Projekt Buddy je iniciatíva, ktorá spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi s cieľom poskytnúť deťom lepšiu šancu na dôstojný život a budovať zrelšiu spoločnosť. Buddy je v podstate dospelý kamarát alebo priateľská autorita - zrelý človek, ktorý vstupuje do života dieťaťa vyrastajúceho v detskom domove. Je dôležité poznamenať, že deti v detských domovoch zvyčajne majú rodičov alebo biologických príbuzných, no často nemajú kontakt s ľuďmi mimo ich bežného prostredia (domov, škola, rodina). Potrebujú spoznať, ako žije bežný človek, ktorý nie je v neustálej hmotnej núdzi, má prácu a dodržiava denný režim.
Kto môže byť Buddy?
Každý Buddy musí mať vek nad 18 rokov. Prvým krokom záujemcu je podanie prihlášky, po ktorej nasleduje rozhovor s cieľom zistiť jeho motiváciu, ktorá je kľúčová. Existujú dva hlavné typy Buddy:
- Doučovací Buddy: Stretáva sa s dieťaťom v konkrétnej etape jeho života, keď potrebuje pomoc s učivom. Môže to byť aj vysokoškolák.
- Vzťahový Buddy: V tomto prípade projekt trvá na tom, aby to bol človek, ktorý už vie, čo chce od života, je usadený a schopný vytvoriť si záväzok aspoň na dva roky.
Vývoj vzťahu s dieťaťom je individuálny a začína sa stretnutiami v prostredí detského domova, pretože mnohé deti sú ostýchavé a nechcú hneď opustiť svoje prostredie. Niektoré deti s Buddym idú na zmrzlinu, Kofolu či do kina. Je dôležité si uvedomiť, že vzťah sa môže vyvinúť do rôznych rozmerov a potrebuje čas, pretože deti nie sú naučené dôverovať. Cieľom projektu nie je, aby sa dieťa stalo členom rodiny Buddyho, pretože Buddy nie je cestou k adopcii.
Veková hranica a očakávania
Projekt má stanovenú vekovú hranicu pre prácu s deťmi (minimálne 12 rokov) práve preto, aby sa deti na Buddyho neviazali ako na nového rodiča a aby nemali falošné nádeje na adopciu. Je dôležité, aby deťom bolo jasné, že Buddy si ich domov nevezme. Buddy je človek, ktorý si k svojmu životu pridáva stretávanie sa s dieťaťom z detského domova.
Školenia a rozvojové ciele
Buddy samotný prechádza školeniami, kde sa učí, ako vychádzať s deťmi a ako sa správať v rôznych situáciách. Očakáva sa, že Buddy pozná dieťa dostatočne dobre, aby vedel, čo mu chýba a v čom ho treba rozvíjať. Jedno celé školenie je zamerané na tvorbu rozvojových cieľov detí. Cieľom nie je školiť deti, ale školiť Buddyho, aby on mohol rozvíjať dieťa v rámci ich vzťahu. Táto metóda sa ukázala ako efektívnejšia než napríklad školenie počítačovej gramotnosti v detskom domove.
Prirodzený priebeh vzťahu
Nadväzovanie vzťahu s deťmi, ktoré sú vo vzťahoch zranené, nie je ľahké. Projekt umožňuje prirodzený priebeh vzťahu a Buddy čaká, či sa dieťa k nemu vráti. Nikdy nie sú spájaní násilne. Cieľom je, aby im niekto mohol pomôcť aj v rámci detského domova, napríklad ak sa chcú vrátiť k Buddymu, ale nevedia prekonať hanbu z predchádzajúceho odmietania.
Buddy ako doplnok, nie náhrada
Úspech v živote vraj nezávisí od šťastia či peňazí, ale od milujúceho dospelého, ktorý stojí pri dieťati počas dospievania. Buddy môže doplniť veľa z toho, čo dieťa doteraz nedostalo, no nemôže to celkom nahradiť. Pre dieťa je to vzácny zážitok s dospelým človekom, s ktorým môže mať vzťah založený na dôvere. Deti v detských domovoch často zažívajú sklamania vo vzťahoch s dospelými, či už vinou dospelých alebo životných okolností. Vzťahy s dospelými pre ne netrvajú dlho a musia odísť od rodičov. V detskom domove zase striedajú skupiny a vychovávateľov, ktorí sú len zamestnancami a môžu kedykoľvek odísť, čím dieťa opäť opúšťa dospelý človek.
Ak Buddy funguje a dodržiava dobrý záväzok, môže byť jedným z tých, ktorí sa nestratia zo života dieťaťa.
Motivácia a vlastnosti Buddyho
Motiváciou Buddyho nesmie byť napĺňanie vlastných potrieb, ako je potreba byť milovaný alebo zaháňanie smútku a samoty. Buddy musí byť zrelý človek, schopný uspokojovať potreby iných. Samozrejme, aj on môže získať, najmä prostredníctvom spätnej väzby. Mal by dokázať ustáť pubertálne ofuky a nebyť vzťahovačný. Ak mu dieťa povie, že ho to s ním už nebaví, nemal by sa uraziť. Je potrebný nadhľad a zmysel pre humor, ktorý pomáha prekonávať mnohé situácie. Vážený človek s mierou vážnej láskavosti dokáže zadávať ľúbivé hranice.
