Príbeh Juliany Korponaiovej, známej ako Levočská biela pani, fascinuje už stáročia. Jej osud sa stal predmetom literárnych spracovaní, umeleckých diel a neustálych historických bádanií, ktoré sa snažia odlíšiť skutočnosť od legendy.
Kto bola Juliana Korponaiová?
Juliana Korponaiová, rodená Géciová, sa narodila v roku 1680 v Ožďanoch. Pochádzala zo šľachtického rodu, jej otec Žigmund Géci bol plukovníkom telesnej stráže Imricha Tököliho. Do svojich šestnástich rokov vyrastala na hrade Mukačevo. V roku 1700 sa vydala za Jána Korponaia, kapitána Muránskeho hradu. Manželia Korponaiovci bývali aj v Banskej Bystrici, v dome na Lazovnej ulici, ktorý existuje dodnes. Po obvinení z vlastizrady bol tento dom skonfiškovaný a obývaný kráľovským fiškusom.
Jej manžel, Ján Korponai, bol v časoch protihabsburských stavovských povstaní prívržencom cisára Jozefa I. Habsburského. Pod vplyvom svojej manželky sa však údajne pridal na stranu Františka II. Rákociho. Juliana Korponaiová sa však údajne stala cisárskou špiónkou, s cieľom získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok.
Legenda o Levočskej bielej pani
Najznámejšia legenda hovorí, že Juliana Korponaiová bola krásna žena, ktorá predstierala lásku k povstaleckému kapitánovi Štefanovi Andrášimu. Jednej noci mu údajne ukradla kľúč od levočskej mestskej brány a vpustila do mesta cisárske vojská, čím sa stala zradkyňou. Táto legenda bola spopularizovaná najmä vďaka románu Móra Jókaiho „Levočská biela pani“, ktorý vychádza z historickej postavy, ale je značne obohatený o fikciu.
Podľa tejto verzie udalostí mala Juliana v auguste 1710, počas obkľúčenia Levoče cisárskym vojskom, vďaka svojej úlohe milenky kuruckého veliteľa, baróna Štefana Andrášiho, získať kľúče od mestskej brány. Následne mala otvoriť bránu cisárskym vojskám a spôsobiť tak pád mesta.
Historická realita a výskum
Historické archívne dokumenty však prinášajú odlišný obraz. Potvrdzujú, že Levoča kapitulovala so súhlasom mestskej rady 9. februára 1710. Bránu otvoril levočský richtár, ktorý spolu s mestskou radou vypracoval podmienky dobrovoľného ústupu, zamerané na zachovanie mestských privilégií a slobôd a vrátenie odňatých majetkov.
Skutočný dôvod, prečo Juliana Korponaiová stratila dôveru cisárskeho dvora, súvisel s udalosťami z roku 1712. Vtedy prijala v neprítomnosti svojho otca listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie proti Habsburgovcom. Tieto listy obsahovali aj zmienku o jej otcovi a manželovi. Juliana síce listy spálila, ale pred ich zničením si z nich urobila čiastočné kópie, ktoré sa neskôr stali predmetom vyšetrovania.
Niekoľko dní pred zatknutím bola Korponaiová hosťom na korunovácii Karola III. v Prešporku (dnešnej Bratislave) 22. mája 1712. Počas návštevy na Červenom Kameni sa zrejme preriekla o listoch, čo viedlo k jej zatknutiu.
Proces a poprava
Korponaiovú obvinili zo špionáže a vlastizrady. Bola uväznená na hrade Červený Kameň a neskôr v podzemnej kobke radničnej budovy v Rábe (Győri). Na priamy nátlak cisára bol zriadený delegovaný súd, ktorý ju tri dni pred popravou mučil a súdil. Argument cisára znel: „Aj keď neexistuje žiadny právny bod, ktorý by nám to umožňoval, žiadny zákon nám to ani nezakazuje.“
Juliana Korponaiová bola pripútaná k popravnému stĺpu a verejne sťatá mečom na trhovisku v Rábe 25. septembra 1714. Ešte v ten deň ju pochoval nemecký kaplán František Kopčinai na neďalekom katedrálnom cintoríne. Z väzenia sa zachovali listy manželovi a jej posledná vôľa a modlitba, v ktorej žiadala, aby jej drahokamy boli umiestnené na oltároch v kostoloch.
