Čítanie s porozumením a reprodukcia

Počas prvých dvoch rokov školskej dochádzky si dieťa osvojuje techniku čítania. Po druhom ročníku hovoríme už o zdokonaľovaní techniky čítania, zvýšení porozumenia a skvalitnení schopnosti reprodukcie prečítaného textu. Vyplýva to z cieľa čítania, ktorým je porozumenie prečítanému textu a schopnosť vedieť o prečítanom hovoriť.

Neporozumenie prečítanému textu výrazne zasahuje do úspešnosti aj v ostatných predmetoch, nakoľko čítaním sa dieťa učí a nadobúda nové vedomosti a poznatky. Napríklad pri porozumení zadaní úloh vo vyšších ročníkoch z predmetov, ako sú matematika, zemepis a pod.

Význam čítania s porozumením a jeho rozvoj

Čítanie s porozumením je schopnosť nielen prečítať text, ale mu aj plne porozumieť, analyzovať ho a interpretovať jeho obsah. Táto zručnosť zohráva kľúčovú úlohu pri efektívnom učení, kritickom myslení a praktickom využití získaných informácií.

Vývin čítania s porozumením sa začína už v predškolskom veku. Deti si najprv osvojujú predčitateľské zručnosti, ako sú rozpoznávanie písmen, fonematické uvedomenie a základná slovná zásoba. Postupne sa učia spájať slová do viet a chápať ich význam.

Podpora čítania s porozumením spočíva v pravidelnom čítaní s deťmi a následnej diskusii o prečítanom. Interaktívne čítanie, keď rodičia a učitelia povzbudzujú deti k otázkam, pomáha rozvíjať kritické myslenie. Dôležité je tiež vyberať vhodné texty, ktoré zodpovedajú veku a záujmom dieťaťa. Krátke a pútavé príbehy pomáhajú udržať pozornosť a motivovať k čítaniu.

Ak má dieťa s porozumením problémy, je vhodné mu ponúknuť pomoc vo forme doplnkových cvičení alebo individuálnej podpory v škole. Čítanie s porozumením je celoživotný proces, ktorý vyžaduje aktívny prístup a neustále zdokonaľovanie.

V súčasnosti už neplatí, že pre vstup do života stačí vedieť čítať a písať. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná. Mnoho ľudí si myslí, že keď dieťa nahlas plynule číta, je to dobrý čitateľ. Existuje však veľa detí, ktoré čítajú nádherne, ale keď sa ich opýtate, o čom bol text, ktorý čítali, nevedia to povedať. Majú problémy s porozumením viet, slovnej zásoby, nerozumejú obrazným pomenovaniam, nevedia hľadať v texte súvislosti alebo sa nevedia ústne vyjadriť o texte.

Učitelia si skôr všimnú žiakov, ktorí nevedia plynulo čítať. Tí, ktorí plynulo a výrazne čítajú, sa na prvý pohľad nejavia ako problémoví, skôr naopak. Často je vyzdvihovaná ich krásna výslovnosť, plynulosť čítania, práca s hlasom. Niekedy sa však práve medzi týmito deťmi ukrývajú tie, ktoré nerozumejú textu. Aj na túto skutočnosť treba myslieť. Učitelia ich často prehliadajú len preto, lebo sa javia ako menej nápadní. Je preto dobré problémy s porozumením textu odhaľovať čo najskôr, aby sa žiakom pomohlo.

Predpoklady úspešného čítania

Na to, či si dieťa úspešne osvojí čítanie, majú vplyv dva faktory: veku primeraná komunikácia a reč.

Rozvoj reči v predškolskom veku

• Reč dieťaťa v predškolskom veku, pred vstupom do školy, by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti.
• V tomto veku by sa u detí už nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, ako napríklad: „dva okuliare“, „videl troch mravci“, „ona prišiel domov“.
• Dieťa vo veku pred nástupom do školy by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či prežitej udalosti.

Fonologické uvedomovanie

Ďalšou dôležitou schopnosťou pre čítanie je fonologické uvedomovanie, ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Pred vstupom do prvého ročníka by malo byť dieťa schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove, prípadne rozložiť slovo na hlásky.

Problémy s čítaním a ich dôsledky

U detí s problémami pri čítaní sa vytvorí „začarovaný kruh“. Neschopnosť čítať spôsobuje zhoršenie známok, kvalitu sústredenia a znižuje snahu dieťaťa. Neúspech v škole zvyšuje nechuť dieťaťa k učeniu. Stupňuje sa napätie v rodine aj v škole a dieťa začína byť označované za lenivca, neporiadneho, nepozorného a niekedy i za „hlúpeho“ žiaka. Vynaložená námaha sa neodráža na výsledkoch v škole. Pri strate trpezlivosti dostane od rodičov i tresty za zhoršenie prospechu v slovenskom jazyku i v iných predmetoch. Učenie a škola sa stávajú najväčším nepriateľom.

