Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie dýchacích ciest, ktoré celosvetovo postihne milióny ľudí. Počet obetí chrípky stúpa najmä počas chrípkových sezón, ktoré sú často sprevádzané epidémiami a zvýšenou mierou hospitalizácií, predovšetkým u rizikových skupín obyvateľstva. V zimnom období sa sezónnou chrípkou nakazí až 1 miliarda ľudí, čo z nej robí jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich infekčných respiračných vírusov.
Chrípka môže zhoršovať už existujúce zdravotné ťažkosti, ako napríklad ochorenia srdca či dýchacie problémy. Nie je preto vždy ľahké určiť, koľko obetí má každoročne na svedomí. Chrípka môže viesť k úmrtiu v dôsledku komplikácií, ako je pridružený zápal pľúc, ale aj kardiovaskulárnymi komplikáciami, ako sú srdcový infarkt či mŕtvica, alebo iné závažné infekcie.
V Európe je počet obetí chrípky každoročne 30,8 na 100 000 obyvateľov vo veku nad 65 rokov, čo je priemerný vek úmrtia na chrípku. V niektorých prípadoch predstavujú starší ľudia až 90 % úmrtí súvisiacich s chrípkou na celom svete. Odhaduje sa však, že chrípka je smrteľnejšia v krajinách Južnej Ameriky, Afriky a južnej Ázie ako v Európe a Severnej Amerike.
Na Slovensku bolo v chrípkovej sezóne 2023/2024 hlásených 1 423 511 prípadov akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje chorobnosť 59 027,4 na 100 000 osôb. Z celkového počtu 77 prípadov ťažkej akútnej respiračnej infekcie bolo evidovaných 29 úmrtí.
Ako sa chrípka šíri a akým spôsobom vedie k úmrtiu?
Vírus chrípky sa šíri predovšetkým kvapôčkami z dýchacích ciest, ktoré sa uvoľňujú, keď infikovaná osoba kašle, kýcha alebo rozpráva. Pri vdychovaní týchto čiastočiek sa tak môžete veľmi ľahko nakaziť. Chrípkový vírus sa môže prenášať z človeka na človeka kýcháním a/alebo kašľaním (kvapôčková infekcia). Deti, ktoré chodia do kolektívu (jasle, škôlka), majú vyššie riziko nakazenia. Taktiež dokáže krátky čas prežiť aj na rôznych povrchoch ako napríklad kľučky, telefóny, tablety, klávesnice, okuliare a podobne. Ľudia sú najviac infekční 24 hodín pred tým, ako sa objavia symptómy, a toto obdobie pokračuje pokiaľ sú symptómy prítomné, ale obvykle končí 7. dňom ochorenia. Deti vylučujú väčšie množstvá vírusu a dlhšiu dobu ako dospelí.
Chrípka môže viesť k úmrtiu v dôsledku komplikácií, ako je pridružený zápal pľúc. Okrem toho chrípka môže spôsobiť kardiovaskulárne komplikácie, ako sú srdcový infarkt či mŕtvica, alebo iné závažné infekcie. Niekedy vírus chrípky napáda telové orgány a spôsobuje fatálnu otravu krvi a zápal.
Kto má vyššie riziko úmrtia na chrípku?
Určité skupiny ľudí sú vystavené vyššiemu riziku závažného priebehu chrípky a úmrtiu v dôsledku faktorov súvisiacich s ich zdravotným stavom a imunitným systémom:
- Starší ľudia (65 rokov a viac): Ich imunitný systém má tendenciu s vekom slabnúť, čím sa znižuje jeho schopnosť účinne bojovať proti infekciám.
- Malé deti (najmä do 5 rokov): Najmä deti mladšie ako 2 roky majú nezrelý imunitný systém a sú náchylnejšie na komplikácie. Deti od 6 mesiacov do 5 rokov majú zvýšené riziko hospitalizácie z dôvodu nakazenia chrípkou aj napriek tomu, že sú úplne zdravé, dôvodom je len ich vek. Deti pod 6 mesiacov sú príliš malé na to, aby boli zaočkované, preto je pre ne najlepším variantom ochrany, aby sa ich mama dala počas tehotenstva zaočkovať.
- Tehotné ženy: Tehotenstvo spôsobuje zmeny v imunitnom systéme, srdci a pľúcach, vďaka čomu sú tehotné ženy náchylnejšie na závažné respiračné ochorenia.
- Chronicky chorí ľudia: Títo ľudia sú vo zvýšenom riziku nákazy chrípkou a tiež jej následkami. Chrípka môže byť nebezpečná, a dokonca život ohrozujúca najmä pre tých, ktorí majú niektoré zdravotné ťažkosti.
