V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú diskusie nielen o sprísňovaní pravidiel chovu psov, ale aj o potenciálnom zákaze niektorých plemien. V súvislosti s tým sa často stretávame s pojmom „bojový pes“, ktorý však v skutočnosti neexistuje. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa brániť útoku psa, ako rozpoznať jeho agresívne úmysly a aké sú zásady zodpovedného chovu a výchovy týchto silných zvierat.
Čo sú „bojové plemená“ psov?
Označenie „bojové plemeno“ je všeobecné a často nesprávne používané pomenovanie pre plemená psov, ktoré boli kedysi alebo sú v súčasnosti vnímané ako nebezpečné. Mnoho odborníkov však poukazuje na to, že tento termín je diskriminačný. Žiadny pes sa nenarodí ako „bojový“; jeho správanie je výsledkom výchovy a prostredia, v ktorom vyrastá. Aj z malého jazvečíka je možné vychovať agresívneho psa, hoci jeho uhryznutie nie je vnímané ako také nebezpečné ako uhryznutie silného psa.
Oficiálne pojem „bojové plemená“ neexistuje. Ide skôr o plemená psov, ktoré boli v minulosti využívané na špecifické účely, ako je lov veľkých zvierat, ochrana majetku, obrana človeka či ochrana pred veľkými šelmami. Z tohto dôvodu sú často fyzicky veľké a silné. Avšak, bojovosť psa je z približne 90 % výsledkom výchovy. V legislatíve sa stretávame s pojmom „nebezpečný pes“, ktorý nie je definovaný na základe plemennej predispozície, ale na základe jeho predchádzajúcich útokov alebo napadnutí človeka.
Ako sa brániť útoku psa
V prípade stretnutia s potenciálne agresívnym psom je kľúčové zachovať pokoj a nepodliehať panike.
- Zachovajte pokoj: Snažte sa psa nedráždiť krikom alebo prudkými gestami. Hovoríte na neho pokojným tónom.
- Pozor na prudké pohyby: Ak je to možné, vyhýbajte sa akýmkoľvek rýchlym alebo prudkým pohybom. Ruky držte pozdĺž tela. Ak pes usúdi, že nepredstavujete hrozbu, útok sa nemusí uskutočniť.
- Neutekajte: Pes je prirodzene rýchlejší ako človek. Útek môže v psovi prebudiť lovecký inštinkt a vnímať vás ako korisť. Podľa kynológov neexistujú univerzálne pravidlá, ako sa útoku vyhnúť, a všetko závisí od individuality psa.
- Vyhýbajte sa očnému kontaktu: Priamy pohľad do očí môže pes vnímať ako provokáciu. Sledujte psa skôr periférne.
- Postupne ustupujte: Pomaly cúvajte, pričom udržiavajte kontakt s psom, ale neotáčajte sa mu chrbtom.
Ak nedokážete útoku zabrániť, využite predmety, ktoré máte pri sebe (napríklad kabelku alebo bundu), a podsuňte ich psovi, aby sa vybil na nich. V prípade priameho útoku si cez hlavu natiahnite mikinu alebo sveter, otočte sa mu chrbtom a schúľte sa do klbka, pričom chráňte hlavu a citlivé časti tela. Ruky si držte pri tele alebo pod pazuchami, aby ste znížili riziko vážneho zranenia.
Snažte sa udržať na nohách. Ak sa dostanete na úroveň očí psa alebo nižšie, môže to vyhodnotiť ako svoju prevahu. Ak sa aj napriek tomu dostanete na zem, schúľte sa do klbka a chráňte si hlavu a brucho, ale vždy sa vyvarujte otočenia chrbtom.
Ako spoznáte, že sa pes chystá zaútočiť?
Existuje niekoľko varovných signálov, ktoré naznačujú, že sa pes chystá zaútočiť:
- Vrčanie
- Cerenie zubov
- Agresívne štekanie
- Priľahnutie uší k hlave
- Krčenie nosa
- Pokrčenie nôh a krok vzad (príprava na útok)
- Stiahnutie chvosta medzi nohy
Zásady výchovy psa
Správny výcvik a zodpovedné vedenie psa sú základom jeho bezpečného správania. Ak zvažujete zaobstaranie si psa, najmä plemena s potenciálne silnejšou povahou, dôkladne zvážte svoje možnosti a skúsenosti.
