Pozdáva sa vám králik ako domáce zvieratko? Ak uvažujete práve nad ním ako nad jednou z možností, určite by ste chceli vedieť, aké pozitíva, prípadne negatíva so sebou chov králika prináša. Aby sme vám to uľahčili, podrobne sme preskúmali všetky pre a proti a zhrnuli sme ich do nasledujúcich bodov.
Králiky sú milé, nenáročné zvieratá, ktoré pri dobrej starostlivosti vykazujú pomerne vysoké prírastky na váhe, rýchlo sa rozmnožujú a ich mäso je jedným z najkvalitnejších druhov mäs. Aj chov králikov má však svoje pravidlá. Pokryť všetky nutričné potreby králikov rozhodne nie je jednoduché. Mnohí začínajúci chovatelia sa už popálili na niektorých nevhodných druhoch krmív. Neurobte rovnakú chybu a neexperimentujte. Chutné a nezávadné krmivo obsahujúce všetky potrebné zložky napomáha rýchlemu a bezproblémovému rastu mláďat.
Prečo sú králiky vhodné aj pre úplných začiatočníkov
Chov králikov patrí medzi najjednoduchšie a najdostupnejšie formy drobnochovu, ktorú zvládnu aj úplní začiatočníci. Králiky sú nenáročné na priestor, rýchlo si zvykajú na nové prostredie a pri správnej starostlivosti prinášajú kvalitné mäso aj radosť z chovu. Ak chcete začať s chovom králikov doma, dôležité je poznať základné pravidlá - od výberu správneho plemena králikov, cez vhodnú králikáreň až po každodennú starostlivosť. V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť, aby bol chov králikov pre začiatočníkov jednoduchý, bezpečný a úspešný.
Králiky patria medzi najjednoduchšie a najvďačnejšie zvieratá na chov, čo z nich robí ideálnu voľbu pre úplných začiatočníkov. Sú nenáročné na priestor, nepotrebujú špeciálne vybavenie a pri správnej starostlivosti sú zdravé a odolné. Na rozdiel od iných hospodárskych zvierat rastú rýchlo, dobre znášajú bežné podmienky a nevyžadujú odborné znalosti. Ďalšou výhodou je ich pokojná povaha - králiky sa rýchlo adaptujú na nové prostredie a dobre znášajú kontakt s človekom. K základnej starostlivosti patrí prístup k čerstvému senu, voda a pravidelné čistenie králikárne, čo zvládne bez problémov aj začiatočník. Pre tých, ktorí chcú chovať zvieratá doma alebo na menšej záhrade, sú králiky ideálnym kompromisom medzi nenáročnosťou a úžitkom.

Králikáreň - podmienky pre chov králikov
Hoci domáce králiky prežijú aj vo voľnej prírode, iste je lepšie venovať pozornosť dobrej králikárni. Mala by mať niekoľko oddelení. Pre jednotlivého králika bude stačiť aj rozmer klietky 60 x 60 centimetrov, pre samicu s mladými radšej 120 x 60 centimetrov. Počítajme s tým, že budeme mať samca a dve chovné samice, to sú už tri klietky. Ak budeme oddeľovať odchované mladé zajace a triediť ich podľa pohlavia, pripočítajme ešte dve väčšie klietky.
Či ju už vyrobíme sami, alebo si ju zadovážime už hotovú, vždy ju umiestnime na svetlé miesto, ale tak, aby v lete nebola na priamom slnku. Králiky znesú bez problémov naše zimy. Čo im nesvedčí, je teplo a vlhko. Je to totiž ideálne prostredie na šírenie parazitov a chorôb. Ak máte na dvore nepoužívaný chliev pre prasa, môžete na chov králikov použiť aj ten. Hygiena je v jednom aj druhom prípade povinnosťou číslo jeden.
Výber a umiestnenie králikárne
Rozhodnite, či chcete chovať králiky vo vnútri alebo vonku. Väčšina plemien sa však dokáže vyrovnať s miestnymi klimatickými podmienkami, takže sa nemusíte obávať, že by vonku neprežili. Vonkajšia králikáreň by mala byť najlepšie umiestnená smerom na juh až juhovýchod. To znamená, že ráno budú koterce osvetlené slnečným svetlom, ale popoludní, keď je najteplejšie, budú v tieni. Takto budú mláďatá chránené aj pred zrážkami, keďže väčšina dažďových kvapiek prichádza zo západu. Miesto by malo byť tiež tiché a pokojné, najmä keď sa mláďatá narodia. Ak matka v tomto čase nie je pokojná, mohla by sa v najhoršom prípade prestať o mláďatá starať.
Veľkosť a typ králikárne
Prvým a najdôležitejším bodom je výber správnej králikárne. Patrí sem bežná králikáreň, poschodová králikáreň alebo vonkajšia králikáreň s výbehom. Je potrebné zvážiť, aké druhy králikov budete chovať. Iný domček sa vyberie na chov zakrpatených králikov, iný na chov stredných a veľkých plemien. Od toho bude závisieť veľkosť králikárne. Pre stredne veľké plemená by mala mať búda rozmery približne 80 × 120 × 70 cm, pre veľké plemená 80 × 140 × 80 cm. Králik musí byť schopný postaviť sa v koterci na chrbát a urobiť aspoň tri kroky. Dôležitý je aj počet chovaných králikov. Každý samec a samica potrebujú vlastnú búdu a jednu alebo dve búdy pre mláďatá.
