Problematika ochrany detí a podpora rodín na Slovensku je komplexná a vyžaduje si neustálu pozornosť zo strany spoločnosti, štátu aj jednotlivých organizácií. V texte sa zameriavame na rôzne aspekty tejto problematiky, od podpory rodín v núdzi, cez pomoc deťom s poruchami autistického spektra, až po prevenciu násilia a zabezpečenie duševného zdravia detí.
Podpora rodín v núdzi a pomoc deťom z detských domovov
Organizácia Úsmev ako dar, najstaršia a najväčšia mimovládna organizácia na Slovensku pôsobiaca v oblasti náhradnej starostlivosti a pomoci ohrozeným rodinám, dlhodobo pracuje na zlepšení podmienok pre rodiny v ťažkých životných situáciách. Zdôrazňuje, že deťom najviac pomôžeme, keď pomôžeme ich rodinám. Cieľom organizácie je budovanie sociálneho nájomného bývania pre rodiny v núdzi, ktoré by bolo dostupné cenou, lokalitou, bezpečnosťou a stabilitou.
Spolupráca s firmami, ako je Východoslovenská energetika Holding, a.s. a FPT Slovakia, umožňuje Úsmevu ako dar realizovať rôzne CSR projekty a poskytovať pomoc rodinám v núdzi. Okrem podpory rodín sa organizácia venuje aj podpore mladých dospelých, ktorí opúšťajú Centrá pre deti a rodiny (CDR). Týmto mladým ľuďom často chýba pomoc pri štarte do života, čo môže viesť k ich pádu do sociálnej siete.
Úsmev ako dar vytvoril aj Anjelský program, ktorý umožnil realizáciu 33 000 aktivít pre 200 000 detí, vrátane štipendií pre študentov a organizácie Športových hier pre deti. Organizácia tiež organizuje Stretnutia rodinného kruhu, ktoré zmenili kvalitu života stoviek detí, a odborné konferencie pre odborníkov aj širokú verejnosť.
Ochrana detí pred násilím
Bubnovačka na školách je iniciatíva, ktorá má upozorniť na potrebu ochrany detí pred násilím doma aj v školskom prostredí. Podľa prieskumov má skúsenosť s násilím až 70 % slovenských žiakov. Násilie sa prejavuje nielen fyzicky, ale aj psychicky, prostredníctvom ponižovania, posmievania či vylučovania z kolektívu.
Košická detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová poukazuje na to, že príznaky týrania závisia od veku, pohlavia a sociálneho prostredia dieťaťa. Týranie sa môže vyskytnúť aj u vysokoškolsky vzdelaných osôb. Dôsledky týrania môžu byť katastrofálne, vrátane užívania drog, alkoholu, sebapoškodzovania či prenášania naučených vzorcov správania na ďalšie generácie.
Mariana Kováčová zdôrazňuje, že okolie často nepochopí, čo im deti chcú povedať, a deti sa za to, čo sa im deje, hanbia alebo obviňujú samy seba. Príznaky týrania sú neraz zamieňané s inými diagnózami, ako sú poruchy správania či ADHD.
Sociálna poradkyňa Eva Teťáková z občianskeho združenia Návrat vyzdvihuje úlohu škôl v prevencii násilia. Školy by mali podporovať rovesnícke skupiny, detské parlamenty a zabezpečiť, aby deti vedeli, na koho sa obrátiť v prípade potreby. Kľúčové je, aby deti mali možnosť otvorene sa rozprávať o násilí s niekým, či už doma alebo v škole.
Politika ochrany detí, ako ju definuje Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF), je súbor postupov a noriem správania zameraných na ochranu detí, mladých ľudí a zraniteľných dospelých pred akoukoľvek formou zlého zaobchádzania. Táto politika zahŕňa prevenciu fyzického, psychického a sexuálneho týrania, ako aj prevenciu šikanovania a zneužívania detí na obchodovanie.
Duševné zdravie detí a adolescentov
Duševné zdravie slovenských detí je negatívne ovplyvňované súčasným dianím vo svete a v rodinách. Centrum Slniečko, n.o. prostredníctvom svojej platformy Bez modrín sa zameriava na osvetu, edukáciu a prevenciu v oblasti duševného zdravia.
Úrad komisára pre deti upozorňuje na pandémiu duševných problémov detí, vrátane depresií, úzkostí a myšlienok na samovraždu. Tieto problémy, spolu so sociálnoekonomickými ťažkosťami, sú najčastejšou príčinou volaní detí na krízové linky. Strach zo straty rodičov, bývania či príjmu sú pre deti traumatizujúce témy, najmä na východnom Slovensku.