- Skúsenosti s chovom: Ak nemáte dostatočné skúsenosti s výcvikom psov, zvážte, či je pre vás takéto plemeno vhodné.
- Informovanosť: Pred kúpou psa si o danom plemene zistite čo najviac informácií - nielen o jeho povahe a potrebách, ale aj o jeho fyziognómii a spôsobe komunikácie.
- Dostatok času: Zabezpečte si psa len vtedy, ak mu môžete venovať dostatok svojho času a pozornosti.
- Socializácia: Snažte sa svojho psa čo najviac socializovať - vystavujte ho kontaktu s inými ľuďmi a zvieratami už od útleho veku.
- Fyzická aktivita: Silné psy s množstvom energie potrebujú dostatok pozitívnej činnosti na jej spálenie, ako je beh, rôzne druhy výcviku a hry s majiteľom.
- Odborná pomoc: V prípade potreby neváhajte navštíviť kynologický klub, kde vám skúsení odborníci môžu pomôcť s výchovou a výcvikom psa.
Ako ísť so psom na prechádzku
Majiteľ psa je zodpovedný za jeho správanie a musí byť schopný ho ovládať v každej situácii. Preto nie je vhodné, aby deti viedli veľké či potenciálne agresívne psy.
- Zodpovednosť: Ste povinní predchádzať útokom či ohrozeniu ľudí a zvierat vaším psom.
- Náhubok: Na verejnom priestranstve musí mať každý potenciálne nebezpečný pes nasadený náhubok.
- Oznamovacia povinnosť: V prípade, že váš pes niekoho pohryzie, ste povinní poskytnúť svoje meno a adresu a túto udalosť oznámiť obci, kde je pes evidovaný.
Legislatíva a obmedzenia chovu „bojových psov“ v zahraničí
Chov plemien, ktoré sú vnímané ako potenciálne nebezpečné, je v mnohých európskych krajinách regulovaný zákonmi. Niektoré krajiny dokonca zaviedli zákaz predaja či dovozu určitých plemien.
- Veľká Británia: Zákon o útočných rasách z roku 1991 stanovuje, že majitelia pitbulteriérov a japonského mastifa môžu so psom vyjsť len na vôdzke a s náhubkom. Tieto plemená je zakázané dovážať, predávať, darovať či chovať.
- Belgicko: Nebezpečné psy 13 plemien musia byť zapísané v registri a označené tetovaním alebo mikročipom.
- Francúzsko: Od roku 1996 sú nebezpečné psy obmedzované. Majiteľ psa, ktorý zraní človeka, riskuje až 5 rokov väzenia. Pitbulteriéry musia byť od roku 1999 sterilizované, inak im hrozí usmrtenie.
- Švédsko: Od roku 1995 platí zákaz držania útočných psov, ktorý bol rozšírený na všetky psy s agresívnym správaním od roku 1997.
- Dánsko: Od roku 2010 platí zákaz chovu a predaja 13 bojových plemien a ich krížencov.
- Rakúsko: V niektorých spolkových krajinách (Dolné Rakúsko, Vorarlberg, Viedeň) musia majitelia 13 určených plemien a ich krížencov vlastniť tzv. vodiaci preukaz pre psov. Vo Viedni platí, že majitelia nesmú byť pod vplyvom alkoholu a psy musia byť na vodítku s náhubkom. Pre držiteľov „bojových psov“ platí tolerancia alkoholu 0,5 promile.
Prvý priateľ človeka (2018) Dokumentárny film
Krajiny, ktoré zrušili obmedzenia
Existujú aj krajiny, ktoré sa rozhodli obmedzenia pre „bojové psy“ zrušiť. Napríklad Taliansko v roku 2009 zrušilo zoznam 135 nebezpečných plemien, pretože regulácie ich chovu nepriniesli zníženie počtu napadnutí. Vedci potvrdzujú, že agresívne správanie psa nemožno predvídať len na základe jeho plemennej príslušnosti.
