Deti, rovnako ako dospelí, prežívajú širokú škálu emócií od narodenia. Tieto emócie sú hlboké a podstatné, pričom nemluvňa ich prejavuje prostredníctvom mimiky, pohybov tela, zvukov a najmä plaču. Plač nie je len signálom hladu, únavy alebo bolesti, ale aj spôsobom, ako dieťa uvoľňuje nahromadený stres a napätie spôsobené strachom, zraneniami či frustráciou.
Ako deti rastú, učia sa zvládať emócie inými spôsobmi ako len plačom. Plač sa postupne stáva menej častým a často vnímaným ako prejav slabosti, čo vedie k jeho potláčaniu. V spoločnosti sa často stretávame s nepochopením a odsúdením plačúcich detí a ich rodičov, najmä matiek, ktoré sa môžu cítiť ako "zlé matky", ak ich dieťa plače.

Rozlišovanie typov detského plaču
Je dôležité uvedomiť si, že deti plačú rôzne v závislosti od príčiny. Plač hladného dieťaťa sa líši od plaču unaveného dieťaťa alebo dieťaťa v strese. S narastajúcim úsilím vychovávať deti tak, aby neplakali, často prehliadame neverbálne signály a rozdiely v ich plači.
Deti sa rodia s určitými kvalitami, ktoré by sme mali podporovať namiesto potláčania ich prirodzených prejavov. Napríklad, schopnosť prejaviť súcit je prítomná od narodenia a rozvíja sa na základe životných skúseností a empatie v rodine. Rodičia reagujúci na potreby dieťaťa vyživujú nielen jeho telo, ale aj psychické potreby, čím formujú jeho schopnosť súcitiť a mať rád sám seba.
Najčastejšie príčiny detského plaču
Plač dieťaťa je jeho primárnym komunikačným prostriedkom, ktorým signalizuje nenaplnené potreby. Medzi najčastejšie dôvody plaču patria:
- Hlad: Počiatočné mrnkanie sa môže zosilniť, ak dieťa nedostane "jedlo". Častým znakom je, že si dieťa prikladá k ústam päsť alebo cmúľa prsty či roh deky.
- Únava: Nové podnety počas dňa môžu viesť k preťaženiu psychiky dieťaťa. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očí a tváričky, a často sa vyskytuje večer.
- Bolesť: Silný plač, ktorý pripomína skôr kričanie, môže signalizovať bolesť bruška, zastavené vetry, rast zubov, alebo nepohodlie z neprebalenej plienky.
- Detská kolika: Špecifický plač objavujúci sa najčastejšie večer, trvajúci dlhšie ako tri hodiny, s červenou tvárou, ostrým krikom a priťahovaním nožičiek k brušku.
- Strach alebo separačná úzkosť: Dieťa sa dožaduje blízkosti matky, keď sa cíti neisté. Odpútanie od mamy môže vyvolať plač, najmä okolo 9. mesiaca života, kedy dieťa začína chápať koncept odlúčenia.
- Prestimulovanie: Nadmerné množstvo podnetov, návštev alebo nových hračiek môže viesť k plačlivosti dieťaťa, ktoré je citlivé na zvuky a vizuálne podnety.
- Nuda: Dlhé ležanie v postieľke môže viesť k nudnému plaču, ktorý signalizuje potrebu zmeny.
- Teplota: Dieťa môže plakať, ak mu je príliš zima alebo príliš horúco. Dôležité je kontrolovať teplotu v miestnosti.

Mýtus o "vyplakaní" dieťaťa
Staršia generácia často presadzuje metódu "nechať vyplakať" dieťa, s presvedčením, že deti manipulujú a jediným riešením je nechať ich vyplakať. Táto metóda je však zastaraná a škodlivá.
