Odoberanie detí štátnymi orgánmi je mimoriadne citlivá téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie a silné emócie. V posledných rokoch sa v médiách čoraz častejšie objavujú prípady, kedy britské úrady odobrali dieťa rodičom, čo vedie k otázkam o dôvodoch a spravodlivosti takýchto rozhodnutí. Tento článok sa zameriava na preskúmanie tejto problematiky, pričom zohľadňuje rôzne pohľady a informácie.
Tragické prípady a súdne spory
Prípad Indi Gregoryovej, dievčatka trpiaceho vzácnou mitochondriálnou poruchou, je jedným z mnohých, ktoré otriasli verejnosťou. Britskí lekári chceli Indi odpojiť od prístrojov, no rodičia s tým nesúhlasili a viedli súdny spor s Národnou zdravotnou službou. Lekári argumentovali tým, že Indi nevníma okolie, trpí a malo by jej byť „umožnené v pokoji zomrieť“. Britské súdy opakovane zamietali žiadosti rodičov a odmietli povolenie na prevoz dievčatka do Talianska. Rodičia odsúdili toto rozhodnutie, pričom uviedli, že spravili všetko, čo mohli, ale „to nebolo dosť“.
Tento prípad poukazuje na zložitosť rozhodovania v situáciách, kedy sa stretávajú medicínske a etické aspekty s právami rodičov.
Nútené adopcie v UK: Rastúci problém?
V Spojenom kráľovstve sa v posledných rokoch zvyšuje počet odobratých detí, čo vyvoláva obavy o fungovanie sociálneho systému. Podľa štatistík sa počet odobratých detí zvýšil najviac za posledných 15 rokov, pričom masívne vzrástlo percento odobratých detí kvôli „možnému emocionálnemu ublíženiu“, teda preventívne odobratie bez reálneho ublíženia dieťaťu.
Sudca James Munby zdôraznil, že rodičia musia mať právo slobodne kritizovať sudcov, súdy a sociálnych pracovníkov a média by mali mať plné právo informovať o dianí na súdoch bez zásahu sudcov.
„Škandál krajiny“: Problémový sociálny systém v titulkoch
Niektoré médiá v Británii začali otvorene hovoriť o problémoch v sociálnom systéme, ktorý označujú za „škandál krajiny“. Zvýšený počet odobratých detí a preventívne odoberania kvôli „možnému emocionálnemu ublíženiu“ vyvolávajú otázky o opodstatnenosti takýchto zásahov do rodinného života.
Situácia na Slovensku a obavy z kopírovania britských praktík
Kým v Anglicku sa zdá, že sa situácia začína meniť k lepšiemu, na Slovensku sa objavujú obavy z kopírovania negatívnych praktík zo zahraničia. Spúšťačom je „nová stratégia ľudských práv“, ktorú niektorí prirovnávajú k stratégiám v UK, Nórsku, Nemecku či Švédsku.
Odporcovia stratégie kritizujú spochybňovanie logiky biológie a presadzovanie rodovej rovnosti, ktorá podľa nich ničí tradičnú rodinu. Poukazujú na príklady zo zahraničia, kde rodičia nemusia stanoviť svojmu dieťaťu žiadny rod a deti sú vychovávané v strednom rode.
Ministerstvo reagovalo na protesty a degradovalo pripravovanú stratégiu na pracovný dokument, pričom prisľúbilo diskusiu s verejnosťou a organizáciami.
Boj za rodinu a tradičné hodnoty
Na Slovensku sa aktivizovali združenia a organizácie, ktoré bojujú za ochranu tradičnej rodiny a hodnôt.
Príklady zo zahraničia: Nórsko a odoberanie detí
Príkladom z Nórska, kde úrady odobrali deti indickej rodine za spanie s matkou v posteli a podozrenie na depresie u matky, alebo za príliš veľa čokolády, ilustruje extrémne prípady, ktoré vyvolávajú obavy o prehnané zasahovanie štátu do rodinného života.