Dyslexia

Osobitnou kategóriou porúch čítania, ktorej východiskom sú špecifické deficity, je dyslexia.

Metódy a stratégie na zlepšenie čítania s porozumením

Existuje niekoľko jednoduchých metód, ktoré pomáhajú deťom čítať s lepším porozumením. Skúste zapojiť niektoré z nich do bežného čítania:

1. Zamerajte sa na pochopenie slov

Čoraz viac sa učitelia stretávajú s tým, že žiaci nerozumejú niektorým slovám. A nie sú to len cudzie slová, nárečia, historizmy, archaizmy, neologizmy alebo menej sa vyskytujúce slová v slovnej zásobe. Často nerozumejú ani bežne používaným slovám.

• Ak chce učiteľ svojim žiakom pomôcť, mal by ešte pred čítaním samotného textu vysvetliť význam tých slov, o ktorých predpokladá, že sú pre jeho žiakov menej zrozumiteľné.
• Sú žiaci, ktorí veľa čítajú, často komunikujú, pozerajú dokumentárne filmy alebo náučné videá, a tak slovám rozumejú. Ale máme aj takých žiakov, ktorí nečítajú, vo voľnom čase sa nezaoberajú vzdelávacími aktivitami, komunikácia v rodine je na nízkej úrovni, a tak nemôžu mať takú slovnú zásobu, akú by sme predpokladali.
• Preto je dobré napísať význam určitých slov aj na tabuľu. Pri veľmi slabých žiakoch môžete využiť aj obrázky, ktoré nejakým spôsobom vystihujú dané slovo.
• Veľmi ťažko môže niekto rozumieť čítanému textu, keď nerozumie niektorým slovám.

2. Zamerajte sa na stratégie myslenia

Starší žiaci väčšinou už nemajú problém so slovnou zásobou, ale často zápasia s komplexným myslením alebo majú problémy s pozornosťou potrebnou na zvládnutie všetkých dôležitých detailov v texte. Niektoré informácie sa im potom javia ako komplikované, ak nie sú uvedené priamo v texte.

• Pred čítaním: Porozprávajte sa so žiakmi o všetkom, čo súvisí s témou, o ktorej budú v texte čítať.
• Počas čítania: Vyzvite žiakov, aby predpovedali, ako bude pravdepodobne text pokračovať. Potom porovnávajú svoju predstavu s realitou. Dovoľte žiakom nahlas premýšľať o tom, čo čítajú. To znamená, občas sa pri čítaní zastavte a dovoľte niektorému žiakovi povedať vlastnými slovami, o čom bol text.
• Po dočítaní: Učiteľ dáva vopred pripravené a premyslené otázky, aby žiaci dokázali nachádzať podstatu v texte.
• Žiaci môžu maľovať obrázky, ktoré súvisia s prečítaným textom.
• Spájajú to, čo čítali, s iným podobným textom alebo s niečím, čo videli, počuli, zažili.
• Spätne sa v texte vracajú ku kľúčovým slovám a ešte raz si čítajú odseky, ktorým nerozumeli.

Metóda INSERT

Veľmi známa je stratégia INSERT (interactive noting system for effective reading and thinking). Je to jedna zo základných metód kritického myslenia, ktorá sa dá použiť pri čítaní náučného textu. Pri čítaní sa využíva systém značiek, pomocou ktorých sa žiak sústreďuje na informácie v texte. Značky udržujú pozornosť žiaka a pomáhajú mu pri vnímaní jednotlivých informácií.

Postup v priebehu čítania:

• Žiaci počas tichého čítania porovnávajú to, čo sa dozvedia v texte, s tým, čo už vedia, čo už niekde čítali, počuli alebo videli.
• Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na označenie myšlienok symboly:
  • ☺ TOTO SOM VEDEL(A)
  • + TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ
  • _ TOTO JE INAK, AKO SOM SI MYSLEL(A)?
  • * TOTO NEROZumiem
  • ! TOTO JE VEĽMI DÔLEŽITÉ

Metóda INSERT pomáha žiakom sústrediť sa, získavať podrobné informácie z textu, analyzovať text, vyberať informácie podľa dôležitosti, prepájať známe s neznámym, formulovať informácie vlastnými slovami, vyberať najdôležitejšie informácie.

