámu. Počas tejto návštevy Ježiš vyháňal predavačov a zhadzoval stoly zmenárnikov, hnevaný na využívanie chrámového námestia ako tržnice. V tomto období Ježiš verejne vyučoval, často pomocou podobenstiev.
Ježišov proces a smrť
Proces s Ježišom sa stal predmetom dôkladných výskumov. Evanjeliá často zobrazujú Piláta v pozitívnom a Synedrium v negatívnom svetle, s cieľom odbremeniť prokurátora a jednostranne zaťažiť židovských reprezentantov (Mk 15,1-15). Napriek tomu neexistoval žiaden židovský rozsudok smrti proti Ježišovi. Proces bol rímskym súdnym procesom, kde Ježiša odsúdil rímsky miestodržiteľ Pilát.
Rozsudok smrti bol vydaný v mene Imperium Romanum. Obvinenie z "Bohovraždy" na adresu Židov sa opiera o správy evanjelií, ale nebol to židovský ľud, kto priviedol Ježiša k smrti, ale jednotliví členovia Synedria a rímsky miestodržiteľ Pilát. "Kniežatá tohto veku" ukrižovali "Pána slávy" (1 Kor 2,8), nie židovský ľud.
Nápis na kríži "Židovský kráľ" (Mk 15,26) udáva dôvod popravy: obvinenie z toho, že si osoboval kráľovstvo a vydával sa za pretendenta na mesiáša a kráľa. Pilát v tom videl ohrozenie štátneho poriadku. Keďže nárok na kráľovstvo predstavoval podľa rímskeho zákona zločin hodný smrti (crimen laesae maiestatis populi Romani), Pilát odsúdil Ježiša na smrť.
Ježiš bol najprv zbičovaný a potom ukrižovaný mimo mesta na Golgote. Jeho zbičovanie bolo pravdepodobne krajne brutálne. Ježiša pravdepodobne priklincovali na kríž. Skorý obehový kolaps mohol viesť k jeho smrti.
Posledné slová a pohreb
Podľa Marka a Matúša Ježiš zvolal výkrik opustenosti (Mk 14,34.37; Mt 27,46.50), ktorý však bol súčasťou dôveryplnej modlitby (Ž 22,2). Podľa Lukáša Ježiš pred svojím posledným výdychom predniesol židovskú večernú modlitbu (Ž 31,6) (Lk 23,46). Podľa Jána Ježiš videl vo svojej smrti naplnenie svojho poslania (Jn 19,30).
Jednomyseľná informácia evanjelií je, že ešte v deň Ježišovho ukrižovania jeho mŕtve telo pochoval Jozef z Arimatey (Mk 15,42-47). Evanjelista Ján spomína aj Nikodéma pri Ježišovom pohrebe (Jn 19,39). Je možné, že Mária z Magdaly a iná Mária boli svedkami pohrebu (Mk 15,47; Mt 27,61). V každom prípade treba vychádzať z toho, že Ježišov hrob bol známy.
Moderný výskum o historickom Ježišovi
Výskum o historickom Ježišovi má svoje korene už v stredoveku, ale moderný výskum sa začal počas osvietenstva. V jeho vývoji sa rozlišujú tri fázy:
- Prvá fáza (First Quest): Začína sa pri H. S. Reimarusovi († 1768) a zahŕňa výskum Ježišovho života v 19. storočí až po W. Wredeho († 1906).
- Fáza radikálnej historickej skepsy (No-Quest): Predstavuje ju R. Bultmann († 1976), ktorý tvrdil, že o historickom Ježišovi nemožno vedieť nič isté okrem toho, že žil a zomrel. Podľa Bultmanna záleží len na kresťanskej kerygme.
- Druhá fáza (New or Second Quest): Začína sa Bultmannovým žiakom E. Käsemannom.
Všeobecná zhoda medzi veriacimi a bádateľmi o Ježišovom pôvode z Nazareta a narodení v Betleheme trvala stáročia. V poslednom storočí sa objavili názory, že zmienka o Betleheme ako o mieste narodenia je výmyslom prvých dvoch evanjelistov, ktorí tak pridávali Ježišovi mesiášsku charakteristiku. Avšak evanjeliá potvrdzujú, že Ježiš, ktorý pochádzal z Nazareta, sa narodil v Betleheme. Svedectvá tradície, ako napríklad svätého Justína a Origena, tiež potvrdzujú narodenie v jaskyni neďaleko Betlehema.
Dnešný definovaný dátum narodenia Krista (25. december) bol stanovený v 6. storočí Dionysiusom Exiguusom. Presný rok narodenia Ježiša sa odhaduje medzi 6 a 4 pred Kristom. V Biblii nie je uvedený konkrétny rok narodenia, ale historické záznamy a astronomické úkazy naznačujú, že Ježiš sa mohol narodiť o 4 - 6 rokov skôr, ako sa tradične uvádza. Presný dátum a rok jeho narodenia, ako aj dátum jeho smrti, nie sú s istotou známe.
Niektoré výpočty naznačujú, že mesiacom Ježišovho narodenia mohol byť september alebo október, pričom vychádzajú z predpokladu, že Ježiš mal v čase smrti 33,5 roka a jeho smrť sa datuje na marec alebo apríl.
Vplyv Ježiša Krista
Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanstva, najväčšieho náboženstva na svete. Kresťania ho považujú za Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna. Od dátumu jeho narodenia, hoci nepresne vypočítaného, sa tradične odvodzuje kresťanský letopočet. Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ, hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu. Okolo roku 30 ho Rimania na naliehanie Židov v Jeruzaleme ukrižovali.
Ježišovo učenie malo hlboký vplyv na etické a morálne myslenie v dejinách. Jeho dôraz na lásku, súcit a odpustenie inšpiroval princípy ako ľudská dôstojnosť, rovnosť a starostlivosť o menej šťastných. Kresťanstvo je dnes najväčším náboženstvom na svete a pre kresťanov predstavuje osobný vzťah s Ježišom.
Po Letniciach apoštoli aktívne šírili kresťanstvo po celom svete. Mnoho z nich zomrelo mučeníckou smrťou za svoju vieru. Rôzne kresťanské denominácie a hnutia dodnes interpretujú a uplatňujú Ježišovo učenie rôznymi spôsobmi, pričom niektoré zdôrazňujú sociálnu spravodlivosť a pomoc marginalizovaným, zatiaľ čo iné sa zameriavajú na evanjelizáciu.
tags: #jezis #nazaretsky #narodenie