V slovenskom školstve sa čoraz častejšie stretávame s pojmom integrácia, ktorý znamená primárne zapájanie a spájanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) do bežných tried. Tento prístup akceptuje a zdôrazňuje individualitu každého žiaka, čím sa stáva uplatnením pedagogického princípu individuálneho prístupu ku každému jednotlivcovi.
Definícia integrovaného žiaka a ŠVVP
Integrovaný žiak, označovaný aj ako začlenený žiak, je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ktorý bol prijatý do základnej alebo strednej školy na základe písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Podľa školského zákona sa pod ŠVVP chápu požiadavky na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní žiakov, ktoré vychádzajú z jeho zdravotného znevýhodnenia, nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí.
Žiakom so ŠVVP sa rozumie žiak, ktorému bolo zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované ŠVVP. Môže ísť o žiaka so zdravotným znevýhodnením, žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaka s nadaním. Žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
Školský zákon definuje:
- Žiak so zdravotným znevýhodnením (žiak so ZZ)
- Žiak so zdravotným postihnutím
- Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia
- Žiak s nadaním, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu.
Školskou integráciou sa rozumie výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez ŠVVP. Realizuje sa v triedach spolu s ostatnými žiakmi. Školské začlenenie je synonymom pojmu školská integrácia.
Praktické aspekty školskej integrácie
V školách s dlhoročnou tradíciou starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je bežné začlenenie žiakov do bežných tried. Predovšetkým ide o deti s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia) a s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS). Priama práca v zmysle špeciálno-pedagogickej vzdelávacej činnosti, reedukácie a kompenzácie ich porúch je kľúčová.
V školskom roku 2011/2012 bolo v jednej zo škôl integrovaných 32 žiakov z celkového počtu 245 žiakov, z toho 20 s poruchami učenia a 12 s mentálnym postihom. Uvedomuje sa, že iba individuálny prístup a Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP), prispôsobený každému žiakovi, môže zlepšiť ich vzdelávacie výsledky a prístup k škole.
Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP)
Pre začleneného žiaka je IVVP plán mimoriadne dôležitý. Musí byť žiakovi "ušitý" presne na mieru, aby zodpovedal jeho možnostiam, vedomostiam a schopnostiam, a zároveň ho motivoval k lepším výsledkom. IVVP je stručný a v niekoľkých bodoch hovorí o tom, čo chceme žiaka v danom školskom roku naučiť. Mal by byť jasný a nie obsiahly, aby nezvyšoval byrokratickú záťaž učiteľa.
IVVP plán sa robí na školský rok a má vystihovať podstatné informácie pre žiaka v danom predmete. Povinne sa IVVP plán robia učitelia matematiky a slovenského jazyka. V ostatných predmetoch učiteľ primerane prispôsobí obsah vyučovania možnostiam žiaka, pričom zohľadňuje jeho postihnutie pri výklade, skúšaní, zadávaní domácich úloh a podobne. Učiteľ by mal vždy povzbudiť a pozitívne motivovať žiaka, nikdy neznižovať jeho dôstojnosť.
Počas roka sa IVVP môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka. Na konci školského roka učiteľ písomne vyhodnotí splnenie cieľov plánu.
Výzvy a problémy pri integrácii žiakov s mentálnym postihnutím
Napriek snahám o inklúziu sa pri integrácii žiakov s mentálnym postihnutím v bežných triedach objavujú značné problémy. Legislatíva a odporúčania štátnej školskej inšpekcie často neodporúčajú integrovať deti s mentálnym postihnutím do bežnej triedy kvôli neriešiteľným problémom pri organizácii vyučovania.
Títo žiaci by sa mali učiť podľa osnov špeciálnych škôl, čo znamená iné predmety, časovú dotáciu, učebnice a niektoré predmety vôbec nemajú. Zostaviť im rozvrh v bežnej triede, kde by mali iné predmety a iné časové dotácie, je prakticky nemožné. Vzniká otázka, čo budú žiaci robiť počas vyučovania predmetov, ktoré podľa osnov špeciálnych škôl nemajú.
Ďalším problémom je rozhodovanie rodičov. Aj keď odborníci odporučia špeciálnu triedu, rodič môže odmietnuť, čím dieťa zostáva v bežnej triede, často bez adekvátnej podpory. Toto sa vníma ako zbavovanie sa zodpovednosti zo strany štátu.
Predstavy tvorcov legislatívy sú často nereálne a neuskutočniteľné, čo vedie k experimentovaniu a prispôsobovaniu integrácie reálnemu životu v škole. Mnohokrát nie je na prvom mieste dieťa, ale normatív na žiaka a byrokracia okolo integrácie.
Riešenia a odporúčania
V praxi sa ukazuje, že pre integrovaného žiaka s mentálnym postihnutím je najlepším riešením mať rovnaké predmety ako trieda, v ktorej je začlenený, no s primeranou úrovňou náročnosti a s maximálnym zohľadňovaním jeho postihnutia zo strany učiteľa. Vzdelávací systém by mal byť nastavený tak, aby sa dalo pracovať na prospech týchto detí, nie len na uspokojenie kontrolných orgánov, ktoré sa často zameriavajú na dokumentáciu.
Pri hodnotení a klasifikácii integrovaných žiakov musí učiteľ zohľadňovať ich postihnutie a hodnotiť ich len z minima učiva, ktoré sa ich snaží naučiť. Platí princíp, že menej je niekedy viac. Cieľom je, aby žiak zažíval pocit úspechu, ktorý ho bude motivovať k ďalším výkonom.
Integrovaní žiaci dostávajú rovnaké vysvedčenia ako ostatní, čo má pozitívny psychologický vplyv. O tom, že postupujú podľa individuálneho plánu, hovorí doložka na vysvedčení. Žiak by nemal opakovať ročník, ak je možné upraviť IVVP, ale opakovať môže, ak neprejavuje úsilie alebo nespolupracuje.
Vzdelávací systém pre žiakov s ľahkou mentálnou retardáciou by mal byť premyslený tak, aby zodpovedal ich potrebám a realite v školách.
tags: #integrovane #dieta #plan #prace