Sociálne siete tiež negatívne vplývajú na deti, podporujúc emočné zmeny a závislosť na obsahu. Mnohé deti si už nevedia predstaviť život bez mobilu či tabletu, čo môže viesť k závislostiam, poruchám príjmu potravy a problémom so socializáciou v reálnom svete.
Kyberšikana je vážnym problémom, ktorý by mal byť prioritou štátu. Deti, ovplyvnené výchovou či prejavmi rodičov, sa správajú kruto nielen online, ale aj offline, často si neuvedomujúc právne následky svojho konania.
Rozvody a ich vplyv na deti
Väčšina podnetov, ktoré Úrad komisára pre deti dostáva, súvisí s vymáhaním kontaktu rodiča s dieťaťom po rozvode. Patologické rozvody devastačne vplývajú na rodinu ako prístav pre dieťa a spôsobujú traumu, ktorá sa môže prenášať na ďalšie generácie. Približne 30 % rozvodov na Slovensku patologicky vplýva na deti, čo je nešťastný primát v Európe.
Dlhšie rozvodové konania vystavujú deti manipulácii a tlaku rodičov, čím sa z nich stávajú obete vlastnej lásky k obom rodičom. Úrad komisára pre deti sa zasadzuje o prijatie novej legislatívy, ktorá by efektívnejšie upravovala problémy patologických rozvodov a vymožiteľnosť kontaktu s deťmi.
„Kde zo súdnej siene odchádza jeden z rodičov ako víťaz, tam zakaždým prehralo jedno dieťa.“
Migračné tlaky a obchodovanie s deťmi
V dôsledku vojny na Ukrajine a globálnych migračných prúdov prišlo na Slovensko mnoho detí s rôznymi sprievodnými osobami. Mnohé z týchto detí, najmä z Ukrajiny, sú neintegrované a ich stopa sa v systéme stráca. Slovensko, ako tranzitná krajina, čelí problému detí, ktoré zostávajú bez povšimnutia alebo utekajú do západnej Európy.
Obchod s deťmi, či už kvôli prostitúcii, darovaniu orgánov alebo nelegálnym adopciám, je realitou aj v Európe. S týmito problémami je možné lepšie bojovať vďaka prepojeniu databáz a spolupráci policajných, sociálnych a spravodajských inštitúcií.
Komerčné adopcie sú na vzostupe, pričom páry, ktoré nemôžu mať deti, hľadajú cesty k adopcii na liberalizovanom trhu. Existujú tisícky legálnych aj nelegálnych agentúr, ktoré umožňujú adopciu za peniaze.
Chudoba a extrémizmus
Chudoba, najmä na východnom Slovensku, je jedným z najvážnejších problémov. Týka sa nielen ľudí s nízkym príjmom, ale aj rodín zo strednej vrstvy, ktoré žijú od výplaty do výplaty. Tisícky rodín si nemôžu dovoliť ani jedno teplé jedlo denne pre svoje deti.
Energetické zabezpečenie rodín by malo byť prioritou štátu, najmä v čase, keď ceny energií nestabilizujú.
Extrémizmus oslovuje množstvo mladých ľudí a chudoba je základom mnohých patologických javov v spoločnosti, ako sú frustrácia, agresivita, šikana či antisemitizmus. Deti často preberajú modely správania od rodičov, ktorí sa sami boria s problémami.
Program Buddy: Priateľstvo pre deti z detských domovov
Program Buddy, realizovaný organizáciou Úsmev ako dar, spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi, ktorí im poskytujú priateľstvo a podporu. Cieľom programu je, aby každé dieťa, ktoré nevyrastá vo svojej rodine, malo aspoň jednu blízku osobu a viedlo dôstojný samostatný život.
Deti z detských domovov často nevedia hospodáriť s väčšou sumou peňazí, čo sa prejaví po odchode z domova. Program Buddy im pomáha osvojiť si finančnú gramotnosť a pripraviť sa na samostatný život.
Príkladom úspešného vzťahu je priateľstvo medzi Adamom, ktorý vyrastal v detskom domove, a jeho dobrovoľníkom Ondrejom. Ich vzťah, ktorý sa začal pred rokmi, pretrváva aj napriek tomu, že Ondrej žije v zahraničí. Adam dnes pracuje, má stabilné zázemie a vďaka podpore Ondreja sa venuje programovaniu.
„Dobrovoľník musí byť emočne a sociálne zrelý človek, ktorý je vyrovnaný sám so sebou a má možnosť venovať dieťaťu svoj čas. Mal by stáť pri ňom za každých okolností, čo je niekedy veľmi ťažké.“
Program Buddy ukazuje, že čas, ktorý dobrovoľníci venujú deťom, má zmysel. Dôvera, ktorá sa vytvorí medzi dieťaťom a dobrovoľníkom, učí deti opäť dôverovať sebe, dospelým a tomu, že svet môže byť bezpečné miesto.