Tiež môžete využiť metódy ako SQ3R, PLAN, RAP, KWL, či jednoduchšie metódy pre mladších žiakov, napríklad: skladačku, párové čítanie, PRAISE, RISE a podobne.

3. Nechajte žiakov častejšie pracovať vo dvojiciach

V triede je niekedy náročné zistiť, či každý žiak porozumel textu. Preto nechajte žiakov pracovať vo dvojiciach, kde si navzájom môžu dávať otázky zamerané na porozumenie textu. Môžete tiež využívať diskusie.

• Otázkar: Dáva otázky zamerané na prečítaný text.
• Sumarizátor: Zosumarizuje to, čo bolo v rámci diskusie povedané, a povie záver alebo riešenie.
• Vyjasňovač: Objasňuje nepochopiteľné situácie, hľadá odpovede na nejasné otázky či problémy.

Ak to nedokáže šikovný žiak, robí to učiteľ.

4. Dovoľte žiakom si svoje zistenia aj zapisovať

Niektorým žiakom pomáha hlavne to, že si určité myšlienky, zistenia a informácie zapíšu. Takto si to lepšie zapamätajú a na ďalších hodinách si skôr spomenú na určité skutočnosti, ktoré majú v texte hľadať. Písanie poznámok sa trochu podceňuje, ale výskumy ukazujú, prečo je dôležité písať rukou. Pri písanom písme sa rozpoznávanie slov deje cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie, čo môže pôsobiť na proces učenia.

Výskumy ukázali, že žiaci a študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu na klávesnici.

Čítanie s porozumením v cudzom jazyku

Čítanie je zložitá činnosť aj v materinskom jazyku, nieto ešte v cudzom jazyku. Vyžaduje si od žiakov, aby vedeli poskladať a identifikovať slová na základe písmen, inými slovami dekódovať písaný text v cudzom jazyku. Žiaci pritom využívajú schopnosť odhadovať význam slov.

Čítanie v cudzom jazyku je náročnejšie než čítanie v materinskom jazyku, lebo žiak ešte neovláda dobre ústnu formu jazyka natoľko, aby sám vedel odhadovať znenie slov, ktoré nepozná. Materinský jazyk však môže byť určitou pomocou v tomto procese.

Čítanie v cudzom jazyku sa učíme až vtedy, keď sa žiaci naučili čítať v materinskom jazyku. Spočiatku sa mozog dieťaťa snaží aplikovať skúsenosť z čítania v materinskom jazyku, potom si uvedomí odlišnosti. Žiak si čítaním „upevňuje to, čo sa naučil ústne“.

Texty by mali byť zmysluplné, napríklad zoznam, čo si má vziať do tašky. Učiť ich čítať môžeme až po tom, ako si osvojili základné ústne znalosti jazyka, alebo súbežne počas počúvania.

Písomná forma komunikácie v jazyku sa vo svete dieťaťa objavuje postupne a neskôr než ústna forma. Písanie je najvhodnejšie učiť súbežne s čítaním, teda povzbudzovať žiakov, aby si pri čítaní uvedomovali písaný text. To je začiatok nácviku písania.

V školskej praxi sa odporúča zaradiť čítanie a písanie až v druhom roku učenia sa jazyka, teda až keď si žiaci osvoja a upevnia svoje zručnosti čítania a písania v materinskom jazyku.

Postupy nácviku čítania v cudzom jazyku

• Zdola nahor (bottom-up): Dieťa začína čítaním od písmen, slov, fráz, až po vety. Tento postup uplatňuje napríklad metóda Phonics.
• Zhora nadol (top-down): Dieťa začína spracovaním významu celého textu (zvyčajne odhadom na základe svojich doterajších skúseností).

Úvod do čítania a písania v cudzom jazyku sa deje na troch úrovniach: na úrovni písmen, na úrovni slov a na úrovni viet. Rozvíjanie čítania a písania u mladších žiakov sa nemusí diať výlučne počas sedenia v lavici s použitím kníh, zošita a pera. Ak žiak do procesu čítania a písania zapája svoje zmysly, uvažovanie a pohyb, rozvíja sa uňho zároveň aj samostatnosť a tvorivosť.

Fázy nácviku čítania v škole

• Prvá etapa (3. ročník): Čítanie minimálneho lingvistického kontextu na úrovni slova, frázy a jednoduchej vety. Cieľom je nácvik hláskovania a výslovnosti.
• Druhá etapa (4. ročník): Čítanie s porozumením, stratégie čítania. Cieľom je, aby si žiaci osvojili aktívny prístup k spracovávaniu textu. Začiatok práce s rozsiahlejšími textami - príbehy, rozprávky (dôležité sú obrázky a pod nimi text, aby deti mohli odhadovať význam slov).

