Rozhodnutie o umiestnení dvojročného dieťaťa do materskej školy je často sprevádzané mnohými otázkami a dilemami. Rodičia zvažujú finančné aspekty, vplyv na vývin dieťaťa a jeho emocionálnu pohodu. V slovenskom prostredí je bežné, že rodičovská dovolenka trvá do troch rokov dieťaťa a rodičovský príspevok je vyplácaný do tohto veku bez ohľadu na to, či je dieťa zamestnané alebo nie, či je doma alebo v škôlke.
Podľa legislatívy, dieťa po dovŕšení dvoch rokov veku môže byť prijaté do materskej školy, ak sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky. V praxi to znamená, že prijatie dvojročného dieťaťa je v kompetencii riaditeľky materskej školy, ktorá rozhoduje o prijatí na základe voľných kapacít. Existuje však aj názor, že by sa nemalo uprednostňovať dvojročné dieťa pred staršími, ak by takáto situácia nastala.
Po treťom roku veku dieťaťa, ak rodič ostáva na neplatenej rodičovskej dovolenke, štát za neho síce platí odvody, avšak rodič už nepoberá rodičovský príspevok. V takomto prípade môže dieťa navštevovať škôlku len na štyri hodiny denne, s polhodinovým pobytom.
Psychologické a pedagogické aspekty
Odborníci sa zhodujú, že prvý rok života dieťaťa je kvôli vzťahovej väzbe nenahraditeľný a považujú ho za základ pre ďalší vývin. Dvojročné dieťa už môže navštevovať škôlku, no je dôležité zvážiť, či to naozaj chceme, pretože tým sa vzdávame možnosti viac ovplyvniť správanie dieťaťa, keďže s ním budeme tráviť menej času.
Existuje množstvo psychologických a pediatrických výskumov, ktoré potvrdzujú nenahraditeľnosť milujúcej matky v prvých rokoch starostlivosti o dieťa. Na druhej strane, niektoré ženy sa viac prikláňajú k názoru, že materstvo nie je jedinou súčasťou kariéry ženy. Tento pohľad je však kritizovaný, pretože diktát príležitosti nás neoslobodzuje, ale zotročuje.
Súčasnosť je plná poloprávd, ktoré sa vzájomne vylučujú. Prezentuje sa právo dieťaťa na život, zatiaľ čo sa umožňuje potrat. Uzákoní sa najlepší záujem dieťaťa, no zároveň sa povzbudzuje matka k skorému návratu do práce. Tieto možnosti sa vzájomne vylučujú, ale ženy si môžu vybrať to, čo im viac vyhovuje. Samotný fakt, že máme „právo“, neznamená, že jeho realizácia je morálne v poriadku.
Dlhoročná prax v diagnostických ústavoch ukazuje, že šanca na dobré fungovanie rodiny je mnohonásobne vyššia pri funkčných matkách ako pri funkčných otcoch.
Konzervatívny pohľad na potreby dieťaťa
Z konzervatívneho hľadiska deti potrebujú svoje matky - ich lásku, nehu, starostlivosť a opateru. Medzi nimi je vytvorené puto, ktoré nenahradí nik a je dôležité pre celkový psycho-sociálny vývin dieťaťa. Najdôležitejšie je vnímanie potrieb dieťaťa a flexibilné reagovanie na ne. To je možné iba v prípade jasných priorít matky a otca.
Ak je prioritou dieťa, potom kariéra a sebarealizácia sú automaticky na nižšom mieste. Mať dieťa nie je náhoda, je to vedomé rozhodnutie rodičov a tak je k nemu potrebné pristupovať aj v realite. Obdobie, keď sa nedá mať všetko - spokojné dieťa aj skvelú kariéru - je často nepopulárny fenomén s názvom obeta.
Elegantným riešením by mohli byť flexibilné pracovné úväzky, ktoré by umožnili matke nestrácať kontakt so svojou profesiou a sociálnym svetom, a zároveň by mala priestor byť so svojím dieťaťom. Ďalšou dôležitou témou je vek odchodu do dôchodku, ktorý sa zvyšuje a oberá deti o starých rodičov a mladé rodiny o prirodzenú pomoc.
Skúsenosti s umiestnením dieťaťa do škôlky
Niektoré matky sa rozhodnú nechať staršie dieťa doma počas druhej materskej dovolenky, aby sa necítilo odstrčené príchodom súrodenca. Uvádzajú, že dieťa sa mohlo pritúliť a získať pozornosť, kedykoľvek to potrebovalo. Argumentujú, že druhá materská dovolenka nie je rovnaká ako prvá, pretože dieťa už nie je jedináčikom a je od počatia v kontakte so súrodencami.
Existuje aj názor, že individualizmus v rodine je prehnaný a že by sme sa nemali venovať každému dieťaťu zvlášť tri roky. Odporúča sa budovať rodinu ako komunitu, kde má každý člen svoje miesto. Rodičia by sa nemali zbavovať starších detí pod rúškom socializácie a edukačných aktivít, ak s nimi následne nevedia vydržať doma.
Právne a legislatívne aspekty
Na predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa spravidla prijíma dieťa od 3 do 6 rokov veku, výnimočne je možné prijať dieťa od 2 rokov. Prednostne sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku. Materské školy na Slovensku sa ešte musia pripraviť na vzdelávanie dvojročných detí.