Slovenská legislatíva a zoznam plemien so sprísneným držaním
Na Slovensku ministerstvo pôdohospodárstva reagovalo na útoky psov na ľudí vypracovaním zákona o podmienkach držania psov. Pripravovaná „čierna listina“ nežiaducich rás nakoniec nebola zavedená. Namiesto toho bude existovať skupina plemien so sprísneným držaním, ktorá by mala zahŕňať až 35 plemien.
Zoznam plemien so sprísneným držaním (návrh):
- Pitbulteriér
- Bandog
- Stredoázijský ovčiak
- Kaukazský ovčiak
- Juhoruský ovčiak
- Americký staffordshirský teriér
- Šarplaninac
- Tornjak
- Brazílska fila
- Tosa inu
- Kangal
- Americký buldog
- Boerboel
- Moskovský strážny pes
Definícia nebezpečného psa
Podľa zákona ostáva nebezpečným každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, a nešlo o nutnú obranu či krajnú núdzu. Ministerstvo tiež dopĺňa definíciu o útok na spoločenské a hospodárske zvieratá.
Povinnosti držiteľov psov so sprísneným režimom
- Odborná spôsobilosť: Držiteľ musí preukázať úspešné absolvovanie kynologického výcviku. V opačnom prípade je povinný dať psa do držby odborne spôsobilej osobe.
- Náhubok a vôdzka: Na verejnosti musia byť tieto psy vedené na vôdzke a mať nasadený náhubok, okrem miest určených na voľný pohyb psa.
- Označenie: Obojok psa musí obsahovať meno, priezvisko a adresu trvalého bydliska držiteľa.
Rôzne uhly pohľadu na „bojové plemená“
Existuje viacero pohľadov na povahu a potenciálnu nebezpečnosť psov, ktorí sú laickou verejnosťou označovaní ako „bojové plemená“.
Strážni psi vs. bojoví psi
Pojem „strážny pes“ sa odlišuje od „bojového psa“ silne vyvinutým ochranárskym citom a teritoriálnym správaním. Príkladom je turecký kangal, ktorý pôvodne chránil stáda oviec pred vlkmi. Dnes vníma „svojich“ ľudí ako členov svorky a chráni ich.
Motivácia k zadováženiu si psa „bojového plemena“
Motivácia ľudí, ktorí si zaobstarávajú takéhoto psa, býva rôzna. Často ide o lásku k zvieratám, najmä pri adopciách z útulkov. Na druhej strane, psy objednané od pochybných dodávateľov môžu naznačovať iné, menej prospešné motivácie majiteľa.
Príklady plemien považovaných za „bojové“
Medzi plemená často označované ako „bojové“ patria:
- Tosa Inu (Japonská Doga): Veľký a silný pes s váhou 40-70 kg.
- Cane Corso: Silný, svalnatý pes s váhou okolo 40-70 kg.
- Bulteriér: Známy pre svoju charakteristickú hlavu, je silný, ale často skôr spoločenský ako agresívny.
- Búrsky buldog: Vyšľachtený v Juhoafrickej republike ako strážny pes.
- Argentínska doga: Svalnatý pes používaný na lov diviakov a púpav.
- Gull Dong: Extrémne silný pes, pôvodne vyšľachtený na zápasy.
- Brazílska fila: Má dobré stopovacie schopnosti, ale aj agresívnu povahu; chov je v niektorých krajinách zakázaný.
- Vlčiaky: Kvôli pôvodu (kríženie psa a vlka) môžu byť nepredvídateľné a náročné na výchovu.
- Čau-čau: Samotársky, nezávislý, nedôverčivý k cudzím, ale extrémne ochranársky voči majiteľovi.
- Doberman: Považovaný za vhodného strážneho psa vďaka ostražitosti a inteligencii.
- Aljašský malamut: Používaný do záprahov, s predátorskými inštinktami voči menším zvieratám, ale priateľský k ľuďom.
- Rotvajler: Mocný pes so silnými strážnymi inštinktami; agresívne správanie je zväčša výsledkom nezodpovednej výchovy.
- Pitbul: V minulosti používaný na boj, dnes považovaný za jedno z najnebezpečnejších plemien.
- Kangal: Používaný na ochranu stád, spoľahlivý pri správnom výcviku.
Výchova „bojového“ psa
Plemená ako stafordšírsky teriér či rotvajler sú svojou podstatou skôr priateľské a mierumilovné. V rukách skúseného majiteľa pôsobia uvoľnene. Napriek tomu si tieto plemená získali zlú povesť kvôli útokom na ľudí, vrátane detí.