Príprava hodiny zameranej na čítanie s porozumením

Pri plánovaní hodiny zameranej na nácvik čítania s porozumením je dôležité myslieť na nasledujúce fázy:

• Motivačná fáza: Pripraviť žiakov na to, čo budú čítať, na tému textu, zistiť už osvojené vedomosti; prebudiť zvedavosť - vnútornú motiváciu.
• Prípravná fáza pred čítaním: Pripraviť žiakom úlohy spojené s konkrétnym textom, primeraným jazykovo aj skúsenostne - napríklad obrázky, hry, hľadanie informácií v texte, hádať, o čom bude text na základe obrázku, nadpisu, slov.
• Čítanie textu počas čítania: Dopĺňanie pracovného listu, vyfarbovanie, kreslenie. Čítanie textu s porozumením sa deje potichu, nie nahlas.

Nácvik písania v cudzom jazyku

Podobne ako čítanie, aj písanie je komplexná zručnosť. Rozvíja sa postupne „od úrovne kopírovania známych slov a fráz k rozvoju povedomia o štruktúre textu, žánroch, procesoch tvorby a úpravy a písania pre publikum“. Pod zručnosťou písania sa nemyslí nezmysluplné odpisovanie cvičení z knihy. Aj v písaní je dôležitý význam, žiaci majú byť vedení k tomu, aby písaním mohli vyjadriť svoje myšlienky a názory.

Fázy nácviku písania

• Úvodné štádium - imitačná fáza: Žiaci viackrát prepisujú písmená alebo slová z predlohy.
• Reproduktívno-produktívna fáza: Ide už o zložitejšie aktivity, vyžadujúce určité zručnosti žiakov. Postupujú podľa návodu, vypĺňajú rôzne doplňujúce cvičenia alebo usporadúvajú slová do vety a podobne.

„Zručnosť písať žiaci nezískajú len dopĺňaním písmen alebo slov do textu. Je potrebné stimulovať práve konštruovanie vlastného významu prostredníctvom napísaného textu a umožnenie tvorivého používania jazyka.“

Techniky nácviku písania

• Písanie pozdravov, písmen, odkazov, denníkov, príbehov, komiksov, vytvárať zoznamy, pojmové mapy, vlastné knižočky.
• Písanie s pomocou rôznorodých pomôcok na písanie (ceruzka, pero, farba), písať na rôzne materiály (na tabuľu, papier, plagát).

Nenechávať nácvik písania (tvorbu vlastného textu) na domáce úlohy, ešte nemajú dosť stratégií.

Kreatívne čítanie a hľadanie hlbšieho zmyslu

Čítanie s porozumením nie je len o schopnosti prečítať slová. Zahŕňa aj pochopenie myšlienky, príbehu a významu textu. Je to zručnosť, ktorá podporuje kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy.

Niektorí ľudia čítajú len preto, aby získali múdrosť a videli medzi riadkami. Potrebujú sa zamerať na čítanie s porozumením. Vysoko kreatívni ľudia čítajú inak, aby videli veci aj v inom svetle, ako sa môže na papieri zdať.

Slová na papieri sú viac ako len tie slová. Experimenty ukazujú, že aktivita v mozgu spojená s významom slov je špecifická. Keď ľudia počujú mená zvierat v inom jazyku, aktivuje sa tá istá časť mozgu, ktorá spracúva význam slov.

Naučiť sa čítať v zmysle rozoznávať písmená a byť schopný ich povedať nahlas je jednoduché. Ale vidieť ich hlbší význam, to je schopnosť vysoko kreatívnych ľudí. Kreatívni ľudia vám povedia oveľa viac. Povedia vám, ako to aplikovať, ako by sa to dalo vylepšiť, kde sú slabé miesta, sú schopní nájsť súvislosť a podobnosť s inými oblasťami… Skrátka, čítajú inak. Čítajú s porozumením. Čítajú kreatívne. Nachádzajú vo veciach hlbší zmysel.