Kritika praktík sociálnych služieb
Eleonóra Študencová sa vyjadrila k praktikám sociálnych služieb, ktoré používajú vykonštruované dôvody a objednaných expertov na odobratie detí. Poukázala na podobné dôvody v rôznych krajinách Európy a na prekvitaný obchod s deťmi. Kritizovala používanie „emocionálnej tyranie“ ako dôvodu na odobratie dieťaťa a poukázala na prípady, kedy boli rodičia obvinení z emocionálnej hrozby pre svoje deti.
Riešenie situácie a práva rodičov
Štát by mal zabezpečiť, aby v prípade odobratia dieťaťa v cudzej krajine bolo dieťa vrátené do krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom. Štát by mal mať v týchto otázkach hlavné slovo a mal by sa zaujímať o vrátenie detí.
„Deti na predaj“? Zneužívanie systému v UK
Prípad rodiny Čonkovcov vo Veľkej Británii odhaľuje šokujúce informácie o zneužívaní systému. Anglický právnik Ian Josephs tvrdí, že Briti systém od jeho zmeny poriadne zneužívajú a že je to obrovský biznis. Štát platí v priemere 30 tisíc eur za hodinu na pomoc takýmto deťom a rodiny, u ktorých deti ostanú, majú týždenne 500 eur na každé dieťa.
Počet detí odobraných rodičom sa zvýšil až 5-násobne a často stačí banálny dôvod. Slovenke vzali dieťa kvôli chrípke.
Juvenilná justícia: Ochrana alebo kontrola?
Irina hovorí o systéme juvenílnej justície, ktorý sa rozšíril na kontrolu nad všetkými rodinami a neplnoletými deťmi. Systém sa zmenil na ochranu pred rodinou, pred tradíciami, pred hodnotami. Rodičia sú označovaní ako nepriateľ dieťaťa číslo jeden.
Experiment s juvenílnou justíciou sa uskutočnil najskôr v Nórsku a Škandinávii a potom sa spúšťa všade. Barnevern (systém na ochranu detí) sa javí ako mnoho-miliardový obchod, kde súkromní majitelia majú zisk z Barnevernu.
Argan Capital: Transnacionálna korporácia v pozadí
Irina spomína korporáciu Argan Capital, ktorá sa oddelila od Bank of America a investuje do „ochrany detí“ v Nórsku. Ukazuje sa, že existuje svetový trh s ochranou detí a že ide o formu súčasnej kolonizácie.
V Nórsku je minimálne 5% detí bez rodičov, čo znamená, že rodičia sú v stave stresu, rodina sa rozpadla a sú manipulovateľní.
Kontrola a väzenie namiesto starostlivosti
Ľudia očakávajú, že štát sa bude starať o ich deti, ale starostlivosť je fakticky rovná väzeniu. Systém ochrany detí v Nórsku začal ako súčasť väzenského systému. Ide o kontrolu všetkých rodín, ako v base, v tábore, v koncentráku.
Nová ministerka detských záležitostí v Nórsku vymyslela nový spôsob, ako brať deti od rodičov sadistov, ktorí môžu naplácať na zadok, či nakričať na dieťa. Rodičia sú dlžní prísť s analýzou, že počas noci nevypili alkohol, dýchať do trubičky prakticky.
Dieťa ako tovar: Zisk a trauma
V Nórsku je v systéme „ochrany detí“ 53198 detí a dorastu. Cieľom je, aby dieťa stratilo všetky identifikačné znaky, dokonca nerozumieť či je chlapec alebo dievča. Detská polícia môže vstúpiť v ľubovoľný čas dňa do vášho obydlia a „zachraňovať“.
Rodičia sú dlžní platiť alimenty svojim deťom, no prakticky ich nepoberá súkromná rodina. Za každé dieťa sa dostáva 2300 EUR denne bezúročných, nezdaniteľných dotácií. Ak dieťa utrpí traumu, je možné získať do 2900 EUR.
50% z jednej tretiny štátneho rozpočtu Nórska, ktorý ide na „ochranu detí“, dostávajú súkromníci. „Fosterové“ rodiny berú dieťa dočasne a môžu ho „vyhodiť“ a vziať si druhé.
Strata statusu dôveryhodného občana
Deti v náhradných rodinách sa zbavujú vzdelania a nemôžu si zobrať študentskú pôžičku. Systém je o tom, aby stratili status dôveryhodného občana.