Široké vekové spektrum
Rozmedzie pre Buddy je veľmi široké, od vysokoškolákov až po ľudí pred odchodom do dôchodku, ktorí chcú zostať aktívni. Niekedy sú deti v rozpakoch, keď chce byť Buddy starší človek, ale ak to daná osoba udrží, môže z toho vzniknúť veľmi pekný vzťah.
Proces zoznamovania a materiálne dary
Deti v detskom domove majú túžby rovnaké ako ostatné deti. Vďaka sponzorským darom či priamo od rodičov majú často aj notebooky a mobily, takže materiálne dary nie sú primárne potrebné. Hoci je lákavé dať dieťaťu niečo pekné, je lepšie ísť napríklad na zmrzlinu a správať sa k nemu ako k partnerovi. Dieťa by nemalo mať pocit, že potrebuje pomoc, pretože by to len umocnilo jeho bezmocný prístup k životu. Deti majú svoje vreckové, takže sa s Buddym môžu dohodnúť na spoločnom platení.
Extrémne situácie a právne vzdelanie
V prípade extrémnych situácií, ako je tehotenstvo dievčaťa alebo užívanie drog, je dôležité vedieť, v akej situácii sa dieťa nachádza a či je plnoleté. Buddy prechádza špecifickým právnym školením, aby vedel, čo si môže vo vzťahu k dieťaťu dovoliť. Dieťa v takejto chvíli pravdepodobne potrebuje niekoho, kto ho pochopí, neodsúdi a pomôže mu nájsť východisko. To platí pre akúkoľvek situáciu, nielen pre tehotenstvo, ale aj pre stratu peňazí, zadlženie sa a neschopnosť splácať dlhy.
Zuzana, špeciálna pedagogička, ktorá sa venuje teórii vzťahovej väzby, poskytuje poradenstvo a terapie pre klientov vyrastajúcich v náhradných rodinách alebo poznačených traumou, ako aj pre rodičov v rozvodovom období.
Výzvy a vlastnosti Buddyho dobrovoľníka
Byť Buddy dobrovoľníkom nie je jednoduché a starosti s touto úlohou sú zvyčajne dlhodobé, rovnako ako ich riešenia. Dieťa žijúce v detskom domove zažilo množstvo sklamaní a potrebuje si overiť, nakoľko vážne to s ním myslíte. Bežné "lehoty" v práci s deťmi z domova nie sú použiteľné. Kľúčové sú trpezlivosť, vytrvalosť a húževnatosť. Je dôležité prejavovať o dieťa záujem a opakovane ponúkať stretnutia.
V prípade pochybností je potrebné kontaktovať osobu v detskom domove, ktorá má dieťa v starostlivosti, alebo Buddyho koordinátora. Objektívne príčiny, ako návrat biologickej rodiny, prepustenie rodiča z výkonu trestu, narodenie súrodenca alebo problémy v skupine (sebapoškodzovanie, útek), môžu poskytnúť iný pohľad na dieťa a pomôcť k pochopeniu.
Je možné, že dieťa je v zmätku a nevie, či sa s vami chce stretávať. Dôležité je, aby pocítilo neutíchajúci záujem z vašej strany. Môže to byť prvý vedomý zážitok tohto druhu. Niekedy je potrebné nechať dieťaťu priestor na vlastné rozhodnutia a nerobiť „kázne“.
Spolupráca s vychovávateľmi
Vychovávateľ v detskom domove by mal vedieť poskytnúť základné informácie o dieťati a svoje postrehy. Nápady a informácie od vychovávateľa sú cenné, najmä ak existuje ústredná téma, ktorú už s dieťaťom riešil. Spojenie síl s pracovníkom môže byť efektívnejšie. Vychovávateľ by mal tiež určiť, čo je potrebné s dieťaťom prebrať a čo ho aktuálne najviac trápi.
Ponúkať priestor na debatu a pochopenie
Je nevyhnutné ponúkať priestor na debatu o všetkom. Dôležité je povedať napríklad: „Viem, že sa niečo udialo a môžeme o tom hovoriť, ak chceš. Môžem ti povedať, aké z toho asi budú následky. Môžem ti povedať, ako by som sa s tým vysporiadaval/a ja.“
Druhým atribútom je netlačiť na dieťa a ponúkať mu bezratie a skúsenosti. Je pravdepodobné, že dieťa o problémoch nechce hovoriť, je zahanbené a chce pred svojím dobrovoľníkom vyzerať dobre. Je dôležité mať niekoho mimo domova, komu môže „držať tvár“. Ak má dieťa s dobrovoľníkom vytvorený taký vzťah, že chce prebrať, čo sa stalo, je to pozitívne. To, že ho budú „stretávať prúsery“ je normálne; rozdiel je v tom, ako sa k nim postaví, čo môže ovplyvniť jeho ďalší život.
Po priestore a čase na debatu so zachovaním bezpečia prichádza priestor na prejav pochopenia. Potom môže prísť otázka, či chce dieťa počuť vašu skúsenosť. Je však možné, že spočiatku bude stačiť prejav pochopenia. Dôležitý je začiatok.
Je pravdepodobné, že dieťa má bohatú históriu spojenú s tým, že mu ľudia, ku ktorým nemalo vzťah, hovorili, čo a ako má robiť. Preto môže byť preňho ťažké počúvať „kázne, prednášky“. Pokojne zostaňte pri prejave pochopenia. Nabudúce sa určite dostanete aj ďalej.