Daniel Bombic, známy pod pseudonymom Danny Kollár, bol uznaný vinným zo spáchania viacerých extrémistických trestných činov. Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Eliška Šnajderová vyniesla rozsudok po piatom pojednávaní. Bombic sa na súde obhajoval viac ako päť hodín a svoje posledné slová venoval kritike vlády Roberta Fica.
Rozsudok podrobne opisuje Bombicovu činnosť na sociálnej sieti Telegram, ktorú súd vyhodnotil ako nelegálnu propagáciu hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Sudkyňa argumentovala napríklad statusmi Bombica na sociálnej sieti Telegram, na ktorej Bombic hovoril o potrebe zabezpečiť budúcnosť bielych detí alebo o „bielej genocíde“ prostredníctvom ochorenia Covid-19, ktoré je podľa neho výmyslom sionizmu.
Daniel Bombic dostal úhrnný trest odňatia slobody na tri roky, pričom mu ho sudkyňa podmienečne odložila a určila mu skúšobnú dobu štyri roky. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, voči rozhodnutiu sa odvolal prokurátor aj Daniel Bombic, takže v prípade bude rozhodovať Najvyšší súd.
Dôvody odsúdenia a konkrétne skutky
Podľa rozsudku sa Daniel Bombic dopustil trestnej činnosti opakovane v priebehu rokov, pričom zneužíval svoj dosah na komunikačnej platforme Telegram. Súd sa vo svojom výroku opiera o konkrétne príspevky, v ktorých obžalovaný zdieľal neonacistickú symboliku a antisemitské texty.
„14 slov“ a symbolika „White Power“
Jedným z kľúčových bodov obžaloby, v ktorých súd uznal Bombica za vinného, je opakované zverejňovanie takzvaných „14 slov“. Ide o medzinárodne známe heslo amerického neonacistu Davida Edena Lanea o potrebe zabezpečiť budúcnosť bielych detí. Tento výrok Bombic podľa súdu použil aj v príspevku z novembra 2021, kde k fotografii s dieťaťom a textu o svojej absencii na internete pridal dovetok: „My musíme zabezpečiť budúcnosť pre naše biele deti.“
Bombic tiež opakovane používal gesto „OK“, ktoré bolo znalcom identifikované ako symbol „White Power“. Rozsudok výslovne spomína incident z 29. apríla 2025 pred budovou Najvyššieho súdu, kde Bombic v služobných putách cielene ukazoval toto gesto smerom k verejnosti a novinárom.
Šírenie „Protokolov sionských mudrcov“
Ďalšia časť rozsudku sa venuje šíreniu tzv. Protokolov sionských mudrcov - historického podvrhu, ktorý slúži na podnecovanie nenávisti voči židovskej komunite. Súd potvrdil, že Bombic tento materiál aktívne propagoval ako „skutočnú slobodu prejavu“.
„Na vaše želanie, priatelia. Voľný verejný kanál, skutočná sloboda prejavu, voľné šírenie, sťahovanie. Vedieť nemôže byť nikdy zločin. Ak niekto nechce, aby ste vedeli, zotročuje vás, parazituje na vás, zabíja vás. Protokoly sionských mudrcov,“ uvádza sa v jednom z Bombicových príspevkov.
Väzba a jej dôsledky
Samosudkyňa zároveň chcela Bombicovi zrušiť aj väzbu, v ktorej sa nachádza už 11 mesiacov. Po oznámení rozhodnutia sudkyne začali fanúšikovia Bombica v pojednávacej miestnosti tlieskať. Prokurátor ale následne podal voči tomuto kroku sťažnosť a Bombic tak zostáva vo väzbe do rozhodnutia o jeho sťažnosti.
Právny rámec vyšetrovacej väzby
Vyšetrovacia väzba je nástroj trestného konania, ktorý umožňuje obmedziť osobnú slobodu osoby obvinenej zo spáchania trestného činu ešte pred právoplatným odsúdením. Dôvody na uvalenie väzby sú na Slovensku tri:
- Úteková väzba: Obava, že by obvinený mohol ujsť a vyhol by sa tak trestnému stíhaniu alebo trestu. Táto obava je opodstatnená najmä vtedy, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.
- Kolúzna väzba: Obava, že by obvinený mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, napríklad pôsobením na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených.