Adopcia na Slovensku: Podmienky a proces
Na Slovensku riešia osvojenie a náhradnú rodinnú starostlivosť úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Niektoré úkony realizujú aj mimovládne organizácie. Záujemca o osvojenie dieťaťa predkladá doklad o majetkových pomeroch a potvrdenia o príjme.
Pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti je potrebné absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Rozhodujúci je obvyklý pobyt a nie trvalý pobyt.
Čakanie na dieťa a kritériá
Dĺžka čakania na dieťa závisí od požiadaviek na dieťatko, záujmu o osvojenie alebo pestúnstvo a trvalého pobytu.
Prípad rodiny Sakajtovcov a ďalšie znepokojivé udalosti
Šokujúce rozhodnutie súdu! Rodine Sakajtovcov, ktorá už päť rokov žije vo Veľkej Británii, odobrali tamojšie úrady štyri deti. Dvoch najmladších chlapcov - Juraja (4) a Samuela (2) umiestnili do výchovy k homosexuálnemu páru dvoch mužov. Pre Veľkú Britániu nejde o nič výnimočné, nakoľko tamojšie právne predpisy takúto adopciu pripúšťajú. Rómska rodina chlapcov je však zdesená, pretože sú katolíci a pravidelne chodia do kostola.
Ladislav Sakajtov sa spolu s manželkou Ivetou má 10 detí. Podľa neho k mužskému homosexuálnemu páru. „Manželka sa z toho psychicky zrútila,“ opisuje reakciu rodiny. Sťažovali sa britským sociálnym úradom, ktoré ich však označili za bigotných. So svojimi najmladšími synmi sa rodina stretávať nemôže. „Raz som chcel Juraja a Samuela pobozkať a strávil som vo väzení 72 hodín,“ opisuje bolesť z odlúčenia otec Ladislav.
Podľa britských úradov mali starší súrodenci oboch detí nepravidelnú školskú dochádzku, občas chodili zanedbané a otec sa mal priznať, že pri výchove ich občas udrel. Prípadom sa už zaoberajú aj slovenské orgány.
Problémy s britskou sociálkou mala v rodine už aj dcéra Ladislava Sakajtová (21). Keď jej hrozilo odobratie dvoch detí Adamka (2,5) a Kristiánka (4), ušla s nimi v januári minulého roka na Slovensko. „Každý deň k nám chodili na kontroly. Sociálka sa mi vyhrážala, že mi odoberie deti. Úrady mi zobrali štyroch súrodencov a vedela som, že by vzali aj moje deti. Mali sme mať súd, ale bála som sa, tak sme ušli,“ opísala situáciu vystrašená Ladislava, ktorá sa z Británie radšej vrátila k rodine do Michaloviec.
Prípad rodiny Čonkovcov: Šokujúce detaily
Prípad rodiny Čonkovcov vo Veľkej Británii na povrch vynáša deň za dňom šokujúce informácie. Nejde totiž o jedinú slovenskú rodinu, ktorú britské úrady pripravili rýchlo a nekompromisne o deti. Britov navyše ani prítomnosť našich kamier neteší, neodpovedajú ani na oprávnené otázky.
Nátlak na rodinu Čonkovcov zo strany britských sociálnych úradníkov sa stupňuje. Deti síce vidieť mohli, no objatie, slzy, plač, vysvetľovanie situácie či nádej už neprichádzali do úvahy. "Miško plakal, ťahal ma za vlasy, že nikam nepôjde, že chce byť s nami..." Z Čonkovcov sa navyše stali bezdomovci. V pondelok ich čaká ďalšie súdne jednanie. Jedno z ich detí si dokonca nepamätalo meno kamaráta zo školy. Nie tak pre nič za nič. Právnik upozorňuje, že bežnou praktikou je "vymývanie mozgu". Údajne deťom vkladajú do hlavy, že predchádzajúci život musia zabudnúť.