Typy čítania podľa Mortimera J. Adlera

V roku 1940 Mortimer J. Adler napísal knihu „Ako čítať knihu“, kde rozlišuje viaceré typy čítania:

• Elementárne čítanie: Základné, jednoduché čítanie, ktoré sa naučíme v prvom ročníku. Buď všetko rýchlo zabudnete, alebo sa stanete chodiacou encyklopédiou.
• Inšpekčné čítanie: Preskúmanie textu s cieľom rýchlo zistiť, či je článok alebo kniha užitočná.
• Povrchné čítanie: Pozeranie na slová, ich čítanie v mysli, ale bez hlbšieho premýšľania alebo vyhľadávania významu. Máte iba čiastkový a skreslený obraz bez súvislostí.
• Analytické čítanie: Ponáranie sa hlbšie do textu, analýza príbehu, jeho prvkov, postáv, ich motívov, vývoja deja.
• Syntopické čítanie: Čítanie viacerých kníh na jednu tému s cieľom vytvoriť vlastný, nový obraz a prísť s originálnou myšlienkou. Vyžaduje si predchádzajúce analytické čítanie.

„Jedine premýšľaním môže človek do seba za začleniť, čo si prečítal.“

Príklady z praxe

Školy sa často mylne domnievajú, že plný význam slova alebo myšlienky sa dá zistiť už v samotnom texte. Kreatívni ľudia na to idú múdrejšie. Napríklad definícia počasia z Wikipédie („Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.“) by bola pre malé dieťa ťažko pochopiteľná.

Noam Chomsky hovorí o tom, že byť skutočne vzdelaný znamená pozrieť sa na niekoľko klasických ponímaní, čiže na veci z viacerých kontextov. Kreativita je vo svojej podstate vytvorenie niečoho nového, je to o divergentnom myslení, spájaní rôznych myšlienok a konceptov. Čítanie je rovnaké, nie je to len o pasívnom prijímaní informácií.

Praktické tipy pre rodičov a učiteľov

Podpora čítania s porozumením je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a pozornosť. Použitím jednoduchých techník a pozitívneho prístupu pomôžete dieťaťu zlepšovať jeho zručnosti a zároveň mu ukážete, že čítanie môže byť veľká zábava.

Praktický tip: Používanie obrázkov a kresieb

Obrázky sú silným nástrojom, ktorý môže pomôcť deťom pochopiť text. Môžete ich povzbudiť, aby si nakreslili, čo si predstavili, alebo použili obrázkový slovník, ktorý im uľahčí pochopenie zložitých slov.

Ako pomôcť dieťaťu, ak sa stretne s ťažkým textom?

• Povzbudiť ho, aby sa nebálo pýtať na význam slov.
• Rozdeliť text na menšie časti a sústrediť sa vždy len na jednu vec.
• Opakovať čítanie - niekedy druhé prečítanie prinesie väčšie porozumenie.

Najdôležitejšia je podpora a povzbudzovanie. Ak bude dieťa cítiť, že ho pri čítaní niekto podporuje, bude sa cítiť sebaistejšie. Všímajte si každý jeho pokrok a pochváľte ho za snahu. Ak niečo nepochopí, berte to ako príležitosť naučiť sa niečo nové, nie ako chybu.

Pracovné zošity ako nástroj rozvoja čitateľskej gramotnosti

S cieľom predchádzať problémom s čítaním vydáva odborné nakladateľstvo RAABE pracovné zošity Tajomstvá sveta pre 2., 3. a 4. ročník ZŠ. Tieto zošity krátkymi, pútavými a zaujímavými príbehmi a na ne nadväzujúcimi súbormi úloh učia žiakov pracovať s textom.

Úlohy sú formulované a koncipované spôsobom ako úlohy v testovaní 5 a 9, či PISA, a teda slúžia ako predpríprava na testovanie na 2. stupni ZŠ. S týmito pracovnými zošitmi sa deti môžu precvičiť v čítaní s porozumením.

Príklady typov úloh v zošitoch:

• Fotky s príbehom
• Doktor Nápad
• Texty o obrázkoch
• Líška Adela
• Karas a Pedro
• Príbehy z chovateľských potrieb
• Príbehy plné prísloví
• Bájky
• Slovenské povesti
• České povesti
• Grécke mýty
• Ufón stratený v meste
• Články, rozhovory, názory
• Požierač snov
• Detektívne príbehy s plánikmi
• Populárno-náučné texty
• Jazykové prostriedky
• Imaginárne slová
• Wikipédia
• Súhrnná správa IPCC

V rámci jednej z aktivít deti prečítajú dva príbehy a spájajú ich do jedinej kresby.

Cieľom súťaží a aktivít zameraných na rozvoj čítania s porozumením je rozvíjať u detí nižších ročníkov čítanie s porozumením, prácu s textom, ale takisto aj ich kreatívne zručnosti, predstavivosť, fantáziu, vnímanie medzipredmetových vzťahov.

tags: #citanie #s #porozumenim #a #reprodukcia