- Preventívna väzba: Obava, že by obvinený pokračoval v trestnej činnosti, dokončil trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykonal trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Trestný poriadok stanovuje maximálnu dĺžku trvania vyšetrovacej väzby. „Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom je štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin,“ objasňuje advokátka Marica Pirošíková. Pritom v susednom Česku je táto lehota len tri mesiace.
Podmienky vo vyšetrovacej väzbe
Podmienky vo vyšetrovacej väzbe sú často kritizované ako neľudské a porušujúce ľudské práva. Obvinení sa sťažujú na:
- Obmedzený priestor: Osobný priestor sa zúži na 3,5 štvorcového metra.
- Nedostatok súkromia: Nemajú ani vlastnú spodnú bielizeň, dostanú erárnu.
- Prísny režim: Ľahnúť si na posteľ v priebehu dňa môžu len v čase na to vyhradenom, majú presne určený termín budíčka a večierky.
- Obmedzený kontakt s vonkajším svetom: Ak obvinený chce napísať rodine, list najprv prečíta vyšetrovateľ a ten rozhodne, či ho odošle. Žiadosť o telefonovanie s blízkymi môže byť zamietnutá bez udania dôvodu.
- Sťažnosti na stravu: Požiadavky na rôzne druhy diét, námietky proti chuti jedla a množstvu poskytovanej stravnej jednotky.
Ministerstvo spravodlivosti pripúšťa, že evidujú takéto sťažnosti. „Najčastejším dôvodom podaní obvinených osôb je rôzne vnímanie podmienok výkonu väzby v „materskom“ ústave a v iných ústavoch počas dočasných premiestnení. Väčšinou ide o materiálne vybavenie ciel alebo oddielov.“
Dopady na psychické zdravie
Vyšetrovacia väzba má devastačné dôsledky na psychické zdravie obvinených. Zhoršeniu psychického stavu, zvýrazneniu pocitu izolácie, strachu a obavám, neschopnosti koncentrácie, zhoršeniu celkovej mentálnej a fyzickej výkonnosti a úvahám o samovražde.
Psychologička Viera Trusková zdôrazňuje, že väzby na rodinu, vzťahy, ktoré boli vonku funkčné a veľmi aktívne, môžu mať u neurolabilnej osobnosti za následok zhoršenie psychického stavu, zvýraznenie pocitu izolácie, strach a obavu, čo bude, neschopnosť koncentrácie na úkony súvisiace s kolúznou väzbou, pochybenie pri úkonoch, zhoršenie celkovej mentálnej a fyzickej výkonnosti, možné úvahy aj o suicídiu (samovražde).
Pod povrchem - film o digitalizaci jeskynních prostor
Vyživovacia povinnosť rodiča vo výkone trestu
Otázka platenia výživného rodičom, ktorý je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je zložitá a vyvoláva mnoho otázok. Tento článok sa zaoberá problematikou výživného v situáciách, keď je rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, analyzuje, či má dieťa nárok na výživné a aké sú možnosti jeho zabezpečenia v takýchto prípadoch, ako aj s tým súvisiacimi právnymi aspektmi a praktickými postupmi. Článok poskytuje komplexný pohľad na túto situáciu, pričom zohľadňuje práva dieťaťa a povinnosti rodičov.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je preto potrebné skúmať subjektívne, ale aj objektívne, a to podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.
Vyživovacia povinnosť počas výkonu trestu
Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd. Aj keď je otec dieťaťa vo väzbe, nezbavuje ho to vyživovacej povinnosti, aj keď nateraz nepracuje. Rovnako to platí aj v prípade právoplatného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody. Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
V posudzovanej situácii je možné predpokladať zníženie možností a schopností rodiča vo výkone trestu odňatia slobody či vo väzbe plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, napriek tomu však táto nezaniká, keďže naďalej predstavuje jeho zákonnú povinnosť. Dôležité je zdôrazniť, že zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa.
Možnosti vymáhania výživného
- Exekúcia: Prvým krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Zoznam súdnych exekútorov je dostupný na stránke Slovenskej komory exekútorov. Exekútor bude vymáhať dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného rodiča.
- Trestné oznámenie: Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii. Trestný zákon stanovuje, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
- Náhradné výživné: Ak exekúcia nie je úspešná alebo rodič nemá žiadny majetok, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu. Následne po podaní návrhu na vykonanie exekúcie je možné podať žiadosť o náhradné výživné na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Náhradné výživné: Pomoc od štátu
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Kto má nárok na náhradné výživné? Nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa, ktoré:
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Povinnosti osoby, ktorá poberá náhradné výživné
Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, je povinná:
- informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr. zmena bydliska, príjmu a pod.