Anglický právnik Ian Josephs tvrdí, že Briti systém od jeho zmeny poriadne zneužívajú. „Je to obrovský biznis. Štát platí v priemere 30 tisíc eur za hodinu na pomoc takýmto deťom. To uživí sudcu, obhajcu, lekára, znalcov, psychológov aj sociálku. Kto zavolá na linku bezpečia, dostane peniaze a to je ako lavína. Rodiny, u ktorých tie deti ostanú, majú týždenne 500 eur na každé dieťa. 5 detí pani Čonkovej tak prinesie opatrovníkom za mesiac 10 tisíc eur. To je veľa peňazí," hovorí Josephs.
Počet detí odobraných rodičom sa zvýšil až 5-násobne! Teraz rekordne 10 000 rodín bolo za posledný rok rozdelených. Často však nie preto, že by boli deti týrané alebo hladné. Stačí banálny dôvod.
Slovenke vzali dieťa kvôli chrípke
Hovoriť o tom môžu ďalšie dve Slovenky, ktoré sa nám ozvali. "Jedol slovenské jedlo, nie english breakfast. Zle. Dal si do úst kefku - hneď napodobňoval rodičov a fajčenie. Nesmel cez deň spať, pretože tak sa to tu nerobí. 6 rokov najhorších v živote. Nespíme, máme stres, nervy, bojíme sa, že náhodou spadne v parku a spraví si modrinu." "My sme išli na kontrolu s chrípkou. Povedali mi, že umiera, že mu zlyhali obličky. Za týždeň už bol v inej rodine."
E-shopy s deťmi?!
O prípade zo Slovenska sa už dozvedeli anglické médiá. Reportérka jednej z najväčších britských televízií Channel 4 Jackie Long sa na nútené adopcie špecializuje. "Zistíme, ktorí sudcovia a ktorý sociálny úrad sa týmto prípadom zaoberali. Ale z toho, čo vieme, to vyzerá na typický scenár predaja detí," komentovala Long.
Tento obchod je však už tak rozšírený, že má na internete aj svoje aukcie a e-shopy! Miesto televízora si tu však kúpite niečo iné. Osud dieťaťa, ktorého matka sa ho vôbec nechcela vzdať...
Prípad Veroniky Slivkovej z Prahy
Britská sociálka odobrala už druhé dieťa matke z Prahy, hoci malo iba týždeň. Bývalá narkomanka bola bez šance Veronike Slivkovej z Prahy sa pred tromi rokmi narodila dcérka Vanesska. Tá však nikdy nebola doma! Sociálka prišla už do pôrodnice a novorodeniatko matke odobrala. "Starali by sme sa o naše deti s láskou, ale oni nám ich vzali! Prečo? Pretože môžu," s plačom vysvetľuje mama malej Vanessky.
V tej dobe totiž Veronika brala drogy. Rodina to ale priznala a od začiatku tvrdila - o dievčatko sa predsa môže starať 42-ročná babička, prababička, švagor... Ale súdy boli nekompromisné! "Všetko dokážu otočiť vo váš prospech alebo proti vám. A v tomto nikto nikdy neuspeje," objasňuje ďalej matka.
Veronike podľa jej vlastných slov dcérka zmenila život. Začala sa liečiť a už dva roky na drogy nesiahla. Chodí na pravidelné kontroly, ako aj do rodičovskej poradne. Odvtedy uplynulo dva a pol roka, stále chodí na súdne pojednávania. A výsledok? O Vanessku sa stará náhradná rodina. "Už som nemala pre čo iť. Už mi bolo všetko jedno," dodáva. Pred dvomi týždňami sa jej narodila dcérka Mia. Nechala sa testovať, že drogy už do úst dlhšie nezobrala. Drogy sa nenachádzali ani v krvi dcérky. Vzorka sa ale v nemocnici záhadne stratila. Sociálna pracovníčka si teda z nemocnice vzala aj druhé dieťatko Slivkových.
Vanesske už sociálna pracovníčka našla náhradnú rodinu. Rodičom zakázala dcérku vídavať, pretože ju pripravujú na adopciu. O Miinom osude rozhodne súd vo štvrtok.
Počet odobratých detí a dohľad nad nimi
Britské úrady odobrali slovenským rodičom 98 detí, ďalších 114 detí zostáva pod dohľadom. Sociálka však nezasahuje v štandardne fungujúcich rodinách, kde rodičia pracujú a starajú sa o deti a riadne chodia do školy.