Vybavenie králikárne
Každú klietku v králikárni je nutné vybaviť niekoľkými zariadeniami, nevyhnutnými na chov. V prvom rade je to napájačka. Zabudnime na misky s vodou. Moderná niplová napájačka (možno aj pripojená na rozvod pitnej vody) zaistí dostatok čistej vody a ochráni králiky pred chorobami. Krmivo králikom podávame z misiek. Ako vieme z rozprávky “Dívka na košteti”, králiky hlodajú. Takže pevná kameninová miska alebo nerezová miska je to správne kŕmidlo, ktoré odolá hlodavým zubom králikov. Okrem misky budú králiky potrebovať aj jasle, čiže závesné kŕmidlo na seno a ďalšie objemové krmivá.
Králikáreň musí mať napájačku, ku ktorej musí mať králik neustále prístup. Môžete použiť ťažké keramické misky alebo napájačky, ktoré udržia vodu dlhšie čistú. Nezabudnite na kŕmidlo - napríklad závesné kŕmidlo, keramickú alebo nerezovú misku. Okrem toho sú dobrou voľbou jasle, ktoré oddeľujú seno od podstielky a udržiavajú ho bez nečistôt.

Kŕmenie a starostlivosť o králikov
Hovorí sa, že králik nesmie nikdy vyhladnúť. Táto poučka platí najmä preto, že králik, ktorý má prázdne kŕmidlá, sa začne živiť napríklad znečistenou podstielkou. A to je základ chorôb a úhynu. Pri starostlivosti o králiky nezabudnite ani na to, že králiky sú aktívne aj počas noci. Nie je preto vôbec zlým zvykom naplniť im kŕmidlá a napájačky aj večer.
Základná strava králikov
A čím ich naplniť? Králiky sú bylinožravce. Základom krmiva je preto seno. K nemu môžeme pridať pšenicu, jačmeň, prípadne dôkladne vysušené nesladké pečivo. Vhodná je aj zelenina a ovocie. Kŕmenie granulami tiež nie je na zahodenie. Aby králiky mali čo hlodať, vložme im do klietok aj konáre ovocných stromov či vŕby.
Pravidelný režim kŕmenia a čistenia
Pravidelný režim kŕmenia a čistenia je základom zdravého chovu. Králiky by mali mať neustály prístup k čerstvému senu, ktoré tvorí približne 70-80 % ich stravy. Dvakrát denne - ráno a večer - im podávajte zrno, granule alebo zelené krmivo v menších dávkach, aby sa predišlo prekŕmeniu a zaťaženiu trávenia. Voda musí byť samozrejmosťou 24 hodín denne.
Rovnako dôležité je pravidelné čistenie králikárne. Podstielku je vhodné vymieňať 2-3× týždenne, pri väčších plemenách aj častejšie. Raz týždenne odporúčame dôkladnejšie čistenie - odstránenie steliva, prepláchnutie roštov a dezinfekciu miest, kde sa hromadí vlhkosť. Minimálne raz mesačne urobte hlboké čistenie, pri ktorom prejdete celú králikáreň, skontrolujete poškodenia, dezinfikujete rohy a doplníte suchú podstielku.
Ranné kŕmenie králikov :) #Králiky
Výber správneho plemena králikov a kde zohnať králiky
Najlepšie je zohnať králiky od známeho chovateľa. Okrem spoľahlivých zvierat môžete získať aj rady, ktoré sú pre začiatočníka vždy cenné. Ak nemáte v okolí žiadneho chovateľa, obráťte sa na inzertné portály.
Odporúčané plemená pre začiatočníkov
Pre začínajúceho chovateľa sú najvhodnejšie malé a stredné plemená. Po získaní skúseností môžete prejsť na veľké a obrovské plemená. Najmenej náročné na chov sú napríklad novozélandský, viedenský, francúzsky králik, slovenský sivomodrý, prípadne malá či veľká činčila.
Najčastejšie choroby králikov a prevencia
Najčastejšou trojicou chorôb sú mor králikov, myxomatóza a kokcidióza.
- Mor králikov: Objavuje sa najmä na jar a na jeseň. Je to vysoko nákazlivá choroba, ktorá dokáže zlikvidovať celý chov v krátkom čase. Ak zasiahne králiky, zvyčajne si ani nestihnete všimnúť príznaky.
- Myxomatóza: Prejavuje sa opuchmi viečok, tváre a uší, zápalom spojiviek a nechuťou žrať. Je takmer rovnako smrteľná ako mor. Prenáša ju najmä bodavý hmyz, ale môžete si ju do chovu doviezť aj s novým zvieraťom, ktoré niekto ponúkal za podozrivo výhodnú cenu.