Juliana Korponaiová bola jedinou ženou v Uhorsku, ktorú odsúdili a popravili za vlastizradu. Z najnovších bádaní historikov vyplýva, že neotvorila bránu v obliehanej Levoči a že prostredníctvom nej jej milenec, Štefan Andráši, postúpil oznámenie a listy o predbežnom rokovaní o kapitulácii obrancom Levoče. Podľa historikov sa stala obeťou politického procesu a v podstate sa žiadnej zrady nedopustila.
ZAUJÍMAVOSTI Z MINULOSTI – LEVOČSKÁ BIELA PANI
Výskumné projekty a výstavy
Príbeh Levočskej bielej panej bol predmetom rozsiahleho výskumného projektu „Levočská biela pani, historické, kultúrne a umelecké súvislosti“, ktorý realizovalo Slovenské národné múzeum - Spišské múzeum v Levoči v spolupráci so SNM-Múzeom v Betliari. Cieľom projektu bolo odstrániť legendárne nánosy a vrátiť príbeh do historického kontextu 18. storočia.
Výstava, ktorá vznikla v rámci projektu, predstavila skutočnú historickú postavu Juliany Korponaiovej, jej životné peripetie, ako aj zrod legendy transformovanej do umeleckých diel. Návštevníci mohli porovnať dobový barokový portrét Juliany Korponaiovej od Jánosa Cziroka z roku 1706 s romantickou podobou namaľovanou na dverách v levočskej radnici. Súčasťou výstavy boli aj dobové dokumenty, ako prepisy výsluchov, testament, listy z väzenia a originál Szatmárskeho mieru.
Súvislosti s Jurajom Jánošíkom
Osud Juliany Korponaiovej sa v mnohom podobá osudu Juraja Jánošíka, najmä v tom, že oba ich životy ukončil kat. Oboch tiež spája postava Františka II. Rákociho. Povstanie Františka II. Rákociho bolo vyvrcholením ozbrojených vystúpení proti absolutistickej vláde. V tomto období sa stretli ľudia z dvoch odlišných svetov - aristokratka Juliana a zbojnícky kapitán Jánošík.
Napriek debaklu povstania mnohí verili v jeho obnovenie, vrátane Jánošíka. Ten narukoval do kuruckej armády a po porážke krátko zbíjal. Podľa niektorých zistení Jánošík dokonca rátal s možnosťou opätovného vzplanutia povstania a pripravoval výstroj a vybavenie pre väčší vojenský oddiel. S Julianou Korponaiovou ho mohli spájať aj kontakty s rákócziovským plukovníkom Viliamom Vinklerom.
Prekvapenia a neobjasnené otázky
Novoobjavený príbeh Juliany Korponaiovej ukazuje, že história nás môže prekvapiť. Hoci sa podarilo objasniť mnohé fakty, niektoré otázky zostávajú nezodpovedané. Napríklad, presný dátum a miesto jej narodenia a detstvo.
Autentické výpovede Juliany, napísané vo väzení tesne pred popravou, ukázali jej uvedomenie si svojho rozporuplného a ťažkého postavenia, ako aj okolnosti jej konania. Tieto výpovede pomohli odhaliť reálnu historickú postavu so silným ľudským rozmerom, ktorý stojí v ostrom protiklade s legendou o zradkyni vlasti a národa.
Existuje aj možnosť, že sa v budúcnosti podarí objaviť ďalšie autentické dokumenty alebo predmety, ktoré by ešte viac osvetlili jej život a osud. Jeden z potomkov rodu údajne našiel v podkroví domu ďalší portrét, ktorý by mohol patriť jej manželovi.