- na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Prídavok na dieťa a iné formy štátnej podpory
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Kto je považovaný za nezaopatrené dieťa?
Nezaopatrené dieťa je definované ako dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlho do dovŕšenia 25 rokov veku, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
- je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť, avšak najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti takéhoto dieťaťa.
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Kedy môže dôjsť k odňatiu prídavku?
Prídavok na dieťa môže byť odňatý v prípadoch, ak:
- z písomného oznámenia riaditeľa školy vyplynie, že oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky,
- podľa oznámenia príslušného orgánu podľa zákona č. 372/1990 Zb. maloleté nezaopatrené dieťa spácha priestupok.
Styk s dieťaťom počas výkonu trestu
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk s dieťaťom. Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí) v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín.
Právo na kontakt s rodinou
Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa (predovšetkým maloletého) je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu. Z psychologického hľadiska je výchova dieťaťa prítomnosťou rodiča považovaná za najúčinnejšiu metódu výchovy. Štát má a musí napomáhať tomuto poslaniu a poskytnúť mu osobitnú (nie len) právnu ochranu.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konštantne judikuje, že byť spolu je základným prvkom rodinného života, chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základný slobôd. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk teda nemôže zbaviť. Avšak právo na rodinný život (ako základné ľudské právo) nemá absolútny charakter a teda je ho možné obmedziť.
Možnosti návštev a ich obmedzenia
Zákon o výkone trestu odňatia slobody ustanovuje, že odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí, bez ohľadu na ich vek, obmedzenie je dané len v prípade maloletých mladších ako 15 rokov, ktorí sa môžu návštevy zúčastniť len v sprievode plnoleté osoby) v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Ďalšie podmienky návštev (predovšetkým deň a časové rozmedzie) sú upravené v ústavných poriadkoch jednotlivých ústavoch na výkon trestu.
Vzhľadom na organizačno-technické dôvody je počet osôb, ktoré môžu súčasne odsúdeného navštíviť, obmedzený na päť. V prípade, ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie sa pre deti nevzťahuje. Návšteva odsúdeného v ÚVT s minimálnym stupňom stráženia a so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ÚVT s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bezkontaktne prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez perforovanú stavebnú prekážku.
Alternatívy k vyšetrovacej väzbe
Trestný poriadok umožňuje nahradiť väzbu zárukou dôveryhodnej osoby alebo záujmového združenia občanov, písomným sľubom obvineného, mediačným a probačným dohľadom alebo peňažnou zárukou. Nahradenie kolúznej väzby bolo v minulosti pripustené nálezmi Ústavného súdu SR a rovnako judikatúrou Najvyššieho súdu SR a súdy sa týmto doposiaľ riadili, avšak novelou č. 308/2021 Z. z. Tr. por. sa táto možnosť obmedzila.
Osobitný režim pre tehotné ženy vo väzbe
Právna úprava umožňuje prepustenie ženy z väzby z dôvodu tehotenstva jedine u odsúdených žien vo výkone trestu odňatia slobody, nie u obvinených žien vo väzbe. Zákon o výkone väzby sa tehotenstvu venuje len okrajovo, a to otázke ubytovania a disciplinárneho trestu. Neupravuje však špecifické podmienky pre tehotné ženy. Hoci je ochrana spoločnosti legitímna, je nutné posudzovať aj primeranosť a nevyhnutnosť väzby u tehotných žien. Súdy by mali okrem verejného záujmu zohľadniť aj ich zraniteľné postavenie a dostupnosť adekvátnej starostlivosti v ústave.
Európsky výbor na zabránenie mučeniu (CPT) a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) zdôrazňujú potrebu uprednostňovať alternatívy k väzbe pre tehotné ženy. CPT vo svojich zisteniach a odporúčaniach k väzneným ženám, rovnako ako pravidlo č. 64 tzv. Bangkokských pravidiel UNODC uvádzajú, že obmedzenie osobnej slobody tehotných žien (alebo žien s deťmi odkázanými na ich starostlivosť) by malo byť krajným riešením, a to len v prípadoch závažných alebo násilných trestných činov, kedy tehotná žena naďalej predstavuje nebezpečenstvo.