Kľúčom je naučiť psa rešpektovať pravidlá svorky, ktorou je v tomto prípade rodina. Útulky pri adopcii takýchto psov prísne kontrolujú potenciálnych majiteľov, aby sa uistili, že sú schopní zvládnuť výchovu. Je dôležité, aby pes preukázal príkladné správanie a neútočil na iné psy či ľudí.
Silné psy potrebujú veľa podnetov, aktivít a jasné pravidlá. Láskyplná výchova spočíva v dôslednosti, precíznych poveloch a zabezpečení pocitu bezpečia pre psa. Bezpečné prostredie je predpokladom pre pokojné, mierumilovné a poslušné správanie.
Dôležité aspekty výchovy:
- Psie školky: Miestne psie školky môžu poskytnúť cennú podporu a poradiť, ako zaobchádzať s potenciálne nebezpečnými psami.
- Výcvik vo voľnom priestore: Tréning bez vodítka posilňuje puto medzi psom a majiteľom a zlepšuje kontrolu.
Krvavé útoky psov na Slovensku
Prípady útokov psov na ľudí na Slovensku bohužiaľ nie sú ojedinelé a často majú vážne následky.
- Trenčín, september 2010: Pitbul ušiel z dvora a vážne zranil muža a ženu. Majiteľ bol obvinený z ublíženia na zdraví.
- Spišské Podhradie, september 2010: Dva rotvajlery zaútočili na ženu na ulici. Zachránil ju okoloidúci vodič.
- Košice, máj 2011: Rotvajler zranil ženu na lúke.
- Kráľovský Chlmec, máj 2011: Zlatý kokeršpaniel pohrýzol staršiu ženu.
- Bratislava, leto 2011: Staffordshirský teriér napadol osemročné dievčatko na terase.
- Šamudovce, december 2011: Päťročné dievčatko bolo dohryzené psom. Majiteľka bola obvinená.
- Hrabušice, marec 2012: Deväťročné dieťa napadol túlavý pes.
- Ratková, júl 2012: Vlčiak dohryzol svojho majiteľa.
- Nitra, august 2012: Labrador zaútočil na matku s deťmi a pohrýzol šesťročného chlapca.
V roku 2023 riešila Mestská polícia Bratislavy celkovo 23 útokov psa na človeka a 61 útokov psa na psa alebo iné zviera.
Rôzne pohľady a odporúčania
Podľa odborníkov nie je správne viniť konkrétne plemená psov. Za útok psa je vždy zodpovedný majiteľ. Dôsledná výchova a zodpovedné správanie majiteľov sú kľúčové pre predchádzanie agresii.
Médiá často zveličujú prípady brutálnych útokov psov, čo vyvoláva u verejnosti obavy. Mnohí vidia riešenie v zákaze chovu „bojových plemien“. Realita je však komplexnejšia. Psy s mohutnou telesnou konštitúciou, silnými čeľusťami a túžbou dominovať si vyžadujú skúseného majiteľa, ktorý im poskytne dostatočnú aktivitu, výcvik a jasné pravidlá.
Hoci sa niektoré plemená v minulosti využívali na boj, moderný chov sa snaží tieto vlastnosti potláčať. Termín „bojové plemeno“ je zavádzajúci a v odborných kruhoch sa preferuje označenie „nebezpečný pes“, ktoré sa viaže na správanie zvieraťa, nie na jeho plemennú príslušnosť.
Je dôležité uvedomiť si, že aj psy „bojových plemien“ môžu byť oddané a milujúce spoločníky, najmä ak sú správne socializované a vychovávané. Významnú rolu zohráva aj psychické zdravie psa; psychické problémy môžu byť príčinou agresie, podobne ako v ojedinelých prípadoch zdravotné problémy (napr. nádor na mozgu).
Pri stretnutí s agresívnym psom je dôležité neprovokovať ho, vyhnúť sa priamemu očnému kontaktu a pomaly ustupovať. V prípade útoku je potrebné chrániť si hlavu a citlivé časti tela. Rešpekt pred psom, nie strach, je základom bezpečnej koexistencie.