Niekoľko mediálne známych prípadov detí, ktoré slovenským rodičom odobrali britské úrady, rozvírilo verejnú mienku a spustilo sériu obvinení na adresu úradníkov. Tí vraj deti odoberajú preto, že je to pre všetky strany výhodný biznis.
Prípad Mariany
Aktuálne sa medializoval príbeh Slovenky Mariany, ktorej v Británii vzala sociálka dcéru a syna. Príbeh s odobratím Aničky (11) a Jamesa (5) sa začal pred vyše dvoma rokmi, avšak mama Mariana začala konať neskoro.
Mariana pochádza z okolia Lučenca, do Veľkej Británie odišla za lepším životom. V Anglicku sa zoznámila s Portugalcom, s ktorým má dve deti - dcéru Aničku a syna Jamesa. Vzťah s otcom detí sa však skomplikoval, rozišli sa a otec zmizol, nevedno kde.
Mariana zostala s deťmi sama, nemala prácu a napriek pomerne štedrej podpore britského sociálneho systému výchovu detí nezvládala. Výsledkom bolo, že v roku 2012 jej sociálny úrad deti odobral a umiestnil v pestúnskej rodine. O niečo neskôr sa začala v médiách pretriasať kauza odobratých chlapcov Boórovcov.
Až vtedy sa pozbierala aj Mariana, začala svoju situáciu riešiť a konzultovať so slovenskými úradmi. V tom čase ešte otec detí bol v Británii a ľudia z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) na ňu naliehali, aby získala písomný súhlas otca s prevezením detí na Slovensko. Nestalo sa tak.
Jasný súhlas nedala vlastne ani Mariana a trvala na tom, že deti chce vychovávať v Británii. Prípad sa dodnes neskončil, deti žijú v pestúnskej rodine a matka sa k nim nesmie priblížiť. Raz sa o to pokúsila, ale pestúni na ňu zavolali políciu. Súdy prípad stále riešia, ale matkine šance, napriek tomu, že si už našla prácu, nie sú veľké.
Keď slovenské zákony neplatia
Riaditeľka CIPC Andrea Cisárová má bohaté skúsenosti so slovenskými rodičmi, ktorí sa dostali do problémov s britskou sociálkou. Podľa nej si mnohí Slováci myslia, že sa na nich britské zákony nevzťahujú. „Je to však omyl,“ tvrdí Cisárová.
Podľa nej britská sociálka automaticky odoberie deti, ak má jasné dôvody. „Napríklad zanedbanie výchovy, nedostatočná starostlivosť o dieťa a ak rodičia začnú požívať alkohol či drogy,“ tvrdí Cisárová. Ako dodáva, väčšinou si zmeny na deťoch všimnú v škole. „Ihneď informujú sociálku, že by bolo vhodné vykonať kontrolu. Ak sociálka skutočne zistí pochybenie, bez ohlásenia príde k rodine a deti odoberie. Do 48 hodín musí súd odsúhlasiť, že odobratie detí bolo dôvodné. Sociálka skoro vždy toto predbežné opatrenie získa, pretože vždy argumentuje najlepším záujmom detí,“ vysvetľuje Cisárová a dodáva, že následne prebieha samotné konanie, kde deti ostanú.
„Keďže Angličania nemajú detské domovy, deti idú k pestúnom. Za túto starostlivosť dostanú anglické rodiny zaplatené, ale na anglické pomery nejde o veľkú čiastku,“ dodáva šéfka CIPC.
Zároveň zdôrazňuje, že súd prihliada aj na vyjadrenie dieťaťa staršieho ako sedem rokov a akceptuje ho. „Také dieťa sa už môže samo rozhodnúť, či chce, alebo nechce ísť k rodičom,“ tvrdí Cisárová.
Podľa všetkého rovnakú otázku dostala aj vtedy takmer desaťročná Anička. Nanešťastie, mama Mariana so slovenskými úradmi od samého začiatku nekomunikovala. Centrum pátralo po matke, ale Mariana sa ozvala až po dvoch rokoch. Navyše, podľa britských úradov, Mariana o všetkom vedela a s konaním súhlasila.