Medzi chronicky chorých ľudí patria napríklad:
- Ľudia s ochoreniami srdca
- Ľudia s respiračnými problémami
- Diabetici: Diabetes zvyšuje hladinu cukru v krvi, čím ovplyvňuje imunitný systém a väčšiu náchylnosť k infekciám, vrátane chrípky. Prítomnosť diabetu mellitu zvyšuje riziko ochorenia na chrípku a zhoršuje jeho priebeh, zvyšuje riziko komplikácií chrípky aj úmrtnosť. Podobne, chrípka zhoršuje glykemickú kontrolu diabetu, zvyšuje riziko akútnych život ohrozujúcich komplikácií diabetu, zhoršuje prejavy chronických komplikácií aj riziko srdcovocievnych príhod. Pacienti s diabetom mellitom sú počas chrípkových epidémií častejšie hospitalizovaní a vyššia je aj ich úmrtnosť.
Chrípka ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku kardiovaskulárnych stavov, ako sú srdcový infarkt či mŕtvica, sa stále podceňuje. Preukázalo sa, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí a kardiovaskulárnych úmrtí.
Chrípka v porovnaní s COVID-19
COVID-19 má v porovnaní so sezónnou chrípkou vyššiu úmrtnosť a širší globálny dosah. Zatiaľ čo chrípka má zvyčajne úmrtnosť okolo 0,1 %, miera úmrtia na COVID-19 je vo všeobecnosti 1 - 3 % na celom svete. COVID-19 má tiež tendenciu viesť k závažnejšiemu priebehu ochorenia a predstavuje väčšie riziko pre zdravotníctvo, zatiaľ čo chrípka je často sezónna s celkovo menej závažnými následkami.
Očkovanie ako prevencia úmrtnosti na chrípku
Vakcína proti chrípke je najlepší spôsob, ako zabrániť infekcii a môže zmierniť príznaky, ak chrípku dostanete. Očkovanie proti chrípke pozostáva z inaktivovaného alebo oslabeného vírusu, ktorý stimuluje imunitný systém, aby včasne rozpoznal kmene chrípky a účinne s nimi bojoval.
Očkovanie tehotných žien a zdravotníkov:
- Chrípka v tehotenstve môže zapríčiniť vznik závažných komplikácií pre matku a plod. Očkovanie proti chrípke znižuje riziko ťažkého priebehu a úmrtia matky, predčasného pôrodu, rázštepu neurálnej trubice, nízkej pôrodnej hmotnosti či úmrtia plodu. Dieťa očkovanej matky je po narodení chránené pasívnym transportom protilátok, čo prináša nižšie riziko hospitalizácie.
- Odporúča sa, aby zdravotnícki pracovníci, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientom, sa nechali očkovať proti chrípke.
Komu sa odporúča očkovanie?
Očkovanie proti chrípke sa odporúča osobám, ktoré môžu preniesť chrípku na rizikové skupiny, zamestnancom strategických odvetví (pošta a telekomunikácie, doprava, školstvo, banky, energetika, obchody a pod.), ale aj cestujúcim do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky.
Alarmujúca nízka zaočkovanosť na Slovensku:
Na Slovensku je alarmujúci počet osôb, ktoré boli v roku 2022 chránené pred chrípkou očkovaním. Bolo to len 4,8 % populácie. Znepokojuje hlboký prepad v zaočkovanosti osôb vo veku nad 59 rokov. Vlani sa proti chrípke zaočkovalo len 5,6 % seniorov. Pritom ide o najrizikovejšiu a najzraniteľnejšiu skupinu, ktorá je náchylná na závažné komplikácie spojené s chrípkou a zhoršenie základného ochorenia následkom chrípky.
Očkovanie diabetikov:
Vakcínu proti chrípke môžu na Slovensku predpísať aj aplikovať okrem všeobecného lekára aj lekári špecialisti, ako napríklad diabetológ. V analýze zaočkovanosti sa zistilo, že na Slovensku je zaočkovaných proti chrípke približne 15 % diabetikov. Očkovanie proti chrípke by malo byť neoddeliteľnou súčasťou liečebných stratégií u pacientov s diabetom.
Španielska chrípka: Pandémia, ktorá kosila ľudstvo
Španielska chrípka bola nezvyčajne smrteľná pandémia chrípky, ktorú spôsobil chrípkový vírus H1N1. Trvala od februára 1918 do apríla 1920 a infikovala približne 500 miliónov ľudí na celom svete - okolo tretiny vtedajšej svetovej populácie - v štyroch po sebe idúcich vlnách. Epidémie chrípky väčšinou zabíjajú najmä mladistvých, starších alebo už oslabených pacientov, obeťou pandémie v roku 1918 však boli nezvyčajne aj zdraví mladí dospelí.
Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení vysokej úmrtnosti na pandémiu španielskej chrípky. Niektoré výskumy naznačujú, že konkrétny variant vírusu bol nezvyčajne agresívny. Jedna skupina výskumníkov obnovila vírus z tiel zmrazených obetí a transfikovali ním zvieratá, čo spôsobilo rýchlu progresívnu poruchu dýchania a smrť syndrómom uvoľnenia cytokínov (nadmerná reakcia imunitného systému).