Hoci niektoré dvojročné deti ešte nemusia byť zrelé na vstup do materskej školy a môžu mať problémy s adaptáciou, iné môžu byť schopné bez problémov navštevovať zariadenie pre deti mladšie ako tri roky. Vývoj v ranom detstve prebieha individuálne a je dôležité rešpektovať rozdiely medzi deťmi a nesnažiť sa násilne akcelerovať ich vývoj.
Aký je najdôležitejší vplyv na vývoj dieťaťa | Tom Weisner | TEDxUCLA
Adaptácia dieťaťa v škôlke
Problémy s adaptáciou sú bežné. Ak dieťa nechce chodiť do škôlky, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa zamestnáva a pomôcť mu pri hľadaní aktivít, ktoré ho bavia. Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sa nemal preháňať, najmä u najmladších detí.
Nevzdávať sa po prvých neúspechoch je dôležité, pretože ide o veľa zmien a požiadaviek na dieťa. Plač je len obrannou reakciou. Ak dieťa ráno usedavo plače, rodičia by nemali hneď po prvých dňoch prestať. Treba vydržať.
Kedy prestať dieťa nútiť do škôlky?
Jasným signálom, že treba prestať dieťa nútiť chodiť do škôlky, sú prejavy ako ranná nevoľnosť, vracanie, nočné nepokojné sny, nočné desy, problémy s rozprávaním či zajakanie. V takom prípade je vhodné zvážiť iné možnosti alebo sa poradiť s odborníkom. Niektoré deti potrebujú len dlhší čas, kým ich nervová sústava dozreje do štádia, kedy sa dokážu odpútať od najbližších osôb.
Nástup do škôlky v septembri je spojený s najväčšími adaptačnými problémami, keďže v tomto období nastupuje najviac detí. Dieťa, ktoré nastúpi v tomto období, má však väčšiu možnosť začleniť sa do utvárajúceho sa detského kolektívu. Nevhodný je nástup v mesiacoch apríl, máj, jún, kedy dieťa má len krátku možnosť sa zadaptovať pred letnými prázdninami.
Pozitíva a negatíva škôlky
Škôlka je považovaná za vynikajúci doplnok a obohatenie rodinnej výchovy. Dieťa má šancu užiť si veci, ktoré sú doma horšie dostupné, a naučí sa mnohým zručnostiam. Silnou stránkou škôlky sú vedomosti a skúsenosti v tom, ako viesť deti k účelným návykom (hygiena, obliekanie, udržiavanie poriadku) a zručnostiam (zaobchádzanie s pomôckami). V materskej škole je tiež výborná príležitosť na rozvíjanie vzťahu k druhým deťom, spolupráce, družnosti, solidarity, obetavosti, tolerancie a súcitu.
Negatívom môže byť zvýšená chorobnosť detí, najmä v prvých mesiacoch po nástupe. Je dôležité, aby rodičia boli pripravení na tento kolotoč a mali zabezpečenú podporu, napríklad od rodiny.
Individuálny prístup k výberu škôlky
Výber škôlky je veľmi dôležitý. Rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktoré chcú, aby škôlka spĺňala. Okrem blízkosti domu, počtu krúžkov či veľkosti škôlky, by mal byť najdôležitejším kritériom prístup učiteliek k deťom. Dieťa by malo vybranú škôlku priťahovať a mala by ho osloviť atmosféra.
Pri problémoch s adaptáciou je dôležité, aby rodičia neprežívali situáciu dieťaťa ako svoju vlastnú. Je potrebné veľa komunikovať so skúsenými učiteľkami, ktoré dokážu odhadnúť, nakoľko ranný plač dieťa len inscenuje. Ak by sa vyskytli vážnejšie prejavy, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Zrelosť dieťaťa na nástup do škôlky
Z hľadiska vývinovej psychológie je medzi batoľaťom a dieťaťom predškolského veku výrazný rozdiel. Batoľa (do 3 rokov) môže byť umiestnené v jasliach, ktoré sú "zariadením pre dospelých". Materská škola je "zariadenie pre deti" a deti ju potrebujú. Predškolské dieťa prekračuje hranice rodinného kruhu a potrebuje si utvárať vzťah k vrstovníkom.
Obyčajne sa odporúča vek 3 rokov, kedy končí aj rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka. Podľa niektorých názorov je v 3 rokoch ešte skoro, v 4 rokoch je to možné a v 5 rokoch je to pre dieťa nevyhnutné.
Ako zistiť, či je dieťa zrelé?
Rodičia by sa mali zamýšľať nad zrelosťou dieťaťa. Dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní, a hlavne - vie rozprávať. To z dieťaťa robí samostatnú osobnosť. Tu začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi a tráviť v spoločnej hre viac času.
Kľúčový je tréning separácie. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Možno to robiť s pomocou otca, babičiek a pod. Rodičia by mali pravidelne nechávať dieťa aj s inými osobami. Dieťa prechádza vývinovými štádiami, kedy sa postupne učí vnímať "ja a ty" a následne "ja, ty a ostatní".
Je dôležité, aby rodičia dávali dieťaťu viac voľnosti a možností spoznávať svet okolo seba. Dieťa by sa malo mať možnosť kedykoľvek vrátiť k rodičovi a zároveň sa spoliehať samé na seba. Rodičia by nemali cez dieťa riešiť svoje neistoty a nenaväzovať deti na seba, pretože to neskôr sťažuje nadväzovanie nových vzťahov.