„Centrum už nemalo vo veci kompetencie, čo po dlhom čase zapríčinila nespolupráca matky,“ napísala nám Lenka Hrabinská z CIPC. Jej šéfka Andrea Cisárová dodáva, že slovenské úrady môžu vstupovať do súdnych konaní v Británii iba ako vedľajší účastník, ak to miestny súd povolí.
Momentálne CIPC eviduje 98 odobratých maloletých detí a pod kontrolou anglických sociálnych orgánov je 114 maloletých slovenských detí.
Najzávažnejšie a časté prípady odobratia
Medzi najzávažnejšie a časté prípady, pre ktoré britské úrady deti odobrali, patrí spútavanie detí a zamykanie do pivnice, opustenie detí, násilie na deťoch, závažné zanedbávanie hygieny a starostlivosti, drogová a trestná činnosť rodičov, zanedbávanie povinnej školskej dochádzky.
Takmer vždy zlyhávajú rodičia. „Odobratie je až poslednou možnosťou, keď všetky ostatné zlyhali,“ hovorí Cisárová. Ako však pokračuje, britské úrady sa snažia deti vrátiť rodičom. „Aj po odobratí dieťaťa naďalej pracujú s rodičmi, aby ho mohli vrátiť im alebo iným príbuzným. Len veľmi malé percento z odobratých detí je nakoniec adoptované,“ konštatuje Andrea Cisárová.
Prvá pomoc a odporúčania
Aktivisti kričiaci, že britské úrady obchodujú s odobranými deťmi, zabúdajú povedať aj inú podstatnú vec. Sociálka nezasahuje v štandardne fungujúcich rodinách, kde rodičia pracujú a starajú sa o deti a riadne chodia do školy.
Mariana pre médiá tvrdila, že dôvodom odobratia dcérky a syna bolo udanie otca. Vraj deti vychovávala slovenským spôsobom a občas dostali po zadku. Oficiálny dokument teóriu o občasnom capnutí po zadku nepotvrdzuje. Fakt však je, že v rodine bol veľkým problémom alkohol a od toho momentu začala situáciu riešiť sociálka. Aj v iných prípadoch odobratia išlo o pochybenia vo výchove.
Známy je príbeh dvoch rómskych chlapcov, ktorých si adoptoval pár gejov. Aj tu sociálka dvanásťčlennú rodinu žijúcu zo sociálnych dávok vo štvorizbovom byte dlho sledovala, upozorňovala, napriek tomu sa stalo, že deti nemali zabezpečenú lekársku starostlivosť, vynechávali školu a túlali sa neskoro v noci bez dozoru po meste. Najmenšie dieťa matka nenosila k lekárovi a nedokázala zabezpečiť ani nefajčiarske prostredie.
„Ak majú nášmu občanovi odobrať dieťa, má vo veci spolupracovať so sociálnymi službami a nasledovať ich odporúčania. Taktiež mu odporúčame ihneď kontaktovať naše veľvyslanectvo i centrum. Nie však po roku alebo dvoch. Po takom dlhom čase sú už konania v štádiu ťažko ovplyvniteľnom a slovenské orgány vzniknutú situáciu často už nedokážu zvrátiť. Podchytenie prípadu v ranom štádiu je najdôležitejšie a ľudia z CIPC vedia deti priviezť späť na Slovensko,“ zdôrazňuje šéfka centra na pomoc deťom Andrea Cisárová.
Lenže práve s privezením na Slovensko je v Marianinom prípade problém. Ona sa vrátiť nechce a nechce, aby deti šli k príbuzným doma na Slovensku. Okrem príbuzných je potom riešením už iba umiestnenie detí v slovenskom detskom domove. S tým však majú problém Briti.
„Ak sa matka nechce vrátiť domov, ale chce zostať v Anglicku, musí si nájsť veľmi dobrého advokáta. Len ten vie pomôcť. Svojím spôsobom života musí rodič preukázať, že sa vie o deti postarať. Biologický rodič má vždy prednosť pred náhradnou rodinou. Toto však musí preukázať anglickému súdu."
"Centrum vie za Slovensko do konania zaslať správy z vyšetrovania pomerov, avšak nie robiť advokáta slovenským občanom. Na to nemá oprávnenie,“ dodáva Andrea Cisárová.