Pôvod a názov pandémie:
Historické a epidemiologické údaje nie sú dostatočné na identifikáciu geografického pôvodu pandémie. Prvé potvrdené prípady pochádzajú z USA. Z dôvodu udržania morálky počas prvej svetovej vojny zakázali vlády bojujúcich krajín prinášať správy o rýchlo sa šíriacej epidémii a úmrtiach. Naopak, Španielsko bolo ako jedna z mála európskych krajín neutrálne a vtedajšie miestne noviny prinášali priebežne informácie. Medzi nakazenými bol navyše aj samotný kráľ Alfonz XIII, čo vyvolalo veľkú pozornosť. Medzi ľuďmi v Európe i po celom svete preto vznikol neskôr klamný dojem, že chrípka zasiahla Španielsko podstatne viac ako iné krajiny. Tak vznikol názov „španielska“ chrípka.
Priebeh pandémie:
Pandémia sa tradične označuje za zahájenú 4. marca 1918 záznamom prípadu v americkom Kansase. Prvá vlna chrípky trvala od prvého štvrťroka 1918 a bola pomerne mierna. Druhá vlna sa začala v druhej polovici augusta a bola oveľa smrteľnejšia ako prvá. Október 1918 bol mesiacom s najvyššou úmrtnosťou z celej pandémie. Tretia vlna zasiahla Austráliu v januári 1919 a štvrtá vlna sa vyskytla na jar 1920 v izolovaných oblastiach.
Porovnanie so súčasnou pandémiou COVID-19:
Pri pohľade na počty nakazených a mŕtvych vyzerá COVID-19 v porovnaní so španielskou chrípkou ako pomerne neškodná nákaza. Odhaduje sa, že pri španielskej chrípke zomrelo od 17 do 100 miliónov ľudí, zatiaľ čo pri COVID-19 je miera úmrtnosti vo všeobecnosti 1 - 3 % na celom svete.
Chrípková sezóna a jej vývoj
Chrípková sezóna má dve vlny, ktoré sa striedajú na severnej a južnej pologuli. Epidemiológovia neustále monitorujú cirkulujúce vírusy, vývoj sezóny, vekové skupiny najviac postihnuté chrípkou a účinnosť vakcín. Skúsenosti z južnej pologule, kde chrípková sezóna prebieha od marca do septembra, môžu poslúžiť ako predikcia pre severnú pologuľu.
Austrálsky príklad: Zvýšený výskyt u detí
V Austrálii sa tento rok chrípková sezóna začala skôr a s prudkým nástupom. Znepokojujúci bol zvýšený výskyt ťažkých priebehov chrípky najmä u detí. Až 72 % hospitalizovaných s potvrdenou chrípkou bolo mladších ako 16 rokov. Najpravdepodobnejším vysvetlením tohto javu je pokles zaočkovanosti.
Chrípka: Nákazlivé ochorenie s potenciálnymi komplikáciami
Chrípka je akútne vysoko nákazlivé ochorenie spôsobené vírusom chrípky, ktoré každoročne postihuje až 20 % populácie. Rozlišujú sa tri typy vírusov chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní. Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko typov a subtypov, sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie.
Kardiovaskulárne komplikácie a iné riziká:
Narastajúci objem vedeckých dôkazov potvrdzuje, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie. Štúdie dokázali výrazne vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt a mŕtvicu do troch dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaní s prípadmi bez ochorenia na chrípku. Preukázalo sa, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí a kardiovaskulárnych úmrtí.
Očkovanie: Účinná prevencia
Očkovanie je účinná a bezpečná ochrana pred chrípkou. Vakcína proti chrípke je najlepší spôsob, ako zabrániť infekcii a môže zmierniť príznaky, ak chrípku dostanete. Očkovanie proti chrípke pozostáva z inaktivovaného alebo oslabeného vírusu, ktorý stimuluje imunitný systém, aby včasne rozpoznal kmene chrípky a účinne s nimi bojoval.
Dávkovanie a načasovanie očkovania:
Chrípková sezóna trvá obvykle od októbra do konca apríla/začiatku mája. Preto je vhodné sa zaočkovať koncom októbra, keďže približne dva týždne trvá, pokiaľ je telo schopné mať „zapnuté“ všetky obranné mechanizmy. Avšak, ak si spomeniete na očkovanie v decembri alebo až januári, aj tak nie je neskoro na zaočkovanie, pokiaľ je vo vašom okolí stále prítomná chrípka. Pre deti od 6 mesiacov do 9 rokov, ktoré ešte neboli očkované a idú dostať svoje prvé očkovanie proti chrípke, sú potrebné dve dávky vakcíny s odstupom. V prípade, že sa jedná o dieťa, ktoré ide mať očkovanie v prvej sezóne, je treba myslieť na to, že maximálna účinnosť vakcíny je predĺžená o 4 týždne (z dôvodu potreby dvoch podaní vakcíny). Dávkovanie je pre všetkých rovnaké, 0,5 ml.