Keď rodič necháva dieťa "vyplakať", signalizuje mu, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Dieťa sa síce môže naučiť neplakať, ale odnesie si z toho pocit osamelosti a straty dôvery. Tento prístup narúša vzťah rodiča s dieťaťom a ukazuje mu, že sa v útlom veku nemá na koho spoľahnúť. Nechať dojča vyplakať vyvoláva fyzickú reakciu v podobe vyplavovania stresových hormónov.
Vedecké štúdie, napríklad meranie hladiny kortizolu, potvrdili, že aj keď dieťa prestane plakať a zaspí bez prítomnosti matky, hladina stresových hormónov zostáva vysoká, čo signalizuje pretrvávajúci stres. Týmto spôsobom matka a dieťa strácajú spoločné emočné zladenie.
Ako upokojiť plačúce dieťa
Upokojenie plačúceho dieťaťa vyžaduje trpezlivosť a pochopenie. Medzi osvedčené metódy patria:
- Zostať v pokoji: Dieťa reaguje na atmosféru a pocity rodiča. Váš pokoj môže pomôcť upokojiť aj dieťa.
- Hojdavý pohyb: Jemné hojdanie, či už pri chôdzi, v kočíku, alebo na fitlopte, má upokojujúci účinok.
- Bližší kontakt s matkou: Privinutie dieťaťa k sebe, nosenie v šatke alebo nosiči posilňuje puto a upokojuje ho.
- Biele šumenie: Zvuky ako šum mora, búrka či zvuk vysávača môžu pomôcť prekryť rušivé zvuky a upokojiť dieťa, najmä ak plače od únavy.
- Pevné zavinutie: Pripomína dieťaťu prostredie maternice a môže ho upokojiť, najmä ak plače od vyčerpania.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Pomáha pri bolestiach bruška a môže byť aj preventívnou technikou.
- Rozhovor a dotyk: Hovoriť na dieťa potichu, vľúdne, rozprávať o emóciách a používať dotyk ako jazyk lásky.
Okamžite upokojte plačúce dieťa (4 málo známe techniky, ktoré fungujú, keď nič iné nepomáha)
Komunikácia prostredníctvom plaču a "Dunstan Baby Language"
Plač dieťaťa je univerzálnym jazykom, ktorý sa formuje na základe primárnych reflexov. Austrálčanka Priscilla Dunstanová vyvinula metódu "Dunstan Baby Language", ktorá identifikuje päť základných zvukových prejavov plaču s konkrétnymi významami:
- "Néh" (zvuk podobný saciemu reflexu): Znamená "Som hladné".
- "Éh" (zvuk vydávaný pod tlakom): Signalizuje "Potrebujem si grgnúť".
- "Ovh" / "Auh" / "Oh" (zvuk podobný zívaniu): Naznačuje "Chce sa mi spať".
- "Éairh" (zvuk s červenou tvárou a kŕčom): Značí "Bolí ma bruško".
- "Heh" (zvuk pri vydychovaní): Dieťa sa necíti dobre, je mu zima, potí sa alebo má plnú plienku.
Včasné rozpoznanie týchto zvukov umožňuje rodičom adekvátne reagovať na potreby dieťaťa a predchádzať tak frustrujúcemu a "nečitateľnému" hysterickému plaču.
Vplyv plaču dieťaťa na rodičov a rodinné hodnoty
Nadmerný plač dieťaťa môže u rodičov vyvolať pocity zlyhania, neschopnosti a stresu, čo môže viesť k vyčerpanosti a depresiám. Dôležité je uvedomiť si, že plačúce dieťa neznamená, že ste zlý rodič. Je to obdobie, ktoré prejde.
Rodina zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa. Poskytuje priestor na budovanie dôvery, prejavovanie a prijímanie lásky. Podpora rodinných hodnôt a vzťahov, vrátane otcovskej role, je pre zdravý vývoj dieťaťa nevyhnutná.
Animácia a hry môžu byť účinnými nástrojmi na podporu rozvoja dieťaťa, učenie sa empatii a zvládanie emócií. Detské animované filmy môžu slúžiť ako východisko pre rozhovory o rodine, vzťahoch a hodnotách.