- Kokcidióza: Prejavuje sa hnačkami, slabosťou a stratou hmotnosti. Je spôsobená parazitmi a najlepšou prevenciou je hygiena chovu a používanie antikokcidík v krmive a vode. Najnáchylnejšie sú nádejné mladé zajace do veku asi 10 týždňov a staré kusy.
Obe choroby, mor a myxomatóza, nie je možné liečiť, ale veľmi ľahko im môžete predísť pravidelným vakcinovaním králikov.
Ako spoznať chorého králika
Chorého králika spoznáte najmä podľa toho, že sa správa inak ako zvyčajne - je apatický, menej žerie alebo sa izoluje od ostatných. Každé náhle zníženie príjmu potravy či odmietanie vody je varovný signál, pretože králikovo trávenie sa môže zastaviť už v priebehu niekoľkých hodín.
Medzi typické príznaky ochorenia patria aj zmeny v srsti (matná, rozstrapkaná), slzenie alebo výtok z nosa, zrýchlené dýchanie či kýchanie. Králik môže mať zlepený zadok v dôsledku hnačky, prípadne nafúknuté bruško pri tráviacich ťažkostiach. Problémom sú aj zmeny v pohybe - krívanie, neochota skákať alebo zvláštna tuhosť tela. Všímajte si tiež zmeny v truse - hnačka, veľmi malé bobky alebo ich úplná absencia sú nebezpečné a vyžadujú rýchlu reakciu. Králik, ktorý často leží v rohu, skrýva sa, škrípe zubami alebo nervózne prešľapuje, môže trpieť bolesťou.

Rozmnožovanie králikov
Králiky sa množia… ako králiky. Preto sú vhodné pre chov na mäso. Samica môže mať za ideálnych podmienok mláďatá až osemkrát za rok, rozumné ale je, ak má len dva vrhy.
Pripoúšťanie a gravidita
Chovný samec aj samica by mali mať aspoň pol roka, u väčších plemien až osem mesiacov. Ak chceme chovať králiky, nie je nutné mať doma aj samca. Na druhej strane je to vhodné, pretože ak si sami zaistíme samca, budeme vedieť, že nie je príbuzný so samicami. Pomôže to aj pri párení. Nemusíme so samicou cestovať, stačí ak ju preložíme z jej klietky k samcovi. Tento postup je dôležitý. Samica si vtedy nebráni teritórium a samec si zasa nové teritórium neznačkuje. Ideálne je pripustiť samice na jar. Že je samica pripravená na párenie, rozohnáme podľa toho, že sa obtiera bradou o vybavenie klietky a rozhrabáva podstielku. Samotné párenie nemusíme presne načasovať. U králikov totiž spúšťa ovuláciu párenie. Niekedy sa po piatich až siedmich dňoch zvykne párenie zopakovať. Ak samica toto druhé párenie odmieta, je jasné, že prvé bolo úspešné. Králiky sú gravidné približne mesiac.
Starostlivosť o mláďatá
Na konci gravidity si samica pripravuje hniezdo. Pôrod nastáva zvyčajne v noci. Nezabudnime samici pripraviť dostatok vody do napájačky. Mláďatá sa počas prvých dvoch týždňov živia výlučne materským mliekom. Samicu zbytočne nevyrušujeme. Ak potrebujeme zasiahnuť do hniezda, používame rukavice. Po troch týždňoch začnú malé zajačiky vyliezať z hniezda.
Ako prevencia kokcidiózy sa hodí krmivo s kokcidiostatikami. Treba si dať pozor a dostatočne zavčasu oddeliť samce od samíc. Králiky sa môžu rozmnožovať už od troch až štyroch mesiacov veku a veľmi ľahko a rýchlo môže dôjsť k nechcenému množeniu mladých zvierat.
Najčastejšie chyby začínajúcich chovateľov
Začínajúci chovatelia králikov sa často dopúšťajú chýb, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie aj rast zvierat. Jednou z najčastejších je príliš malá alebo zle vetraná králikáreň spôsobuje vlhkosť, zápach a rýchle šírenie chorôb. Rovnako častým problémom je aj nedostatočné čistenie, ktoré vedie k parazitom a kožným ochoreniam.
Ďalšou chybou je nesprávne kŕmenie. Mnohí začiatočníci králikom podávajú priveľa zrnovín alebo zeleniny, čo môže spôsobiť nadúvanie a vážne tráviace problémy. Základom stravy by vždy malo byť kvalitné seno a čistá voda. Začiatočníci taktiež podceňujú potrebu tieňa a ochrany pred prievanom, čo môže viesť k prechladnutiu či tepelnému stresu.
Medzi časté omyly patrí aj nesprávny výber plemena - niektoré králiky sú náročnejšie na starostlivosť alebo potrebujú viac priestoru. Rovnako problémové je kupovanie zvierat z neoverených zdrojov, kde môže ísť o králiky so skrytými zdravotnými problémami. Dôležité je vyvarovať sa aj nedostatočnej pozornosti. Králiky potrebujú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, sledovanie trusu, srsti a správania.